Európska komisia tvrdí, že v aplikácii Signal nenašla žiadne správy medzi predsedníčkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou a šéfom famaceutickej firmy Pfizer Albertom Bourlom týkajúce sa nákupu vakcín proti Covid-19

Pfizergate zásadným spôsobom zasahuje do podstaty transparentnosti EÚ, zodpovednosti za verejné prostriedky a inštitucionálnej integrity.

Európska komisia (EK) pravdepodobne neuchovala textové správy, ktoré si počas pandémie ochorenia COVID-19 vymenili predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer Albert Bourla. Informoval o tom v piatok americký denník The New York Times (NYT).

Správy si obaja predstavitelia písali v čase, keď Európska únia zápasila s nedostatkom vakcín a von der Leyenová bola pod tlakom, aby zabezpečila ich dostatok pre členské štáty. Americký denník požiadal EK o sprístupnenie komunikácie podľa únijných pravidiel o transparentnosti. Komisia to odmietla.

V máji Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že EK v prípade známom aj pod označením Pfizergate pochybila a neposkytla dôveryhodné vysvetlenie, prečo prístup k správam odmietla.

EK v liste z 28. júla pre NYT uviedla, že vedúci kabinetu predsedníčky Komisie Björn Seibert minulý mesiac preveril telefón a aplikáciu Signal, ktorú von der Leyenová používa, no nenašiel žiadne správy zodpovedajúce popisu zo žiadosti novín. Dodala, že podobnú kontrolu vykonal Seibert aj v roku 2021, pričom správy sa podľa neho týkali len dohadovania telefonických hovorov s Bourlom, preto neboli uchované ako oficiálne dokumenty.

Eurokomisia trvá na tom, že textové správy a iná „dočasná“ elektronická komunikácia nemusia byť nevyhnutne dokumentmi, ktoré by mali byť uchovávané alebo zverejnené. Takéto rozhodnutie bolo na šéfke EK. EK vo svojom liste tiež uviedla, že jej telefón bol odvtedy niekoľkokrát vymenený, naposledy v polovici roka 2024, bez toho, aby boli údaje prenesené.

Kritici vinia von der Leyenovú a Seiberta z centralizácie moci v rámci EK, prísnej kontroly nad výberom zamestnancov kabinetov jednotlivých eurokomisárov a obmedzovania prístupu k informáciám.

Európsky parlament 10. júla nepodporil návrh na vyslovenie nedôvery EK. Impulzom k nemu boli okrem kauzy Pfizergate aj podozrenia z nesprávneho nakladania s finančnými prostriedkami EÚ a zasahovania do volieb v Nemecku a Rumunsku.

Hlavným dôvodom však boli obvinenia z netransparentného konania predsedníčky počas pandémie COVID-19, a to najmä v prípade utajovaných rokovaní o miliardových nákupoch vakcín. Kritici jej vyčítajú, že odmieta zverejniť správy, ktoré si v tom čase vymieňala s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom. Obaja dohadovali nákup vakcín proti koronavírusu v hodnote desiatok miliárd eur. Súdny dvor EÚ v máji uznal právo novinárky z denníka The New York Times na prístup k týmto správam. 

Pfizergate zásadným spôsobom zasahuje do podstaty transparentnosti EÚ, zodpovednosti za verejné prostriedky a inštitucionálnej integrity.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna