Európska únia manipuluje voľby v členských štátoch EÚ cez európske fondy, mimovládky a digitálne pravidlá, vyplýva z novej štúdie think-tanku MCC Brussels

Kombinácia kontroly financií, digitálnych pravidiel a právnych nástrojov podľa štúdie umožňuje EÚ ovplyvňovať politické prostredie pred voľbami v členských štátoch.

Nová správa think-tanku MCC Brussels (vzdelávacia inštitúcia založená v roku 2022 maďarským Mathias Corvinus Collegium. Pôsobí ako centrum pre diskusiu o politikách EÚ, presadzuje suverenitu národných štátov a ponúka krátke vzdelávacie kurzy, semináre a konferencie. Inštitúciu vedie sociológ Frank Furedi a zameriava sa na spochybňovanie status quo v európskej politike) znovu otvorila debatu, ktorá je v európskej politike prítomná už roky: do akej miery môžu inštitúcie Európskej únie vplývať na národné volebné procesy bez toho, aby nad nimi vykonávali priamu formálnu kontrolu. Píše portál European Conservative.

Architektúra tlaku

Štúdia s názvom The Managed Ballot tvrdí, že za posledné desaťročie vznikla „architektúra tlaku“, ktorá je schopná formovať politické prostredie, v ktorom sa voľby v členských krajinách odohrávajú.

Autori pripomínajú, že podľa európskych zmlúv patria národné voľby výlučne do kompetencie štátov a sú chránené princípom prenesených právomocí aj rešpektom k národnej ústavnej identite.

Zároveň však tvrdia, že Únia si popri tom vybudovala sieť regulačných, finančných a komunikačných nástrojov, ktoré môžu ovplyvňovať politické výsledky bez toho, aby priamo zasahovali do samotného hlasovania.

„Základná téza nespočíva v tom, že EÚ spravuje voľby, ale že rastie sústava nadnárodných mechanizmov schopných podmieňovať podmienky, v ktorých sa voľby konajú,“ uvádza správa. Spomína pritom právny tlak, finančnú podmienenosť, digitálnu reguláciu a koordinované reputačné kampane.

Príručka vplyvu bez priamej kontroly

Jedným z kľúčových pojmov štúdie je takzvaná „príručka volebného vplyvu“ – teda model pôsobenia, ktorý nie je založený na falšovaní alebo priamom zásahu, ale na vrstvení politických, regulačných a mediálnych rozhodnutí, ktoré menia samotné ihrisko, na ktorom sa voľby odohrávajú.

Podľa dokumentu tento vplyv funguje cez viacero súbežných vrstiev: konania o právnom štáte, zmrazovanie alebo uvoľňovanie európskych fondov, uznesenia Európskeho parlamentu, reguláciu digitálnych platforiem či selektívne financovanie mimovládnych organizácií.

Vzájomné pôsobenie týchto nástrojov môže podľa autorov vytvárať „politický kontext, v ktorom sú niektoré výsledky implicitne zvýhodňované, zatiaľ čo iné sú štrukturálne znevýhodnené“.

Poľsko ako príklad

Štúdia venuje osobitnú pozornosť Poľsku a analyzuje, ako tam európske financie a medzinárodné nadácie prispeli k formovaniu politického ekosystému pred voľbami v roku 2023.

Významná časť zdrojov podľa nej smerovala do organizácií zameraných na agendy rodovej rovnosti, migrácie alebo LGBT práv, zatiaľ čo konzervatívne združenia a skupiny spojené s tradičnou rodinou dostali len minimálny podiel.

Autori tvrdia, že takéto rozdelenie nie je neutrálne, pretože „prístup k financiám, platformám a uznaniu je čoraz viac podmienený súhlasom s politizovaným výkladom európskych hodnôt“.

Správa zároveň uvádza, že siete mimovládnych organizácií financovaných z európskych programov požadovali pred voľbami medzinárodné pozorovateľské misie – opatrenie, ktoré sa zvyčajne využíva v krajinách čeliacich vážnej inštitucionálnej kríze.

Inštitucionálny tlak a digitálna regulácia

Ďalšou oblasťou, ktorú štúdia rozoberá, je rastúce využívanie európskych regulačných nástrojov počas volebných kampaní, najmä po zavedení aktu o digitálnych službách (DSA).

Podľa správy môžu systémy overovania, mechanizmy rýchlej reakcie a siete takzvaných dôveryhodných nahlasovateľov v reálnom čase ovplyvňovať dosah politických posolstiev. Digitálna regulácia sa tak podľa autorov stáva významným faktorom počas volieb.

Súčasne sa do toho premieta aj politická váha Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Hoci nemajú priamu právomoc nad národnými voľbami, môžu vytvárať tlak prostredníctvom uznesení, správ alebo sankčných postupov.

„Samotné začatie konania alebo už len hrozba sankciami vysiela politický signál, ktorý vplýva na trhy, médiá aj voličov,“ uvádza štúdia.

Hlavný problém podľa autorov

Správa uzatvára, že problémom nie je samotná spolupráca medzi štátmi a Úniou, ale nejasná hranica medzi legitímnym dohľadom a politickým vplyvom.

„Demokratický princíp je jednoduchý: voľby musia zostať suverénne nielen formálne, ale aj vo svojej podstate,“ píše sa v texte. Autori zároveň varujú, že kombinácia právnych, finančných a reputačných nástrojov môže znižovať reálny priestor voličov slobodne rozhodovať.

Zdroj: brussels.mcc.hu / europeanconservative.com / ereport.sk / InfoVojna