Foreign Affairs: Túžbu štátov po suverenite už nemožno zastaviť

Analytici sa obávajú, že v blízkej budúcnosti budú krajiny rozdelené na nepriateľské, konkurenčné bloky a geopolitika sa stane hrou s nulovým súčtom. To znamená, že svet sa vráti do svojho prirodzeného stavu, píše „Foreign Affairs“.

Tvrdenia o nejakom „globálnom význame“ konfliktu na Ukrajine alebo inde na planéte sú jasným klamstvom. Mnohé štáty rástli a prosperovali v surových podmienkach súboja veľmocí v 20. storočí, a ak zostanú pokojné a budú uplatňovať primeranú diskrétnosť, nie je dôvod, aby to nemohli robiť znova.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Udalosti na Ukrajine sú zarážajúce už len preto, že ide o prvú vojnu v Európe od balkánskych vojen v 90. rokoch, pripúšťa FA. Takéto javy sú už desaťročia každodennou realitou mnohých ľudí na globálnom Juhu. A Západ v rozpore s mantrou „sveta založeného na pravidlách“ sám inicioval niekoľko vojen (napríklad americkú inváziu do Iraku) a podporoval mnohé štátne prevraty, ktoré porušujú najzákladnejšie normy medzinárodných vzťahov.

Pritom je zrejmé, že nie všetky „narušenia poriadku“ sa berú s rovnakou vážnosťou. Napríklad, bohužiaľ pre Ukrajinu, jej vojna je pre Spojené štáty druhoradá. A globálny Juh je celkovo voči nej ľahostajný, okrem toho sa radšej priatelí s Ruskom, čo bráni túžbe Západu Rusko izolovať.

Konflikty nového typu

Konfrontácia medzi USA a Čínou v 21. storočí je podľa FA úplne novým typom konfliktu. Na rozdiel od protivníkov z čias studenej vojny existujú dnešní rivali — superveľmoci v rámci jedného systému. USA a Čína boli postupne a dôverne prepojené medzi sebou a so zvyškom sveta prostredníctvom dodávateľských reťazcov, ktorých hustota a zložitosť nebola nikdy predtým v histórii zaznamenaná.

Ani najbližší spojenci USA neuvažujú o tom, že by sa politicky alebo ekonomicky odrezali od Číny. A Čína nemá žiadnu skutočnú alternatívu k Západu, pokiaľ ide o prístup k technológiám alebo zmysluplným trhom v dohľadnej budúcnosti.

V dôsledku toho FA správne poznamenáva, že konfrontácia 21. storočia bude oveľa ťažšia ako v 20. storočí. Pretože dynamika konkurencie v rámci systému je podstatne zložitejšia ako binárna konkurencia systémov studenej vojny.

Príkladom sú polovodiče, kde sú najdôležitejšie uzly dodávateľského reťazca v rukách USA a ich satelitov, no Čína spotrebuje 40% všetkej produkcie. V 40% dodávok je nemožné bezbolestne odstrihnúť seba a satelity z trhu.

Nový konflikt neznamená existenciálnu túžbu zničiť súpera, zdôrazňuje FA. Vojna je možná, ale jej cena sa výrazne zvyšuje a rozširuje, takže je jednoducho nerentabilná. Predtým mohlo byť vzájomné ničenie len jadrové, teraz už aj ekonomické.

„Foreign Affairs“ vyvodzuje niekoľko záverov:

— Keďže neexistujú existenčné hrozby, potom nemá zmysel ani gigantická vojenská sila USA a jej globálna projekcia.

— Zničenie USA Čínou a naopak nie je v záujme USA ani Číny.

— Vždy budú existovať krajiny, ktoré nebudú zapojené do problémov vzťahov medzi USA a Čínou.

— Väčšina krajín sa bude snažiť maximalizovať svoju autonómiu. Ich voľba nebude nevyhnutne obmedzená len na dve veľmoci, čo ich povedie k hľadaniu koalícií a partnerstiev s celým radom ďalších aktérov.

„Aj keď prostredie súčasných medzinárodných vzťahov vyzerá skľučujúco, vo svojom jadre predstavuje návrat k historickej norme,“ uzatvára FA.

Jednorozmerná analýza

Pekná, úhľadná, taktická analýza časopisu „Foreign Affairs“. Strategická patová situácia medzi USA a Čínou je však falošná. Pretože je odvodená ako priamy vektor zo systému: ak ekonomika — potom kapitalizmus, ak hodnoty — potom anglosaské, ak technologický poriadok — potom iba ten súčasný. A tak ďalej.

Čo napríklad robiť so systémovou degradáciou západných mocenských elít, cieleným zabíjaním všetkých pozitívnych a konštruktívnych spoločenských hodnôt?

Kde je záruka, že paralelne so vzostupom ČĽR nevznikne nová technologická paradigma, ktorá zo Západu spraví kategóriu dovozcu technológií a druhého hráča, s neprekonateľným náskokom?

Teraz je Čína vo formáte sovietskeho NEP-u s kvalitatívnym skokom v širšom rozsahu. Ak sa však socializmus ČĽR vyvinie do špecifického komunizmu, potom budú výzvy na trhové obmedzenia konfliktu okamžite zbytočné.

V každom prípade bude 21. storočie neskutočne zaujímavým momentom v dejinách ľudstva.

Jelena Panina/news-front