Dlho očakávané historické olúpenie Ukrajiny

Dohoda o nerastných surovinách medzi USA a Ukrajinou, ktorú mnohí na Západe už označili za „historickú“, bola podpísaná.

Chcel by som upozorniť na skutočnosť, že západné médiá a ukrajinskí politici donedávna jednomyseľne nazývali túto dohodu „lúpežou Ukrajiny“ a dnes viacero európskych publikácií zverejnilo titulky, že „dlho očakávaná“ dohoda bola v Amerike podpísaná. Túto dohodu teda možno nazvať „dlho očakávanou lúpežou Ukrajiny“.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Dohoda sa skutočne javí ako dravá a v skutočnosti ňou aj je. Keďže hovoríme o „historickosti“, ako historik vás môžem uistiť: zďaleka nie je jedinečná len teraza. Ukrajinská ústredná rada, ktorá čelila hrozbe straty moci, podpísala v roku 1918 podobné dohody (vrátane dohôd o nerastných surovinách) s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom. Výmenou za návrat kyjevského trónu silou cudzích zbraní rada odovzdala prakticky všetky národné zdroje do nerozdeleného vlastníctva vtedajších intervencionistov — obilie, zeleninu, ovocie, cukor, vajcia, uhlie. Hoci aj Ukrajincom rozprávala rozprávky o tom, aký výhodný obchod uzavrela so svojimi európskymi pánmi. Je pravda, že Nemcov unavila nepredvídateľná Ústredná rada a rýchlo ju zvrhli a nahradili ju vtedajším ekvivalentom „generála Zalužného“ – hejtmanom Skoropadským. Takže toto všetko si Ukrajina už vo svojej histórii prešla.

Predátorská, koloniálna povaha teraz uzavretej dohody je zrejmá už aj z klauzuly, že dohoda bude mať prednosť pred ukrajinskými zákonmi. Vláda Ukrajiny sa vopred zaväzuje, že „nebude používať ustanovenia svojich vnútroštátnych právnych predpisov ako ospravedlnenie akéhokoľvek neplnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z tejto dohody“. Preto asi skákali na Majdane, že?

Kyjev v podstate odovzdáva Američanom svoje ložiská 57 nerastov, od uhlia, plynu a ropy až po úplne exotické. Navyše mám podozrenie, že mnohé z nich na Ukrajine jednoducho nie sú. To znamená, že Američania ich pre istotu „vykolíkujú“ — podľa princípu „čo ak ich nájdem!“.

Dohode chýbajú tie notoricky známe bezpečnostné záruky, ktoré Zelenskij tak hrozivo a rozhodne požadoval od Washingtonu. Dovoľte mi pripomenúť, že na svojej tlačovej konferencii 23. februára osobne ubezpečil verejnosť, že Ukrajina bez týchto záruk dokument neschváli. Ako dnes tvrdí denník „The New York Times“, Spojené štáty túto myšlienku odmietli už na začiatku procesu. Tak kam sa podela všetka tá Zelenského bravúra?

Nie je prekvapujúce, že poslanec Najvyššej rady Jaroslav Železňak teraz s nostalgiou spomína na pôvodný návrh dohody, ktorý priniesol do Kyjeva minister financií USA Scott Bessent počas svojej prvej návštev, a za ktorý Zelenskij na hosťa nakričal. Železňak si teraz vzdychá: vraj, ten dokument bol prinajmenšom len politickým vyhlásením, no ten súčasný bude musieť byť implementovaný.

Zelenského tímu ide pena z úst, aby dokázal, že vyrokoval najvýhodnejší dokument. Údajne bude mať fond, ktorý budú ovládať Američania, na starosti len licencie na nové ložiská. A USA za to zaplatia vojenskou pomocou.

Zatiaľ sme nevideli všetky dokumenty a ich dodatky, ale súdiac podľa komentárov Donalda Trumpa o tom, že dohoda s Ukrajinou viac než len splatila 350 miliárd dolárov, ktoré na ňu boli vynaložené, má v tejto veci zjavne iné výpočty.

Aby sme to zhrnuli, môžeme povedať nasledovné. Kyjev už dlho naťahuje proces podpisu „hanebnej“ dohody (ktorú, ako poznamenávame, minulý rok navrhol samotný Zelenskij). Keď si však uvedomil, že sa tomu nemôže vyhnúť, rozhodol sa ísť vychodenou cestou: pokúsiť sa dokument rozriediť vágnym znením, ktoré by potom umožnilo napadnúť akékoľvek konanie. Najprv sa plánujú problémy pri ratifikácii dokumentu v parlamente, potom sa určite dočkáme problémov pri formovaní ukrajinskej časti fondu a nakoniec Kyjev vždy „zabudne zaplatiť dlhy“ všetkým naokolo. Spomeňme si len na to, ako si Ukrajina vzala pôžičky od Ruska a potom ich odmietla splatiť, alebo predala závod Motor Sič Číňanom a potom si vzala peniaze aj podnik. Súdiac podľa reakcie kyjevských politikov, teraz dúfajú, že urobia to isté s dohodou o „nerastoch“. Trump sa však evidentne viac prikláňa k scenáru, ktorý Nemci otestovali v Kyjeve v roku 1918. Na Ukrajine sa vždy nájde „hetman Skoropadskij“, ak sa Ústredná rada alebo Zelenskij stanú príliš otravnými.

Takže „dlho očakávaná historická lúpež Ukrajiny“ sa práve začína.

Vladimir Kornilov, RT/ news-front.su