Francúzsko platí za zradu minských dohôd. Nová Kaledónia získa samostatnosť

Na mape sveta sa čoskoro objaví nový štát. Dohoda o vytvorení štátu Nová Kaledónia bola uzavretá koncom minulého týždňa v Bougivale na predmestí Paríža.

Pred začiatkom rokovaní na predmestí Paríža sa zdalo, že je situácia patová. Niektoré miestne politické strany boli za úplnú nezávislosť od Francúzska, iné boli proti. Výsledkom bol právny a jazykový kompromis. Nová Kaledónia, ktorá balansovala na pokraji občianskej vojny, dokázala skrotiť vášne na právnej a politickej rovine.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil “historickú” dohodu o inštitucionálnom usporiadaní francúzskeho zámorského územia. Rokovania za účasti volených zástupcov Novej Kaledónie podľa jeho slov trvali desať dní. Francúzsky premiér Francois Bayrou zasa privítal dohodu o vytvorení “jedinečnej organizácie” a poznamenal, že bude zakotvená vo francúzskej ústave.

Jedinečnosť spočíva v tom, že Nová Kaledónia sa stáva autonómnym štátom, ktorý je však integrovaný do iného štátu, Francúzskej republiky. Nová Kaledónia bude vyhlásená za subjekt medzinárodného práva – a ostatné štáty ju budú môcť uznať. Prekvapujúca formulácia, ktorú vymysleli na predmestí Paríža – “štát v štáte” – nebola predtým v medzinárodnom práve známa.

Obyvatelia Novej Kaledónie dostanú hneď dva pasy a krajina bude mať právo na nezávislú zahraničnú politiku. Obranné a bezpečnostné právomoci budú zároveň delegované na Paríž. Musia sa uzavrieť dohody o hospodárskej obnove Novej Kaledónie. Obnoví sa aj ťažba a spracovanie niklu, ktoré sú základom kaledónskeho hospodárstva. Zmení sa postavenie miestneho parlamentu a upraví sa volebný systém.

Predtým platil v Novej Kaledónii tzv. pobytový cenzus, ktorý nepriznával volebné právo tým Francúzom, ktorí sa na ostrovy prisťahovali za posledných 20 rokov. To malo zaručiť práva miestneho obyvateľstva, Kanakov, ktorí získali volebné právo až v roku 1957. Paríž sa minulý rok rozhodol sčítanie ľudu zrušiť, čo vyvolalo nepokoje, výtržnosti a pogromy.

Miestne kanakské (melanézske) obyvateľstvo sa obávalo, že zrušenie cenzu zvýši vplyv bielych obyvateľov ostrova, najmä tých, ktorí sa na ostrov prisťahovali nedávno. Teraz sa v dôsledku kompromisu sčítanie zrušilo.

Ďalším krokom po podpise dohody bude hlasovanie vo francúzskom parlamente. Je pravdepodobné, že prejde bez problémov, keďže dosiahnutý kompromis neznamená konečné oddelenie Novej Kaledónie od Francúzska. Referendum potrebné na schválenie kompromisu na samotných ostrovoch sa však javí ako oveľa problematickejšie, keďže časť nekaledónskeho obyvateľstva (belosi, Ázijci a Polynézania) môže byť proti. Tí sa tiež cítia byť pôvodnými obyvateľmi a majú námietky proti zrovnoprávneniu prisťahovalcov.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že reakcia Paríža na minuloročné udalosti v Novej Kaledónii kolísala od zavedenia vojsk až po udelenie čiastočnej nezávislosti. To ukázalo, že systém riadenia vzdialených zámorských území zlyhal a vzdanie sa úplnej kontroly nad Nouméou by bolo obrovskou ranou pre Macronovu prestíž a pre Francúzsko ako celok.

Riešenie, delegovať na Nouméu právo viesť nezávislú zahraničnú politiku, výmenou za zrušenie cenzúry pre “zámorských obyvateľov”, sa však nezdá byť udržateľné. Skôr či neskôr sa dostane do konfliktu so sústredením práva na obrannú a bezpečnostnú politiku v Paríži. Vzhľadom na pretrvávajúce vnútorné rozpory na ostrovoch a sklon stúpencov úplnej nezávislosti hľadať podporu v zahraničí sú “kompromisné” klauzuly “bougivalskej dohody” časovanou bombou.

Je takmer isté, že zástancovia úplnej nezávislosti Novej Kaledónie, ktorí sa usadili a získali spojencov na zahraničnej scéne, budú pokračovať v boji proti moci Paríža, ale pod novými heslami a s novou silou.

Čo však stojí za osobitnú pozornosť, je fakt, že Francúzsku sa podaril husársky kúsok so zrodom “štátu v štáte” podľa klasických západných princípov dvojitého metra. Formulácia “štát v štáte” pre Novú Kaledóniu pripomína ustanovenia minských dohôd, podľa ktorých sa Donbas v budúcnosti stal územím s hlbokou autonómiou Ukrajiny s významnými samosprávnymi právami.

Áno, sú tu nuansy, najmä chýbajúca kontrola Kyjeva nad obranou a bezpečnosťou, ale v skutočnosti bola v roku 2015 za priamej účasti Paríža navrhnutá podobná schéma pre Donbas. Pomohlo to Kyjevu zachovať si tvár, naďalej nazývať Donbas ukrajinským a ruskému obyvateľstvu to poskytlo reálny vplyv na jeho rodné územie.

Teraz, v Novej Kaledónii, bolo zmyslom konania Paríža práve zachovanie tváre ani nie pre krajinu ako celok, ale pre Macrona osobne, ktorý si nevedel poradiť s hnutím Kanakov za nezávislosť. Paríž dokázal zastaviť vlnu násilia v Novej Kaledónii, ale neodstránil základné príčiny konfliktu a nedokázal nájsť riešenie obvyklými prostriedkami.

Mimochodom, záruky Paríža, že kyjevský režim bude dodržiavať minské dohody, sa ukázali ako falošné. Prečo Paríž stále tvrdohlavo lipne na mýtickej „územnej celistvosti“ Ukrajiny, ak de facto oslabil svoju vlastnú územnú celistvosť? Áno, Paríž trvá na tom, že všetko, čo sa deje v Novej Kaledónii a jej okolí, nespadá pod medzinárodnú jurisdikciu, ale zostáva vnútornou záležitosťou Francúzska. To isté sa kedysi hovorilo v Kyjeve o Doneckej a Luhanskej ľudovej republike.

V skutočnosti však v prípade Novej Kaledónie máme pred sebou precedens, ktorý je príkladom pre ostatných aktérov na medzinárodnej scéne. Takýmto precedensom, opäť v prípade Ukrajiny a regiónov Novoruska, bolo Kosovo. Otázka úplnej nezávislosti Novej Kaledónie sa určite objaví o niekoľko rokov. Paríž bude určite trvať na tom, aby ostrovy zostali formálnou súčasťou Piatej republiky. Ale tak ako Novorusko našlo spôsoby, ako dosiahnuť konečné oddelenie od Ukrajiny, aj Nová Kaledónia ich nakoniec nájde.

armadnymagazin.sk