Europoslanci Smeru, Hlasu a Republiky budú hlasovať proti opätovnému zvoleniu von der Leyenovej do čela Európskej komisie

V novom europarlamente sedí 720 zákonodarcov, takže šéfka EK potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov. Po júnových eurovoľbách je jasné, že tri hlavné proeurópske frakcie – Európska ľudová strana (EPP), socialisti a demokrati (S&D) a liberáli z Obnovme Európu (RE) – majú spolu 401 mandátov.

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) budú vo štvrtok v Štrasburgu hlasovať o budúcnosti Ursuly von der Leyenovej na poste predsedníčky Európskej komisie (EK). Zatiaľ čo slovenskí europoslanci za Smer-SD, Hlas-SD a Republiku budú hlasovať proti jej opätovnému zvoleniu, predstavitelia Progresívneho Slovenska a KDH si počkajú, ako počas štvrtkového vystúpenia v pléne bude reflektovať ich požiadavky.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Všetci piati europoslanci zo Smeru neplánujú podporiť Ursulu von der Leyenovú, potvrdili pre TASR Katarína Roth Neveďalová a Ľuboš Blaha. Obaja europoslanci odôvodnili rozhodnutie napríklad kauzou Pfizergate. Tá súvisela s rokovaniami von der Leyenovej so šéfom spoločnosti Pfizer o objednávkach vakcín proti COVID-19. Ďalej uviedli aj nespokojnosť s Európskou zelenou dohodou (tzv. Green Deal) či rozhodnutiami, „na ktoré v rámci EÚ nemala kompetencie, napríklad keď išla Ukrajine sľubovať členstvo v Únii, na čo vtedy nemala súhlas Európskej rady“, dodala Roth Neveďalová.

Poslanec EP Branislav Ondruš z Hlas-SD nepodporí kandidatúru von der Leyenovej, pričom taktiež poukázal aj na spomínanú kauzu s vakcínami. Ondruš pre TASR dodal, že rešpektuje právo najsilnejšej europarlamentnej frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) navrhnúť kandidáta na predsedu EK. Nominácia nemeckej političky ho však podľa jeho slov nepríjemne prekvapila.

Kandidatúru doterajšej šéfky EK nepodporia ani Milan Uhrík a Milan Mazurek z hnutia Republika. „Predstavuje symbol všetkých zlyhaní, s ktorými EÚ zápasila v oblasti migračnej, zelenej, vojnovej či sankčnej politiky,“ povedal Uhrík.

Europoslanci z Progresívneho Slovenska (PS) sa zasa rozhodnú o prípadnej podpore von der Leyenovej až po jej prejave v pléne parlamentu. „Prisľúbila, že urobí všetko pre to, aby naše priority, napríklad v oblasti obrany, právneho štátu či konkurencieschopnosti, prevzala. Ak tak urobí, sme pripravení ju podporiť,“ uviedol Ľudovít Ódor. Podobný postoj potvrdili pre TASR aj Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík či Ľubica Karvašová.

Kandidátka EPP nemá istý hlas ani od členky rovnakej frakcie – Miriam Lexmann z KDH. Podobne ako europoslanci PS aj Lexmann tlmočila von der Leyenovej podmienky, za ktorých je ochotná ju podporiť. Patria medzi ne podľa jej slov jasnejšia a lepšia legislatíva, menej byrokracie, prehodnotenie Európskej zelenej dohody či zmena opatrení, ktoré majú negatívny vplyv na ekonomiku štátov.

V novom europarlamente sedí 720 zákonodarcov, takže šéfka EK potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov. Po júnových eurovoľbách je jasné, že tri hlavné proeurópske frakcie – Európska ľudová strana (EPP), socialisti a demokrati (S&D) a liberáli z Obnovme Európu (RE) – majú spolu 401 mandátov. Na túto „ľahkú matematiku“ sa však von der Leyenová nemôže spoliehať – aj preto, že v každej z troch hlavných frakcií je približne desatina poslancov, ktorá má voči nej výhrady.

Uznesenie o Ukrajine nepodporila vyše polovica europoslancov zo Slovenska

Nový Európsky parlament (EP) v uznesení prijatom v stredu v Štrasburgu opätovne vyjadril pokračujúcu podporu Ukrajine. Z 15-členného slovenského zastúpenia v EP sa proti uzneseniu vyjadrilo osem europoslancov.

Uznesenie, ktoré predstavuje prvé oficiálne stanovisko novozvoleného EP k ruskej agresii na Ukrajine, získalo podporu 495 poslancov, 137 bolo proti a 47 sa zdržalo hlasovania.

Slovensko je jedinou členskou krajinou, ktorej poslanci väčšinou hlasovali proti uzneseniu. To okrem iného vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoju vojenskú podporu Ukrajine dovtedy, kým to bude potrebné, a žiada od Ruska, aby finančne nahradilo škody, ktoré svojou vojnou spôsobilo na Ukrajine.

Predmetné uznesenie podporili poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) z Európskej ľudovej strany (EPP) a aj šesť poslancov Progresívneho Slovenska z frakcie Obnovme Európu – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar. Proti uzneseniu hlasovali Milan Uhrík (Republika) z frakcie Európa suverénnych národov (ESN) a aj siedmi slovenskí nezaradení poslanci – Branislav Ondruš (Hlas-SD), Milan Mazurek (Republika) a europoslanci za Smer-SD Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová.

Uznesenie podporilo 69 poslancov 78-člennej eurorealistickej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR), 18 poslancov Ľavice, združujúcej komunistov a extrémne ľavicové strany, dvaja poslanci euroskeptickej skupiny Patrioti pre Európu (PfE) z Lotyšska a Portugalska a aj litovský poslanec z protieurópsky zameranej frakcie ESN.

Z takzvaného tábora proeurópskych politických skupín – ľudovci, socialisti, liberáli a zelení – bolo proti uzneseniu 22 poslancov (15 z tábora Zelených) a 17 sa zdržalo hlasovania vrátane piatich maďarských poslancov za stranu Tisza.

Zdroj: hnonline.sk / trend.sk / InfoVojna