Slovanské Noviny

25. novembra 2024

K porozumeniu Čelovekom

Emeritný sudca Šamko: „Kraj­ský súd v kauze Čurillu a spol. vy­vo­dil ne­dô­vod­nosť ich tres­tné­ho stí­ha­nia z to­ho, že od­pos­lu­chy nie je mož­né pre­ce­ňo­vať a zároveň konštatoval, že na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia proti vyšetrovateľom policajnej inšpekcie sta­čia aj dom­nien­ky, špe­ku­lá­cie, pa­ra­no­ja, či kle­be­ty“

Cie­ľom to­ho prís­pev­ku je od­bor­ne dis­ku­to­vať o vý­kla­de zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a to na za­ují­ma­vom a me­diál­ne pre­zen­to­va­nom prí­pa­de údaj­né­ho za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de, za kto­rý bo­li ob­vi­ne­né oso­by vza­té do väz­by a nás­led­ne kraj­ským sú­dom pre­pus­te­né na slo­bo­du.

Za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci pre vy­mys­le­ný sku­tok a trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa

I.

Ne­for­mál­na sku­pi­na bra­tis­lav­ských od­bor­ní­kov na tres­tné prá­vo za­re­gis­tro­va­la ap­li­ká­ciu tres­tné­ho sťaž­nos­tné­ho se­ná­tu Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve (ďa­lej len kraj­ský súd) k prí­pa­du údaj­né­ho za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de.

Cie­ľom to­ho prís­pev­ku je od­bor­ne dis­ku­to­vať o vý­kla­de zna­kov zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to na za­ují­ma­vom a me­diál­ne pre­zen­to­va­nom prí­pa­de údaj­né­ho za­ča­tia tres­tné­ho stí­ha­nia na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de, za kto­rý bo­li ob­vi­ne­né oso­by vza­té do väz­by a nás­led­ne kraj­ským sú­dom pre­pus­te­né na slo­bo­du. Kraj­ský súd skon­šta­to­val neo­pod­stat­ne­nosť vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia a to aj oh­ľad­ne skut­ku, kto­rý sa mal tý­kať vy­da­nia uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de. Naj­mä úva­ha kraj­ské­ho sú­du o tom, že ak by aj bo­lo za­ča­té tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de neš­lo by o trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa si za­slú­ži bliž­šiu po­zor­nosť.

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

Ne­poz­ná­me spis, tak­že pri zá­ve­re kraj­ské­ho sú­du o neo­pod­stat­ne­nos­ti tres­tné­ho stí­ha­nia oh­ľad­ne údaj­ne vy­mys­le­né­ho skut­ku sa ob­me­dzí­me iba na to, čo vy­plý­va z roz­hod­nu­tia kraj­ské­ho sú­du.

 II.

Kraj­ský súd tu ne­vy­vo­dil neo­pod­stat­ne­nosť tres­tné­ho stí­ha­nia z ab­sen­cie dô­ka­zov (tak ako to bo­lo ne­dáv­no v inom me­diál­ne zná­mom prí­pa­de ob­vi­ne­nia Zu­za­ny Plač­ko­vej), ale ju vy­vo­dil z iné­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov, než aké vy­ko­nal ok­res­ný súd a pred ním pro­ku­rá­tor.

Kon­krét­ne (zos­truč­ní­me) kraj­ský súd vy­vo­dil ne­dô­vod­nosť ve­de­né­ho tres­tné­ho stí­ha­nia z to­ho, že

– od­pos­lu­chy nie je mož­né pre­ce­ňo­vať,

– vý­po­ve­de ob­vi­ne­ných osôb sú dô­ve­ry­hod­né le­bo ko­reš­pon­du­jú s úrad­ný­mi zá­zna­ma­mi, kto­ré zrej­me vy­ho­to­vi­li sa­mot­né ob­vi­ne­né oso­by a kto­ré nás­led­ne vo všeo­bec­ných ry­soch čias­toč­ne potvr­dzu­jú vy­bra­ní spolu­pra­cu­jú­ci ob­vi­ne­ní, kto­rí sa spolu­pra­cu­jú­ci­mi ob­vi­ne­ný­mi sta­li v tres­tných ve­ciach, kto­ré vy­šet­ro­va­li prá­ve ob­vi­ne­né oso­by a s kto­rý­mi ob­vi­ne­né oso­by úz­ko spolu­pra­co­va­li,

– ďa­lej je tu kraj­ským sú­dom pre­zen­to­va­ný zá­ver, že na za­ča­tie tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci sta­čia aj dom­nien­ky, špe­ku­lá­cie, pa­ra­no­ja, či kle­be­ty (ty­pu kto s kým spá­va, kto je ko­mu blíz­ka, či pria­teľ­ská oso­ba, kto ko­ho ur­či­te ov­lá­da; čo všet­ko mu­sí ne­po­chyb­ne zna­me­nať, že ide o oso­by pre­po­je­né za úče­lom kri­mi­na­li­zá­cie ob­vi­ne­ných),

–  za vzá­jom­né do­ha­do­va­nie ob­vi­ne­ných na skut­ku a je­ho práv­nej kva­li­fi­ká­cii mô­že kraj­ská pro­ku­ra­tú­ra, kto­rá ich po­doz­re­nia neb­ra­la do úva­hy a pre­to im neos­tá­va­lo nič iné ako „dot­vá­rať“ sku­tok a nad­hod­no­tiť práv­nu kva­li­fi­ká­ciu tak, aby s ním moh­li ísť na úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry,

– ďa­lej, že je nor­mál­nou bež­nou praxou na po­lí­cii, že sa skut­ky vy­tvá­ra­jú pod­ľa to­ho, aby „se­de­li“ na vy­bra­nú práv­nu kva­li­fi­ká­ciu a aby tak bo­la za­lo­že­ná prís­luš­nosť tej správ­nej pro­ku­ra­tú­ry, do­kon­ca pod­ľa kraj­ské­ho sú­du ma­jú tak­to pra­co­vať aj od­vo­la­cie se­ná­ty na sú­doch – po­kiaľ vie­me, tak od­vo­la­cie se­ná­ty po­su­dzu­jú sku­tok a nie­ke­dy sa pri ňom dis­ku­tu­je o práv­nej kva­li­fi­ká­cii a nie nao­pak (ak to­to bo­la bež­ná pra­cov­ná de­ba­ta tak po­tom je na ško­du ve­ci, že kraj­ský súd neuvie­dol, ako by ma­la vy­ze­rať de­ba­ta ob­vi­ne­ných o skut­ku, kto­rý sa skla­dal ako mo­zai­ka pod­ľa dop­re­du vy­bra­tej práv­nej kva­li­fi­ká­cie, kto­rú by už kraj­ský súd po­va­žo­val za „ne­bež­nú“ de­ba­tu),

– tak­tiež, že je nor­mál­na prax, ak uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia kon­ci­pu­jú oso­by, kto­ré by pod­ľa je­ho zne­nia ma­li byť oso­ba­mi poš­ko­de­ný­mi, na­koľ­ko moh­li byť údaj­nou tres­tnou čin­nos­ťou dot­knu­té (ak má byť poš­ko­de­ným po­li­cajt mô­že vo ve­ci, kto­rá sa ho tý­ka pra­co­vať na tvor­be uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia?),

– ďa­lej, že neexis­tu­je in­šti­tút „zá­kon­né­ho vy­šet­ro­va­te­ľa“ a pre­to je nor­mál­ne, že po­li­caj­ti, kto­rí by údaj­nou tres­tnou čin­nos­ťou na­mie­re­nou pro­ti nim moh­li mať pro­ces­né pos­ta­ve­nie poš­ko­de­ných si vy­be­ra­jú to­ho správ­ne­ho (svoj­ho) vy­šet­ro­va­te­ľa, kto­rý pod­pí­še ni­mi vy­ho­to­ve­né uz­ne­se­nie a bu­de viesť nás­led­ne do­ka­zo­va­nie,

– a na­po­kon kraj­ský súd ozna­mu­je, že ak by aj ná­ho­dou doš­lo k za­ča­tiu tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci pre vy­mys­le­ný sku­tok, tak aj tak by neš­lo o trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, pre­to­že ab­sen­tu­je spô­so­be­nie ško­dy inej oso­be.

III.

Pod­ľa náš­ho ná­zo­ru tu ide až o príl­iš voľ­né (a nie­ke­dy až ne­lo­gic­ké) hod­no­te­nie dô­ka­zov zo stra­ny kraj­ské­ho sú­du, keď si mož­no po­lo­žiť lo­gic­kú otáz­ku, či by pos­tup po­li­caj­tov, kto­rí by chce­li za­čať tres­tné stí­ha­nie pre vy­mys­le­ný sku­tok mo­hol vy­ze­rať aj inak ako bo­lo po­pí­sa­né vy­ššie.

Z uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du mož­no tak­tiež vy­vo­diť, že kraj­ský súd tak­mer bez­výh­rad­ne pri svo­jom hod­no­te­ní dô­ka­zov ak­cep­to­val prí­beh pos­kyt­nu­tý ob­ha­jo­bou, kto­rý fak­tic­ky ne­hod­no­til, ale len prev­zal. Po­kiaľ sa te­da hneď po zve­rej­ne­ní pí­som­né­ho vy­ho­to­ve­nia uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du ob­ja­vi­li v mé­diách hla­sy, že tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­ných mu­sí byť za­sta­ve­né, či zru­še­né, tak ide pod­ľa náš­ho ná­zo­ru o pred­čas­né vý­zvy, na­koľ­ko, ako už bo­lo uve­de­né, neo­pod­stat­ne­nosť ob­vi­ne­nia tu kon­šta­to­val kraj­ský súd pri vä­zob­nom roz­ho­do­va­ní a aj to iba na pod­kla­de iné­ho hod­no­te­nia dô­ka­zov, pri­čom za­bez­pe­če­né dô­ka­zy v da­nej ve­ci mož­no cel­kom ur­či­te hod­no­tiť aj tak ako to uro­bil ok­res­ný súd, t. j. v pros­pech dô­vod­nos­ti vzne­se­né­ho ob­vi­ne­nia na úvod za­ča­té­ho tres­tné­ho stí­ha­nia, res­pek­tí­ve ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor (je­ho ná­mes­tník) pri zru­še­ní uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia pos­tu­pom pod­ľa § 363 Tr. por.

IV.

Vzhľa­dom na to, že z vy­ššie po­pí­sa­né­ho je práv­ne za­ují­ma­vým hlav­ne mož­nosť po­le­mi­ky oh­ľad­ne práv­nej kva­li­fi­ká­cie, bu­de­me sa ve­no­vať otáz­ke tý­ka­jú­cej sa to­ho, či by vy­da­nie uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci pod­ľa § 199 ods. 1 Tr. por. zo stra­ny po­li­caj­ta na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de (ak by sa tak sku­toč­ne sta­lo) moh­lo napĺňať zna­ky skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa. Vy­ššie spo­me­nu­té uz­ne­se­nie kraj­ské­ho sú­du v tom­to sme­re mož­no brať ako učeb­nú po­môc­ku, na kto­rej mož­no de­monštro­vať niek­to­ré je­ho zjav­né hmot­nop­ráv­ne nes­práv­nos­ti.

            Tú­to od­bor­nú dis­ku­siu vy­vo­lal sám kraj­ský súd, kto­rý v od­ôvod­ne­ní svoj­ho uz­ne­se­nia po­mer­ne stro­ho skon­šta­to­val, že

 „sťaž­nost­ný súd dos­pel k zá­ve­ru, že ak by nas­ta­la si­tuácia, že z tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo iných sku­toč­nos­tí vy­plý­va po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, na­priek to­mu po­li­cajt tres­tné ozná­me­nie od­miet­ne, hypo­te­tic­ky mô­že spô­so­biť ško­du ozna­mo­va­te­ľo­vi. Ak ale po­li­cajt tres­tné stí­ha­nie za­čne, a sú­čas­ne nev­zne­sie ob­vi­ne­nie, s kto­rým ex le­ge spá­ja ob­me­dzenie via­ce­rých ob­čian­skych práv ob­vi­ne­né­ho, ne­nas­tá­va žia­den nás­le­dok vo vzťa­hu ku kon­krét­nej fy­zic­kej oso­be, kto­rý by mo­hol byť ško­dou či uj­mou. Ten­to nás­le­dok vy­vo­lá­va len vzne­se­nie ob­vi­ne­nia, pre­to­že prá­ve s mo­men­tom vzne­se­nia ob­vi­ne­nia zá­kon spá­ja kon­krét­ne nás­led­ky pre kon­krét­nu fy­zic­kú oso­bu, kto­ré mô­žu za­sa­ho­vať do via­ce­rých sfér jej ži­vo­ta“.

Kraj­ský súd tu fak­tic­ky kon­šta­tu­je, že ak by aj bo­lo preu­ká­za­né, že po­li­cajt vy­dal uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de, neš­lo by o trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na­koľ­ko „ne­nas­tal žia­den nás­le­dok vo vzťa­hu ku kon­krét­nej fy­zic­kej oso­be, kto­rý by mo­hol byť ško­dou, či uj­mou“ a ten­to nás­le­dok by pod­ľa uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du nas­tal „až mo­men­tom vzne­se­nia ob­vi­ne­nia“ (na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de). Z uve­de­né­ho ná­zo­ru kraj­ské­ho sú­du vy­plý­va aj to, že po­li­caj­ti by si v bu­dúc­nos­ti moh­li ľu­bo­voľ­ne vy­tvá­rať (vy­mýš­ľať) skut­ky a za­čí­nať si pre ne tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci a nik­dy by to ne­ma­la byť tres­tnop­ráv­na prob­le­ma­ti­ka. 

Ten­to práv­ny zá­ver kraj­ské­ho sú­du je nes­práv­ny a do­vo­lí­me si tvr­diť, že je v roz­po­re so znak­mi zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa tak ako ich kon­ci­po­val zá­ko­no­dar­ca v us­ta­no­ve­ní § 326 ods. 1 Tr. zák. a s ich vý­kla­dom. Rov­na­ko tak je do ur­či­tej mie­ry proti­re­či­vý, na­koľ­ko ak by moh­lo dôjsť k napl­ne­niu všet­kých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa vo vzťa­hu k ob­vi­ne­nej oso­be, nie je jas­né pre­čo by sa tak ne­moh­lo stať aj vo vzťa­hu k eš­te len po­doz­ri­vej oso­be, kto­rej vy­mys­le­ná tres­tná čin­nosť sa má po vy­da­ní uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci do­ka­zo­vať. A už vô­bec nie je jas­né, pre­čo kraj­ský súd vy­ža­du­je na napl­ne­nie všet­kých zna­kov skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa spô­so­be­nie ne­ja­ké­ho nás­led­ku, keď spô­so­be­nie nás­led­ku (vo for­me ško­dy, či zís­ka­nia neop­ráv­ne­né­ho pros­pe­chu) sa­mot­ná zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ne­vy­ža­du­jeA na­po­kon, kraj­ský súd vo svo­jom uz­ne­se­ní úpl­ne opo­me­nul, že zna­kom tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. nie je len mož­nosť spô­so­be­nia ško­dy iné­mu, ale al­ter­na­tív­ne aj znak mož­nos­ti zís­ka­nia neop­ráv­ne­né­ho pros­pe­chu, kto­rý mô­že zís­kať tak pá­cha­teľ ako aj iná oso­ba.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je vhod­né pri­po­me­núť, že pod­stat­ným pr­vkom zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. je to, že ne­mu­sí byť reál­ne (sku­toč­ne) spô­so­be­ná ni­ja­kej oso­be žiad­na ško­da a ani ne­mu­sí reál­ne (sku­toč­ne) dôjsť ani k zís­ka­niu neop­ráv­ne­né­ho pros­pe­chu (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie Ústav­né­ho sú­du ČR sp. zn. III. ÚS/6/2000). 

Trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je tzv. pred­čas­ne do­ko­na­ným tres­tným či­nom, na­koľ­ko z hľa­dis­ka po­ru­še­nia, či ob­chá­dzania zá­kon­nej po­vin­nos­ti zo stra­ny ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ide sí­ce o po­ru­cho­vý trest­ný čin, pre­to­že už sa­mot­né zneu­ži­tie prá­vo­mo­ci je po­ru­chou vo vý­ko­ne ve­rej­nej mo­ci, av­šak pred­čas­ne do­ko­na­ným je z dô­vo­du, že to­to zneu­ži­tie prá­vo­mo­ci zo stra­ny ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ne­mu­sí mať vždy do­pad do sub­jek­tív­nej sfé­ry tre­tej oso­by, res­pek­tí­ve ne­mu­sí ve­rej­ný či­ni­teľ zís­kať neop­ráv­ne­ný pros­pech, pos­ta­čí po­kiaľ k to­mu je­ho úmy­sel sme­ru­je (t. j. ne­mu­sí prísť vô­bec k ško­de inej oso­by, či k zís­ka­niu neop­ráv­ne­né­ho pros­pech, pos­ta­čí, ak k to­mu sme­ro­val as­poň ne­pria­my úmy­sel ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pri zneu­ží­va­ní svo­jej prá­vo­mo­ci – pri­me­ra­ne poz­ri roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 5Tdo/939/2017). 

Úmy­sel ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa spô­so­biť iné­mu ško­du, či za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech pre­to ne­mu­sí mať od­raz v ob­jek­tív­nej reali­te, pos­ta­čí ak spô­so­be­nie ško­dy, či zís­ka­nie neop­ráv­ne­né­ho pros­pe­chu ve­rej­ný či­ni­teľ za­mýš­ľal. Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. ob­sa­hu­je te­da aj tzv. úmy­sel pre­sa­hu­jú­ci ob­jek­tív­nu strán­ku tres­tné­ho či­nu (dru­hý úmy­sel). Prá­ve ten­to úmy­sel pre­sa­hu­jú­ci ob­jek­tív­nu strán­ku tak má pri tres­tnom či­ne zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa reál­ny vý­znam v tom, že z hľa­dis­ka spô­so­be­nia ško­dy ale­bo za­bez­pe­če­nia neop­ráv­ne­né­ho pros­pe­chu umož­ňu­je pred­čas­né do­ko­na­nie tres­tné­ho či­nu (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 5Tdo/549/2019)[1]. Zá­ro­veň nie je sta­no­ve­ná ani mi­ni­mál­na  mie­ra ško­dy, či pros­pe­chu.

Žiad­ny vznik „kon­krét­ne­ho nás­led­ku kon­krét­nej fy­zic­kej oso­be (či kon­krét­ny zá­sah do práv tre­tej oso­by)“, tak ako to tvr­dí od­ôvod­ne­nie uz­ne­se­nia kraj­ské­ho sú­du, sa pre­to pre napl­ne­nie zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa ne­vy­ža­du­je (prá­ve nao­pak, pos­ta­čí len úmy­sel k to­mu sme­ru­jú­ci) a už vô­bec sa ne­vy­ža­du­je, aby nap­rík­lad ško­da pre inú oso­bu nas­ta­la okam­ži­te po zneu­ži­tí prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, res­pek­tí­ve ten­to úmy­sel ne­vy­lu­ču­je ani to, že nap­rík­lad k vzni­ku ško­dy inej oso­be mô­že dôjsť len za pris­pe­nia aj iných okol­nos­tí, kto­ré ve­rej­ný či­ni­teľ zneu­ží­va­jú­ci svo­ju prá­vo­moc ne­vie ale­bo ne­mô­že ov­plyv­niť, pri­čom sa tak mô­že stať nie­len v blíz­kej, ale aj po­mer­ne vzdia­le­nej bu­dúc­nos­ti[2].

Úmy­sel za­bez­pe­čiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech pri­tom za­hŕňa kaž­dé neop­ráv­ne­né zvý­hod­ne­nie ma­te­riál­ne ale aj ne­ma­te­riál­ne, na kto­ré by pá­cha­teľ ale­bo iná oso­ba ne­ma­la prá­vo.

Po­kiaľ by te­da po­li­cajt ve­del, že tu nie sú spl­ne­né zá­kon­né pod­mien­ky na vy­da­nie uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci, na­koľ­ko sku­tok, kto­rý má ob­sa­ho­vať ta­ké­to uz­ne­se­nie by bol iba úče­lo­vo ním ale­bo iným po­li­caj­tom vy­tvo­re­ný (vy­mys­le­ný) a na­priek to­mu by ta­ké­to uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia vo ve­ci vy­dal, doš­lo by zjav­ne k vy­ko­ná­va­niu prá­vo­mo­ci po­li­caj­ta ako ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, kto­ré od­po­ru­je zá­ko­nu a to s cie­ľom (tzv. vy­ššie vy­svet­le­ným dru­hým úmys­lom) za­bez­pe­čiť se­be ale­bo aj inej oso­be neop­ráv­ne­ný pros­pech (ne­ma­te­riál­nu vý­ho­du) spo­čí­va­jú­cu v tom, že si „ot­vo­rí“ do­ka­zo­va­nie v tres­tnom ko­na­ní vo­či kon­krét­nym oso­bám, kto­ré sa ma­li vy­mys­le­nej tres­tnej čin­nos­ti do­pus­tiť a z kto­rých sa tak sta­li neop­ráv­ne­ne po­doz­ri­vé oso­by, pri­čom prá­ve to­to „ot­vo­re­nie“ do­ka­zo­va­nia mu za­bez­pe­čí, že bu­de môcť pro­ces­ne vy­ko­ná­vať nie­len do­ku­men­to­va­nie vy­mys­le­nej tres­tnej čin­nos­ti, ale prí­pad­ne bu­de môcť reali­zo­vať aj mož­né zá­sa­hy do súk­rom­ných práv tre­tích osôb (nap­rík­lad za­dr­ža­nie po­doz­ri­vej oso­by v zmys­le § 85 ods. 1 Tr. por., sle­do­va­nie po­doz­ri­vej oso­by, na­sa­de­nie od­pos­lu­chov na po­doz­ri­vú oso­bu, vy­ko­ná­va­nie pre­hlia­dok a po­dob­ne, ve­do­mosť po­doz­ri­vých osôb nap­rík­lad o tom, že sa za­sa­hu­je do ich práv od­po­čú­va­ním sa ne­vy­ža­du­je). Net­re­ba snáď pri­po­mí­nať, že pre zda­nie vy­ko­ná­va­nia riad­ne­ho do­ka­zo­va­nia údaj­nej tres­tnej čin­nos­ti je vždy vhod­nej­šie (a aj lah­šie ob­há­ji­teľ­né), ak sa už ve­die tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci, ako pos­tu­po­vať dl­ho­do­bo v re­ži­me pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia, či reali­zo­vať zá­sa­hy do práv iných osôb dl­ho­do­bo pred za­ča­tím tres­tné­ho stí­ha­nia.

V tom­to sme­re by pre­to iš­lo o zjav­né neop­ráv­ne­né zvý­hod­ne­nie po­li­caj­ta, kto­rý ta­ké­to vy­da­nie uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia reali­zo­val, na­koľ­ko na ta­ký­to pos­tup po­li­cajt ne­mal zá­kon­né prá­vo (op­ráv­ne­nie), t. j. iš­lo by slo­va­mi zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa o „zís­ka­nie neop­ráv­ne­né­ho pros­pe­chu“ pre po­li­caj­ta. Mo­tí­vom ko­na­nia po­li­caj­ta pri fab­ri­ko­va­ní po­doz­ri­vých osôb pre vy­mys­le­né skut­ky by tu bo­la sna­ha zís­ka­vať in­for­má­cie o po­doz­ri­vých oso­bách, ich čin­nos­ti a do bu­dúc­nos­ti aj mož­nosť ich ďal­šej kri­mi­na­li­zá­cie.

Vzhľa­dom na vy­ššie uve­de­né kon­šta­to­va­nie o tom, že zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa je tzv. pred­čas­ne do­ko­na­ným tres­tným či­nom je pre jej napl­ne­nie bez vý­zna­mu, či by reál­ne (sku­toč­ne) aj k ne­ja­ké­mu pod­stat­né­mu do­ka­zo­va­niu po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia doš­lo, res­pek­tí­ve, či by sku­toč­ne aj doš­lo k zá­sa­hom do súk­rom­nej sfé­ry po­doz­ri­vej oso­by, na­koľ­ko sta­čí úmy­sel k to­mu sme­ru­jú­ci (pos­ta­čí pre­to len mož­nosť, že sa tak sta­ne ale­bo reál­ne mô­že stať). Tu len tre­ba uviesť, že tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci sa za­čí­na z dô­vo­du, aby bo­lo mož­né do­ka­zo­vať ur­či­tú v tom­to uz­ne­se­ní vy­me­dze­nú tres­tnú čin­nosť a te­da nie je po­chyb­nosť o tom, že ak by sa po­li­cajt po­du­jal k vy­da­niu uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia s vy­mys­le­ným skut­kom ko­nal by tak s úmys­lom vy­šet­ro­vať tú­to vy­mys­le­nú tres­tnú čin­nosť po­doz­ri­vých osôb, te­da zís­ka­vať o nich in­for­má­cie pros­tred­níc­tvom vy­ko­ná­va­né­ho do­ka­zo­va­nia; je tu pre­to pria­my úmy­sel po­li­caj­ta nie­len ko­nať spô­so­bom od­po­ru­jú­cim us­ta­no­ve­niam Tres­tné­ho po­riad­ku, ale zá­ro­veň aj zís­kať pre se­ba neop­ráv­ne­nú vý­ho­du v mož­nos­ti viesť vy­šet­ro­va­nie o vy­mys­le­nej tres­tnej čin­nos­ti a to prí­pad­ne aj za po­mo­ci pros­tried­kov za­sa­hu­jú­cich do práv po­doz­ri­vých osôb. Pod­stat­ná je mož­nosť vzni­ku nás­led­ku, ku kto­ré­mu sme­ro­val úmy­sel ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a nie to, či bol ale­bo ne­bol nás­le­dok už spô­so­be­ný po zneu­ži­tí prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa a už vô­bec nie, či sa tak sta­lo bez­pros­tred­ne po zneu­ži­tí prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa[3].

Nes­práv­ny je aj ná­zor kraj­ské­ho sú­du, že ak „z tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo iných sku­toč­nos­tí vy­plý­va po­doz­re­nie zo spá­chania tres­tné­ho či­nu, na­priek to­mu po­li­cajt tres­tné ozná­me­nie od­miet­ne, hypo­te­tic­ky mô­že spô­so­biť ško­du ozna­mo­va­te­ľo­vi“, na­koľ­ko v ta­kom­to prí­pa­de by iš­lo o sku­toč­né (nie hypo­te­tic­ké) neop­ráv­ne­né zvý­hod­ne­nie pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu je­ho nes­tí­ha­ním a nie o hypo­te­tic­ké poš­ko­de­nie ozna­mo­va­te­ľa. Kraj­ský súd tu opä­tov­ne pre­hlia­dol, že zna­kom tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 326 ods. 1 Tr. zák. je aj „úmy­sel za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech“ a nie len úmy­sel „spô­so­biť iné­mu ško­du“.

V.

Po­kiaľ ide o znak skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spo­čí­va­jú­ci v tom, že ve­rej­ný či­ni­teľ „vy­ko­ná­va svo­ju prá­vo­moc spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu“, tak ide o po­ru­šo­va­nie ale­bo ob­chá­dzanie kon­krét­ne­ho zá­ko­na ale­bo kon­krét­nej práv­nej nor­my vy­da­nej na pod­kla­de zá­ko­na. Pá­cha­teľ ko­ná úmy­sel­ne ak­tív­ne v roz­po­re so zá­ko­nom. „Od­po­ro­vať zá­ko­nu“ mož­no však aj tak, že ve­rej­ný či­ni­teľ ko­ná v roz­po­re s kon­krét­ny­mi práv­ny­mi pred­pis­mi a tie­to práv­ne pred­pi­sy v roz­po­re s kto­rý­mi ve­rej­ný či­ni­teľ ko­nal mož­no uviesť do skut­ko­vej ve­ty uz­ne­se­nia o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia aj len ich vý­poč­tom, od­ka­zom (pri­me­ra­ne roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 5Tdo/192/2018).

Ta­ký­mi­to práv­ny­mi pred­pis­mi v roz­po­re s kto­rý­mi by ko­nal po­li­cajt, ak by vy­dal uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de by ne­po­chyb­ne bo­li mi­ni­mál­ne nap­rík­lad us­ta­no­ve­nie § 199 Tr. por. (za­čať tres­tné stí­ha­nie ne­mô­že po­li­cajt ve­do­me na vy­mys­le­nom skut­ko­vom zá­kla­de) a us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 písm. b) zá­ko­na č. 171/1993 Z.z., pod­ľa kto­ré­ho je úlo­hou po­li­caj­né­ho zbo­ru od­ha­ľo­va­nie tres­tných či­nov a ich pá­cha­te­ľov (t. j. nie ich vy­mýš­ľa­nie). K to­mu, že ko­na­nie v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním zá­ko­na o po­li­caj­nom zbo­re, kto­ré uk­la­dá po­lí­cii kom­pe­ten­ciu ob­jas­ňo­vať tres­tné či­ny a ich pá­cha­te­ľov mô­že byť napl­ne­ním zna­ku „vy­ko­ná­va svo­ju prá­vo­moc spô­so­bom od­po­ru­jú­cim zá­ko­nu“ mož­no pou­ká­zať pri­me­ra­ne aj na zá­ve­ry roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du ČR sp. zn. 5Tdo/1293/2003. Úva­ha kraj­ské­ho sú­du o tom, že ko­na­nie v roz­po­re s tým­to us­ta­no­ve­ním ne­mô­že byť práv­ne re­le­van­tné je pre­to evi­den­tne nes­práv­na.

VI.

Na zá­ver prís­pev­ku chce­me do­dať, že ide o v praxi oje­di­ne­lú a práv­ne za­ují­ma­vú prob­le­ma­ti­ku. Žiaľ, je na ško­du ve­ci, že kraj­ský súd vo svo­jom uz­ne­se­ní uvie­dol len mi­ni­mum vlas­tných práv­nych úvah (ak vô­bec ne­ja­ké) a zväč­ša sa iba ob­me­dzil na nek­ri­tic­ké prev­za­tie (opí­sa­nie) čas­to nes­práv­nej práv­nej ar­gu­men­tá­cie jed­nej pro­ces­nej stra­ny, kto­rá tú­to ar­gu­men­tá­ciu vý­raz­ne a dl­ho­do­bo pro­pa­go­va­la aj vo „svo­jom“ me­diál­nom pries­to­re. Sú­čas­né ata­ky po­li­ti­kov na sud­cu ok­res­né­ho sú­du (že tre­ba vo­či ne­mu vy­vo­diť zod­po­ved­nosť za je­ho roz­hod­nu­tie a po­dob­ne) je nut­né dô­raz­ne od­miet­nuť, na­koľ­ko sud­cu ne­mož­no tres­tať za to, že sa nes­prá­val pri ho­do­no­te­ní dô­ka­zov ako kraj­ský súd, t. j., že bez­výh­rad­ne ne­ka­cep­to­val prí­beh pos­kyt­nu­tý jed­nou pro­ces­nou stra­nou. To pla­tí o to viac, keď práv­ne zá­ve­ry kraj­ské­ho sú­du oh­ľad­ne ne­mož­nos­ti kva­li­fi­ko­va­nia skut­ku ako tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa už te­raz mož­no ozna­čiť za nes­práv­ne; keď za­bez­pe­če­né dô­ka­zy mož­no lo­gic­ky vy­hod­niť aj tak, ako to uro­bil ok­res­ný súd (te­da, že vzne­se­né ob­vi­ne­nie je na­te­raz dô­vod­né s tým, že v príp­rav­nom ko­na­ní sa bu­de pok­ra­čo­vať vo vy­ko­ná­va­ní dô­ka­zov, kto­ré dô­vod­nosť ob­vi­ne­nia buď potvr­dia ale­bo roz­ptý­lia a ako to uro­bil ge­ne­rál­ny pro­ku­rá­tor, keď ozna­čil sku­tok uve­de­ný v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia za vy­mys­le­ný pri roz­ho­do­va­ní pod­ľa § 363 Tr. por.) a keď me­dzi dvo­mi rôz­ny­mi hod­no­te­nia­mi dô­ka­zov pre­vá­žil za­tiaľ ten, kto­rý za­ujal kraj­ský súd, av­šak nie pre­to, že mu­sí byť správ­ny (lo­gic­ký) ale­bo že je ko­neč­ný (me­ri­tór­ne sa eš­te ne­roz­ho­do­va­lo), ale pre­to že bol na­te­raz pos­led­ný.


[1] ten­to zá­ver nie v praxi spor­ný a vy­plý­va aj zo star­šej ju­di­ka­tú­ry, kto­rá kon­šta­to­va­la, že znak “v úmys­le spô­so­biť iné­mu ško­du ale­bo za­do­vá­žiť se­be ale­bo iné­mu neop­ráv­ne­ný pros­pech” cha­rak­te­ri­zu­je poh­nút­ku pá­cha­te­ľa, tak­že k do­ko­na­niu tres­tné­ho či­nu zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa pod­ľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. nie je pot­reb­né, aby aj ško­da iné­mu neop­ráv­ne­ne vznik­la ale­bo aby pá­cha­teľ sku­toč­ne se­be ale­bo iné­mu za­do­vá­žil neop­ráv­ne­ný pros­pech (pri­me­ra­ne ju­di­ka­tú­ra R 25/1975).

[2] mož­no v struč­nos­ti spo­me­núť prík­la­dy z praxe, keď nap­rík­lad pri­má­tor mes­ta uzat­vo­ril rôz­ne na se­ba nad­vä­zu­jú­ce zmlu­vy s cie­ľom, aby mes­to do­sia­hlo fi­nan­čné pros­tried­ky od štá­tu pros­tred­níc­tvom neop­ráv­ne­ne vy­tvo­re­né­ho ná­ro­ku na vrá­te­nie DPH; ok­rem da­ňo­vé­ho tres­tné­ho či­nu iš­lo tak­tiež o trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa, pri­čom bo­lo bez práv­ne­ho vý­zna­mu, či sku­toč­ne k vy­pla­te­niu ná­ro­ko­va­né­ho nad­mer­né­ho od­poč­tu zo stra­ny štá­tu aj nie­ke­dy prí­de, res­pek­tí­ve, že bo­lo len ve­cou ná­ho­dy, že správ­ca da­ne neod­ha­lil to­to pod­vod­né ko­na­nie nap­rík­lad pri da­ňo­vej kon­tro­le a po­dob­ne, úmy­sel spô­so­biť v blíz­kej, či vzdia­le­nej bu­dúc­nos­ti mes­tu neop­ráv­ne­ný pros­pech tu už bol da­ný oka­mi­hom ko­na­nia pri­má­to­ra (a v tom­to prí­pa­de aj úmy­sel spô­so­biť štá­tu ško­du). Ďalej mož­no spo­me­núť prí­pad, v kto­rom úrad­ník mi­nis­ter­stva v roz­po­re so svo­ji­mi po­vin­nos­ťa­mi ve­do­me od­po­ru­čil na schvá­le­nie žia­dosť o do­tá­ciu, kto­rá nespĺňa­la ná­le­ži­tos­ti a pred­lo­žil ju svoj­mu na­dria­de­né­mu na schvá­le­nie spo­loč­ne aj s množ­stvom iných žia­dos­tí, pri­čom spo­lie­hal na to, že je­ho na­dria­de­ný ne­bu­de tie­to žia­dos­ti pod­rob­ne štu­do­vať, ale bu­de sa ria­diť je­ho od­po­rú­ča­ním a schvá­li ich v dôs­led­ku čo­ho dôj­de k neop­ráv­ne­né­mu vy­pla­te­niu do­tá­cie. Trest­ný čin zneu­ží­va­nia prá­vo­mo­ci ve­rej­né­ho či­ni­te­ľa (ok­rem aj ma­jet­ko­vé­ho tres­tné­ho či­nu) je tu napl­ne­ný bez oh­ľa­du na to, ke­dy v bu­dúc­nos­ti dôj­de k po­su­dzo­va­niu žia­dos­tí zo stra­ny na­dria­de­né­ho, či to­to pod­vod­né ko­na­nie po­dria­de­né­ho je­ho na­dria­de­ný od­ha­lí a po­dob­ne. Pos­ta­čí tu úmy­sel po­dria­de­né­ho zís­kať tak­to neop­ráv­ne­ný pros­pech.

[3] pre úpl­nosť mož­no uviesť, že ve­rej­ný či­ni­teľ, kto­rý by ko­nal ta­kým­to spô­so­bom (že by vy­dal uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia s vy­mys­le­ným skut­kom) sa ne­mô­že stať bez­tres­tným iba pre­to, že nás­led­ne ten­to je­ho krok nap­rík­lad schvá­li do­zo­ro­vý pro­ku­rá­tor tak, že ta­ké­to uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia nez­ru­ší (pri­me­ra­ne ju­di­ka­tú­ra R 43/1978)

Autor: JUDr. Pe­ter Šam­ko – star­ší, eme­rit­ný trest­ný sud­ca Mes­tské­ho a Kraj­ské­ho sú­du v Bra­tis­la­ve a vy­so­koš­kol­ský pe­da­góg

Zdroj: pravnelisty.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.

Ďakujeme

Odber newsletter. Každý večer súhrn najdôležitejších správ dňa do mailu.

možno ste nepostrehli