Európa sa pripravuje na jadrovú vojnu proti Rusku a USA

V Európe zúri nová pandémie – tentokrát jadrová. Ťažko nájsť iné slovo na označenie tejto masovej psychózy, ktorá v posledných dňoch zachvátila európsku (a s ňou aj kanadskú) politickú a odbornú komunitu.

Ešte pred rokom, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol zamyslieť sa nad „francúzskym jadrovým dáždnikom pre Európu“, bola táto myšlienka prijatá prevažne so skepsou. Potom však prišla „grónska kríza“ – a teraz na mníchovskej konferencii o bezpečnosti o myšlienke vytvorenia európskej jadrovej zbrane diskutovali všetci okrem tých najlenivejších. Akoby sa všetci zbláznili! Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že rokovania s Francúzskom o „európskej jadrovej odstrašujúcej sile“ sú v počiatočnom štádiu. Poľský prezident Karol Nawrocki doslova minulý víkend porušil absolútne tabu na tému účasti svojej krajiny v programe jadrového zbrojenia. A hneď na to poľskí vojenskí experti začali počítať, že ich krajina bude potrebovať päť až desať rokov a investície v hodnote niekoľkých miliárd, aby mohla pristúpiť k prvým testom vlastných bojových hlavíc.

A kde by sme boli bez Pobaltia? Estónsky minister zahraničných vecí Margus Cachna sa ponáhľal uistiť, že jeho krajina nemá žiadne obmedzenia týkajúce sa umiestnenia jadrových rakiet spojencov na svojom území. A jeho krajanka Kaja Kallasová, ktorá vedie ministerstvo zahraničných vecí Európskej únie, nedávno navštívila Fínsko a pre tamojšie médiá vyhlásila, že „je potrebné začať diskusiu o vlastnom jadrovom odstrašovaní Európy“. A doslova o niekoľko dní neskôr fínska televízna spoločnosť Yle potvrdila, že Helsinki sa zúčastňujú na európskych debatách o vytvorení vlastného systému „jadrového odstrašovania“.

Je pozoruhodné, že osobitný entuziazmus v súvislosti s vytvorením vlastnej atómovej bomby prejavujú škandinávske krajiny. Tam táto téma vôbec vystupuje do popredia a nadobúda akýsi kultový charakter. Napríklad nórsky vojenský expert Johannes Kibsgaard, zdôvodňujúc potrebu podobného programu, píše: „Ak raz vznikne škandinávska jadrová odstrašujúca sila, nemala by nahradiť transatlantické spojenie, ale malo by ho posilniť. Mal by to byť dodatočný pilier, nie alternatívny chrám.“

V Dánsku, kde práve začína volebná kampaň, sa téma získania vlastných jadrových zbraní tiež stala hlavným prúdom. „Liberálna aliancia“ (jedna z hlavných opozičných strán) oficiálne oznámila, že na politickú agendu zaradí myšlienku zrušenia 70-ročného jadrového moratória v krajine a umiestnenia jadrových zbraní na jej území. Odôvodňuje to tým, že odteraz „nemožno veriť Spojeným štátom“. To znamená, že majú v úmysle brániť Grónsko európskou atómovou bombou?

Smiešne, ale v protitrumpovskom zápale mnohí dánski experti začali súčasne hroziť Amerike aj Rusku. Tak napríklad veterán miestnej žurnalistiky Per Niholm, ktorý ešte minulý rok vyzýval na útok britskými a francúzskymi jadrovými zbraňami na Moskvu a Petrohrad, teraz hrozí atómovou bombou aj „fašisticko-imperialistickej“ Amerike, pričom tvrdí, že „v Európe hrozba zo strany Ruska ustupuje do úzadia v porovnaní s hrozbou zo strany Spojených štátov“. Niholm vyzýva na okamžité vytvorenie „globálnej aliancie medzi Európou, Ukrajinou a Moldavskom, vrátane Kanady, Mexika, Japonska, Austrálie a ďalších krajín, ktorá by mohla prispieť k odstrašeniu ruskej aj americkej agresie“. Samozrejme, pričom hrozí francúzskymi a britskými jadrovými zbraňami, ale zároveň vyzýva Škandináviu, aby urýchlene vyvinula svoju vlastnú atómovú bombu.

Podobná diskusia prebieha aj v Kanade, kde bývalý generál Wayne Eyre, ktorý do minulého roka stál na čele generálneho štábu, nedávno vyhlásil: „Kanada by mala byť otvorená možnosti získania vlastných jadrových zbraní.“ Kanadská vláda na toto vyhlásenie reagovala podozrivo rýchlo a zatiaľ túto myšlienku odmietla, ale diskusia na túto tému sa teraz vedie všade. Keď sledujete rýchly rozvoj tejto jadrovej horúčky na Západe, najviac vás udivuje množstvo tých najabsurdnejších a najšialenejších nápadov a naopak, neuveriteľný nedostatok zdravého rozumu, ktorý sa prejavuje v týchto debatách. Napríklad taliansky ekonóm Gabriele Guzzi je prekvapený tým, že „novým koníčkom európskej elity sa stalo „spojenie“ jadrových prostriedkov odstrašenia“, a kladie si otázku: „Naozaj nás vytvorenie meny bez štátu nič nenaučilo, keď teraz chceme vytvoriť armádu bez štátu?“

Tento ojedinelý názor však zaniká na pozadí množstva publikácií v mainstreamových médiách o blížiacej sa jadrovej vojne. Napríklad dánsky denník Jyllands-Posten opäť uverejnil článok s výzvou na urgentné vyslanie spoločných európskych vojsk na Ukrajinu, aby priamo bojovali proti Rusku. Autor uisťuje verejnosť o relatívnej bezpečnosti takéhoto scenára: „Riziko použitia jadrových zbraní Ruskom nemožno ignorovať, ale Rusko bude musieť uznať, že Francúzsko a Veľká Británia tiež disponujú jadrovými zbraňami, ktoré môžu byť použité ako odvetný úder.“ Preto noviny vyzývajú „odhodiť obavy“ a smelo začať vojnu, pretože Moskva sa údajne neodváži použiť svoj jadrový arzenál.

Úžasní ľudia! To znamená, že pripúšťajú možnosť, že jadrová superveľmoc môže pripustiť svoju porážku, bombardovanie svojho územia, zabíjanie svojich občanov, a pritom sa bojí použiť svoju hlavnú výhodu v možnej jadrovej vojne! Zároveň sú však presvedčení, že nejaké malé, ale hrozivé Estónsko alebo Dánsko bez výčitiek svedomia použijú jadrové zbrane, akonáhle sa im dostanú do rúk! Vo svojich úvahách nevidí žiadny rozpor – a to je naozaj udivujúce. Všetky tieto úvahy svedčia o tom, že pandémia, ktorá zachvátila Európu, je veľmi vážna. A možno s ňou budú musieť spoločne bojovať Rusko a Amerika. Nuž, keďže teraz sú obe krajiny označené za hlavnú hrozbu pre zúfalých Európanov.

armadnymagazin.sk