Drgonec: „Slovensko je krajina gaunerov. Všetci vagabundi na polícii, prokuratúre, na súdoch, mali voľné ruky“

Okrem dĺžky kolúznej väzby je tu ďalší vážny problém, ktorý treba riešiť. Škodou je aj samoobmedzenie osobnej slobody, vyhlásil ústavný právnik a bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec. 

Ale pozor, Ministerstvo vnútra v konaní pred súdmi namieta, že poškodený musí uviesť, aká škoda mu vznikla, nezaujíma ich, že obmedzenie osobnej slobody je taktiež škodou, píšu Parlamentné listy.

„Keď vám ukradnú zbierku vzácnych gombíkov, to za škodu uznajú. Ale to, že ste prišli ich pričinením o osobnú slobodu, to podľa ministerstva vnútra škoda nie je. Slovensko je jednoducho krajina gaunerov,“ hovorí Drgonec.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Obmedzenie slobody sa nepovažuje za škodu

Podľa právnika máme právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ale to právo na značný čas išlo do čerta, lebo sa novelizoval Občiansky súdny poriadok. Ministerstvo spravodlivosti zaviedlo povinnosť platiť preddavok na trovy konania.

„Inak povedané, tí, ktorí utrpeli ozajstnú a naozaj veľkú škodu, tí neboli finančne vybavení pre to, aby svoje právo uplatnili,“ vysvetľuje Drgonec.

Vagabundi na polícii, prokuratúre, na súdoch, mali voľné ruky

Ústavný súd síce túto novelu Občianskeho poriadku vyhlásil za neústavnú, lenže podľa právnika sa ten zákon zaviedol v roku 2011 a Ústavný súd rozhodol v máji 2016. „Takže 5 rokov vlastne všetci vagabundi, ktorí sedeli na polícii, prokuratúre, alebo na súdoch, mali voľné ruky,“ upozorňuje bývalý sudca.

No nemôžeme sa tváriť, že vymýšľanie kdejakých svedkov a tvrdení je novinkou. „Likvidácia nepohodlných väzbou je oveľa širšia kategória a neobjavila ju táto vládna koalícia, existuje tu možno od vzniku Slovenskej republiky, možno odkedy sa slovenský zločin stal sofistikovanejší,“ vysvetľuje Drgonec.

Podstata je podľa právnika v tom, že v štátnych funkciách boli, sú a budú ľudia, ktorí zneužívajú väzbu v majetkovom záujme. Proste, oberajú o majetok tým, že tých ľudí, ktorých o majetok pripraviť chcú, dajú do väzby a získajú majetok zaujímavý či už pre sponzora, alebo priamo pre toho človeka.

Ignorácia ministerstva

Náš právny poriadok má síce systém, ktorý by to mal vylučovať. Čiže, keď je neskôr rozhodnutie o vzatí do väzby zrušené, tak v tej chvíli nezákonné rozhodnutie zakladá zodpovednosť.

„Príkladom je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Davis proti Spojenému kráľovstvu, ktoré hovorí o tom, že škodou je aj samoobmedzenie osobnej slobody, teda danie do väzby. Slovenské ministerstvo vnútra v konaní pred súdmi namieta, že poškodený musí uviesť, aká škoda mu vznikla, nezaujíma ich, že obmedzenie osobnej slobody je škodou,“ zamýšľa sa Drgonec.

Celá koncepcia podľa právnika u nás stála na tom, že ak niekoho vzali do väzby a nezlomil sa tam, vyšiel von podľa zásady: buď rád, že už nie si vo väzbe. Neočakávalo sa, že by sa uchádzal o náhradu spôsobenej škody. Nič zatiaľ nenasvedčuje, že tu je vôľa zjednávať nápravu. A je to jedine o vôli, hovorí Drgonec.

hlavný denník