Európska pohroma na šesť… Ursula! (komentár)

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von den Leyenová. Táto zdanlivo mierna a milá dáma sa postupne stáva symbolom všetkých európskych neduhov, problémov a zlyhaní. Byrokratické a ťažkopádne uvažovanie, odtrhnutosť od reality, arogancia, nekompetentnosť a tak ďalej, a tak podobne.

Celý problém má dve roviny. Prvý sa týka akútnej a bezprostrednej epidemiologickej hrozby, druhý hádže tiene na stredno/dlhodobé perspektívy fungovania spojeného európskeho kontinentu.

EK slovom i skutkami svojej predsedníčky už spôsobila vážny diplomatický konflikt s Veľkou Britániou, Írskom, aj s farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca na prelome januára a februára. Spustila však masívny odpor doma i za hranicami a musela sa v hanbe stiahnuť.

Európa v tempe očkovania stále zaostáva

V komuniké z 5. februára predsedníčka EK dokonca priznala neúspech v logistike a rýchlosti prísunu vakcín do členských krajín Európskej únie (EÚ). Britániu ako samostatnú krajinu označila za „motorový čln“ zatiaľ čo európsku „dvadsať sedmičku“ považuje skôr za „tanker“, čím odôvodňovala omeškané dodávky vakcín.

Pozorovatelia dúfali, že týmto čiastočným priznaním zodpovednosti dostane von der Leyenová žltú kartu, Európska komisia sa poučí a bude sa sústrediť na zvládnutie čo najrýchlejšej vakcinácie. Menej spupných vyhlásení, viac manažérskych riešení.

Neprešli však ani dva mesiace a „európsky tanker“ v tempe očkovania stále zaostáva nielen za „britským motorovým člnom“, ale aj za ďalšími vyspelými krajinami. K 25.marcu dostalo podľa novín The Times & Sunday Times aspoň jednu dávku vakcíny 60% populácie Izraela, 42,2% obyvateľov Spojeného kráľovstva, 25,1% USA ale len 10% EÚ.

Kompetentnosť vynahradí vynaliezavosťou

Predsedníčka komisie však v zúfalstve opätovne problém vnútornej európskej nemohúcnosť začala riešiť hrozbami navonok. Čo jej chýba na kompetentnosti vždy vynahradí vynaliezavosťou.

Ak na sklonku januára belgická polícia na žiadosť EK vtrhla do fabriky AstraZenecy v Belgicku, tak na sklonku marca na žiadosť EK vtrhla talianska vojenská polícia (karabinieri) do fabriky subdodávateľa AstraZenecy v Taliansku.

Tam síce objavili 29 miliónov dávok očkovacej látky. Celá dokumentácia však bola v poriadku a všetky zásoby nesmerovali do „cudzích rúk“, ale do Bruselu. Presne podľa dohody medzi spoločnosťou AstraZeneca a Európskou komisiou.

Konfrontačný postup nič nevyriešil

Ak minule von der Leyenová využila ako kladivo na Britániu článok 16 Írskeho protokolu, tentokrát pohrozila aktiváciou článku 122 Lisabonskej zmluvy. Ide o núdzové ustanovenie pre krízové situácie, pri ktorom by mohlo dôjsť k zadržaniu fabriky a konfiškácii jej výrobných kapacít. Komisia by tak zabránila exportom vakcín mimo EÚ.

Konfrontačný postup, ktorý komisia zvolila, však nič nevyriešil. Znovu došlo k vyhrotenou vzťahov s Veľkou Britániou a následnému ústupu. Jedným z dôvodov rozpačitého ochabnutia európskeho odhodlania rozpútať ďalší konflikt o vakcíny je aj skutočnosť, že Briti by v prípade blokády exportu vakcín do ich krajiny, mohli zaviesť recipročné opatrenia.

Napríklad by obmedzili vývoz unikátnych chemických surovín z fabriky v Yorkshire ktoré zas potrebujú pobočky Pfizer – BioNTech na európskom kontinente.

Súvaha pre Európsku úniu je v tejto chvíli neradostná. Oproti iným vyspelým štátom významne zaostáva, pričom túto nevýhodu sa jej už asi nepodarí zvrátiť. Vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sú vážne pošramotené.

Poučenie z krízového vývoja

Európska komisia sa vo vzťahu k súkromným spoločnostiam prejavila ako nestabilný a potenciálne nehostinný obchodný partner. Poučenie z krízového vývoja?

Dnes už človek nemusí byť Václav Klaus, Marine LePen, alebo Matteo Salvini, aby videl jednoznačné deficity, ktoré má fungovanie EÚ. Pre suverenitu našej krajiny je však jediná zmysluplná cesta, preto je na mieste trpezlivé hľadanie riešenia.

Ak si Únia zoberie z celej pandémie COVID-19 ponaučenie, môže ju to posilniť. Treba pritom začať s veľkým upratovaním v Európskej komisii. Výber jej predsedu, teda hlavy „európskej vlády“ je dnes výsledkom zlaďovania záujmov národných štátov, kuloárnych rokovaní a taktického vyvažovania.

Väčšinou sa na čelo nedostane štátnik, ale druhotriedna figúrka, ktorej chýba prirodzená autorita, politický rozhľad a diplomatický jemnocit. Nemá zároveň legitimitu, lebo mu chýba priama politická väzba na európskych obyvateľov.

Byrokratov bez vízie

Ak by totiž Ursula von der Leyenová stála na čele ktoréhokoľvek členského štátu a nie európskej de facto konfederácie, s veľkou pravdepodobnosťou by sa už musela porúčať kvôli tlaku vlastných straníkov, koaličných partnerov, prípadne obyvateľov.

Európska komisia je navyše dnes spoločenstvo ľudí, ktorí žijú v bubline. Možno úprimne veria v európsku myšlienku, no ide zväčša o byrokratov bez vízie, priebojnosti a manažérskeho rozhľadu, čo sa ukázalo napríklad pri obstarávaní, rokovaniach a distribúcií vakcín.

Európski lídri zároveň nie sú dlhodobo schopní zmysluplne koordinovať komunikačnú stratégiu. V čase „prvej vakcinačnej vojny“ medzi EK a Britániou o dodávky Astrazeneca, začal francúzsky prezident Emanuel Macron paradoxne spochybňovať bezpečnosť tej istej vakcíny pre osoby nad 65 rokov.

Nemecká kancelárka Angela Merkel (66) zas uviedla že sa očkovacou látkou zaočkovať nedá, lebo nepatrí do vekovej skupiny pre Astrazenecu, čím nepriamo spochybnila jej využívanie.

Nejednoznačnosť, chaos a pochybnosti

Nejednoznačnosť, chaos a pochybnosti zotrvávali, čím sa znížila ochota európskeho obyvateľstva nechať sa zaočkovať. Tento zlý stav umocnili aj poplašné prípady o údajných zdravotných ťažkostí, ktoré mala spôsobovať práve vakcína AstraZenecy.

Medzičasom Európska lieková agentúra konštatovala, že britská vakcína je bezpečná, ale problém už začal žiť vlastným životom. Došlo k nielen poklesu dôveryhodnosti AstraZenecy, ale aj k poklesu podpory očkovania ako takého.

COVID-19 je príležitosťou pre reformu európskeho spoločenstva ako takého, pričom problémy, ale aj riešenia presahujú možnosti tohto textu. Prvou reformou, ktorú by mala EÚ podstúpiť na znovuzískanie vlastnej autority, legitimity a dôveryhodnosti, je okamžitý odchod predsedníčky EK Ursuly von der Leyenová.

Iste, nie všetky problémové kroky posledných mesiacov sú jej vinou, no mala by ako najvyšší predstaviteľ exekutívy niesť zodpovednosť. Tak, ako je tomu vo všetkých spoločenstvách s funkčnými demokratickými mechanizmami.

Autor článku Juraj Kríž študoval anglistiku, amerikanistiku a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhodobo sa venuje americkej a britskej politike.

Zdroj: SITA