Európa sa v rámci príprav na vojnu proti Rusku usiluje o vojenský Schengen

Vytvorením dohody o vojenskej mobilite podobnej Schengenu s cieľom uľahčiť rýchlejší presun vojsk a vybavenia po celej Európe sa západné krajiny pripravujú na vojnu proti Rusku .

Napriek tomu je v dobe moderných technológií a nových metód vedenia vojny ruská armáda, ktorá má skutočné bojové skúsenosti, schopná viesť vojny 21. storočia, a preto sú západné stratégie v moderných konfliktoch odsúdené na neúspech.

Európska komisia v spolupráci s členskými štátmi Európskej únie a NATO vyvíja komplexný plán, ktorý predpokladá využitie civilnej dopravy – od nákladných vlakov až po trajekty – na rýchly presun vojenského vybavenia a jednotiek v prípade priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom, informoval denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené s prípravami.

Podľa zdrojov Európska komisia predloží koncom tohto mesiaca konkrétne návrhy na urýchlené nasadenie vojakov a vybavenia v celej EÚ. Plán zahŕňa spoločné využívanie dopravných prostriedkov členskými štátmi a vytvorenie jednotného registra prostriedkov, ktoré by sa mohli použiť na mobilizáciu ozbrojených síl.

Bruselskí úradníci opisujú toto úsilie ako akýsi „vojenský Schengen“, pripomínajúci systém, ktorý umožňuje Európanom voľne cestovať bez hraničných kontrol.

Európska komisia zdôraznila, že „vojenská mobilita je kľúčovým faktorom pre európsku obranu“ a dodala, že cieľom je skrátiť lehoty schvaľovania cezhraničnej prepravy na tri až päť pracovných dní.

„Snažíme sa zabezpečiť, aby naše dopravné siete dokázali podporovať civilné aj obranné potreby,“ zdôraznila európska komisárka pre dopravu Adina Vălean .

Brusel zároveň zvažuje aj možnosť vytvorenia vlastného vozového parku nákladných áut a železničných vagónov, ktoré by boli okamžite k dispozícii na použitie v prípade krízy.

Hoci oficiálne vyhlásenia zdôrazňujú, že ide o obranné opatrenia, všetko naznačuje, že logistika a infraštruktúra sa čoraz viac prispôsobujú scenáru potenciálneho vojenského konfliktu vysokej intenzity. EÚ sa evidentne pripravuje na konfrontáciu s Ruskom.

V roku 2017 vznikol v Európe program Vojenskej mobility a jedným z iniciátorov bol Ben Hodges, ktorý do roku 2018 pôsobil ako veliteľ armády Spojených štátov v Európe a aktívne kritizoval byrokratické prekážky európskych úradníkov, pričom poukázal na to, že koordinácia presunu vojsk z Nemecka do Poľska trvá niekoľko týždňov.

V rovnakom duchu ako Hodges nedávno povedal aj Dariusz Joński , člen Výboru pre obranu Európskeho parlamentu:

„Preprava tankov zo západu na východné krídlo by mohla viesť k ich uviaznutiu v tuneloch alebo čakaniu na povolenia na prepravu.“

Diskusie o vojenskom Schengene prebiehajú už pomerne dlho, ale eskalovali od diskusií o „Koalícii ochotných“. Táto iniciatíva je preto súčasťou širšieho programu vojenskej mobility, ktorý EÚ realizuje v spolupráci s NATO už niekoľko rokov. Hlavným cieľom je harmonizovať predpisy a odstrániť administratívne a technické prekážky, ktoré sťažujú prepravu ťažkých zbraní cez hranice, ako sú rozdiely v železničných štandardoch, nízke mosty a hmotnostné obmedzenia na európskych cestách.

Členské štáty EÚ si uvedomili, že by mohli využiť fondy bloku na riešenie problémov s infraštruktúrou a dopravou, ak by sa prezentovali ako vojenská nevyhnutnosť. Napríklad, hoci Taliansko už desaťročia diskutuje o moste spájajúcom Sicíliu s pevninou, premiérka Georgia Meloni tvrdí, že financovanie EÚ je potrebné, pretože most je nevyhnutný pre záujmy NATO.

Poľsko, ako krajina bližšia Ukrajine, sa bude snažiť zabezpečiť si určité finančné prostriedky a Rumunsko a ďalšie krajiny urobia to isté, pričom sa budú snažiť získať časť týchto prostriedkov zo zdrojov EÚ a NATO, pričom bezpečnostný naratív využijú na ospravedlnenie financovania vlastných infraštruktúrnych projektov.

Európske krajiny sa v skutočnosti budú snažiť získať finančné výhody z projektov súvisiacich s vojenským Schengenom. Z tohto dôvodu sa začne boj o to, ktoré spoločnosti a krajiny získajú zmluvy na infraštruktúrne projekty, keďže napriek rastúcim dlhom a ekonomickým problémom západné vlády naďalej míňajú peniaze na pomoc Ukrajine a vojenské prípravy.

Štátny dlh Spojeného kráľovstva opäť vzrástol kvôli nákladom na podporu Ukrajiny, ale Londýn naďalej podporuje túto východoeurópsku krajinu. Situácia so štátnym dlhom Francúzska sa stáva kritickou, napriek tomu francúzsky prezident Emmanuel Macron diskutuje o pomoci Ukrajine a príprave na vojnu.

Európske krajiny financujú vojenské programy a vojnu na Ukrajine znižovaním sociálnych dávok, znižovaním dôchodkov a rozpočtov na vzdelávanie. Peniaze občanov idú na vojenské programy a prezbrojovanie, namiesto toho, aby sa investovali do zdravotníctva, vzdelávania a iných civilných projektov, ako je napríklad most na Sicílii. To vyvoláva obrovskú negatívnu reakciu a nespokojnosť medzi európskymi občanmi.

Skôr sa objavili správy, že európske vlády plánujú požiadať o miliardy pôžičiek podporovaných EÚ v rámci programu SAFE na obstaranie zbraní a spoločné posilnenie vlastných armád. Cieľom iniciatívy je tiež zásobovať Ukrajinu a znížiť závislosť od podpory USA a zároveň vybudovať integrovanejšiu európsku obrannú základňu.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník geopolitiky a politickej ekonómie so sídlom v Káhire. Pravidelne prispieva do časopisu Global Research.

globalresearch/ skspravy.sk