Ekologické elektromobily? Toto je odvrátená strana zvyšovania ťažby lítia 

Pri ťažbe na soľných pláňach sa minú na každú získanú tonu lítia 2 milióny litrov vody.

Dopyt po najľahšom kove na svete, lítiu, exponenciálne rastie už takmer desať rokov, výrazne však vzrástol po roku 2018. Najväčší podiel má na tomto trende samozrejme prechod na elektromobilitu, teda na bezemisné autá.

Lítium patrí ku kľúčovým kovom pri výrobe batérií pre elektrické autá. Je to najľahší kov, ktorý ponúka dobrú kombináciu hustoty energie v pomere k hmotnosti, čo je pre výrobcov elektromobilov veľmi dôležité. Lítium-iónové batérie navyše možno veľmi dlho opakovane nabíjať a vybíjať bez toho, aby sa to dramaticky podpísalo na ich kapacite.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Jednou z lokalít s najväčším výskytom tohto kovu je tzv. Lítiový trojuholník, geograficky prechádzajúci územím Argentíny, Bolívie a Čile, kde sa nachádzajú rozľahlé soľné pláne, na ktorých sú obrovské zásoby lítia.

Pre jeho ťažbu je nutné urobiť na týchto pláňach vrty a následne odčerpať lítium vo forme soľanky. Tá sa potom necháva odpariť v umelo vytvorených jazerách. Tom Hegen, fotograf, ktorý sa zaujíma o ťažbu a spotrebu zdrojov, si prenajal malé lietadlo a preletel vysoko nad soľnými pláňami Salar de Atacama v severnom Čile , aby zachytil proces ťažby lítia na mieste. Jeho fotky sú dostupné na webe tomhegen.com/co­llections/the-lithium-series-i – je tam séria záberov, zachytávajúcich celý proces ťažby, umiestnených pod sebou, bez potreby ďalšieho preklikávania sa rôznymi galériami. Stojí za to si ich pozrieť, chceme na ne upozorniť práve týmto textom.

V podstate ide o farebne veľmi pekné fotografie. Soľanka je totiž ružovo-biela a postupne, ako sa voda odparuje, prechádza rôznymi farebnými odtieňmi až po tyrkysovú. Pri vysokých koncentráciách je jazierko výrazne žlté.

Hra farieb pri ťažbe lítia má však aj svoju odvrátenú stránku. Tento proces je náročný na vodu a spotrebuje sa jej približne dva milióny litrov na každú získanú tonu lítia.

To by až tak veľmi nevadilo v oblasti, kde je vody dostatok, no na soľných pláňach Čile to odoberá vodu miestnym komunitám a miestnej flóre a faune, ktorá aj bez ťažby lítia trpela jej nedostatkom Ten je teraz akútny a čo je horšie, tieto umelé rybníky kontaminujú aj ďalšie zdroje vody, ktoré miestnym komunitám zostali. Ťažba lítia v „Lítiovom trojuholníku“ ma už v súčasnosti drastický dopad na celý ekosystém v tejto rozľahlej oblasti a je predpoklad, že sa bude ďalej zvyšovať.

Aby Únia dosiahla svoje ciele, ktoré sú spojené s masovým nástupom elektromobility, potom musí do roku 2030 navýšiť odber lítia 18-krát a kobaltu päťnásobne. A to ešte nehovoríme o cieľoch, spojených s rokom 2050.

Ak sa majú naplniť, tak v polovici storočia, bude EÚ bude v porovnaní so súčasným stavom potrebovať 60-násobne viac lítia a 15-násobne viac kobaltu. A hádajte, ktorá krajina je druhým najväčším svetovým vývozcom lítia? Samozrejme Čína. Tá logicky tlačí krajiny, kde sa ťaží tiež a s ktorými má uzavreté zmluvy do zvyšovania ťažby.

Ide hlavne o Čile a Kongo. Obe krajiny do veľkej miery vyvážajú surovinu na ďalšie spracovanie do Číny, ktorá má – aj vďaka množstvu uhoľných elektrární a dotovaným cenám energie – oveľa nižšie náklady na ich spracovanie a predáva ho s obrovským ziskom ďalej. A s ďalšími vzácnymi kovmi, potrebnými pre elektromobily je to podobné.

Európski politici sa chvália bezemisnými cieľmi, ktoré sme však schopní dosiahnuť len tak, že „špinavé prvky“ pre čisté elektromobily dovážame z iných krajín, kde sa získavajú za cenu obrovského znečisťovania prostredia. Väčšina z nich sa následne upravuje v Číne, ktorá pritom produkuje obrovské množstvo emisií CO2 v uhoľných elektrárňach, dodávajúcich fabrikám, spracujúcim suroviny potrebnú (dotovanú) elektrinu. Ale ako sa hovorí – čo oko nevidí, to srdce nebolí.

Autor: Martin Domček

Zdroj: auto.pravda.sk