EÚ kritizuje Bosnu za nedostatočnú starostlivosť o migrantov

Najvyššia predstaviteľka EÚ pre otázky migrácie kritizovala v utorok Bosnu a Hercegovinu za to, že sa nedostatočne stará o stovky migrantov, ktorí žijú aktuálne na jej území v mínusových teplotách. Balkánsku krajinu eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová zároveň upozornila, že ak chce vstúpiť do EÚ, musí si plniť svoje povinnosti, informuje agentúra AP

„Bosna a Hercegovina musí ukázať, že je schopná zvládať migráciu… Očakávame, že Bosna a Hercegovina bude ako krajina s perspektívou pristúpenia k EÚ pracovať na udržateľných a dlhodobých riešeniach, aby vytvorila (pre migrantov) zariadenia na celom území krajiny,“ uviedla Johanssonová.

Tisícka migrantov po požiari v stanoch

Po požiari, ktorý pred Vianocami zachvátil provizórny utečenecký tábor Lipa neďaleko hraníc s Chorvátskom, sa bez prístrešku ocitlo z približne 1000 utečencov. Bosnianske úrady sa v dôsledku toho dostali pod paľbu ostrej kritiky. Najskôr sľubovali, že migrantov presunú na iné miesto, po proteste obyvateľov však pre nich armáda napokon na mieste spustošeného tábora postavila len stanové prístrešky.

Johanssonová v utorok povedala, že februári navštívi oblasť, kde sa tábor Lipa nachádza. Dodala, že vďaka pomoci zo strany EÚ v ňom približne 900 ľudí aktuálne býva v stanoch odolných voči vplyvom počasia a má prístup k vykurovaniu i potravinám. Situácia tamojších migrantov sa však podľa jej slov s pomocou EÚ zlepšila len „z veľmi vážnej na vážnu“.

Tábor Lipa zriadili bosnianske úrady v lete vo forme provizórnych prístreškov. Migrantov plánovali neskôr presunúť do prijímacieho centra Bira v 25 kilometrov vzdialenom meste Bihač. Proti presunu však protestovali miestni obyvatelia, a tak ho úrady nepovolili. Johanssonová v tejto súvislosti uviedla, že zima bude ešte dlhá a je frustrujúce „stavať stany a dočasné prístrešky“, ak existuje len 30 kilometrov od tohto miesta už „plne vybavené a na zimu prispôsobené“ zariadenie pre migrantov.

Chýba jednotná politika

Bosna je od skončenia občianskej vojny z rokov 1992-95 rozdelená na dve poloautonómne časti – Republiku srbskú a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny. Obom chýba v otázke migrácie jednotná politika. Republika srbská odmieta prijať akýchkoľvek migrantov, zatiaľ čo severozápad Bosny je preťažený a napriek pomoci zo strany medzinárodných organizácií sa sťažuje, že je migrantom vydaný napospas.

Migranti do tejto balkánskej krajiny prichádzajú s cieľom dostať sa odtiaľ do Chorvátska, členskej krajiny EÚ, a odtiaľ ďalej do západnej Európy.

zdroj: hlavné správy

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu zna [email protected]

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.