Farizejstvo tzv. kresťanských demokratov

“Nečakaná” výzva tzv. kresťanských demokratov? Nie, len prosenie na kolenách o obhajobu konzervatívnych hodnôt, na ktoré ich prezidentský favorit zvysoka kašle.

Ťažkopádna časť opozície, ktorá nemá so svojim názvom už takmer nič spoločné (pozn. „KDH“) a viac sa chce podobať na progresívnych kolegov, sa po mesiacoch rozhýbala. Povedala to, čo každý dávno vedel. Že (tak ako ich opoziční kolegovia) podporí kandidáta, ktorý zjavne vyhovie zahraničiu viac ako kandidát iný. Mimochodom,

keď si všímam tzv. kresťanských demokratov v Európskom parlamente, vždy najviac načúvali práve volaniam spoza mora, aby vedeli povedať niečo k veci.

Keď sa majú vyjadriť k Číne, tak hovoria o zle, hrozbách, rizikách alebo ujgurskej menšine ako zvyknú ortodoxnejšie mediálne kanály Bieleho domu. Keď sa majú vyjadriť k Rusku, rozprávajú o dodávkach rakiet dlhého doletu pre ukrajinskú armádu. Podobne ako najväčší “jastrabi” súčasnej americkej administratívy.

Ich modus operandi v skratke: veľa hovoriť, nič konkrétne nepovedať, mesiace sa odhodlávať pre vyjadrenie nejakého názoru, a potom keď príde “priateľská atlantická rada”, tváriť sa odhodlane, lídersky, rázne a vyhlásiť to priamym pohľadom do kamery.

Ide z toho podobný dojem, ako keď sa predavač vodky chcel stať lídrom, ale pôsobilo to komicky. No, to sa stalo aj teraz, keď táto opozičná strana, verbálne konzervatívna a činmi už takmer progresívna, povedala čo si konečne myslí … alebo čo si má myslieť?

Marián Ďuriš

skspravy.sk