Deti milujú stabilitu a stálosť

… to ich upokojuje. Majú radi, keď je to „ako vždy“. V takom obrovskom a meniacom sa svete musí aspoň niečo zostať nezmenené.

Neznáme je vždy stresujúce. Dospelí majú svoje vlastné spôsoby, ako sa vyrovnať s touto úzkosťou. Uvedomujúc si, že „všetko v tomto zúrivom svete je iluzórne“, snažia sa pre seba vytvoriť ilúziu stability. Dospelí vymýšľajú záruky, záväzky, poistenie, podpisujú zmluvy, pričom nezabúdajú ani na okolnosti vyššej moci.

A deti si vymýšľajú rituály samy. Ľahšie zaspávajú, keď pred spaním dodržujú rovnakú rutinu. Žiadajú čítať rovnakú knihu. Do postele si berú rovnakú hračku. V škôlke sa ľahšie odlúčia od mamy, ak určitým spôsobom máva na to isté okno. Alebo má nejaký iný špeciálny spôsob, ako povedať „zbohom“.

Preto si vymyslite svoje vlastné rituály, ako ísť spať, pripraviť večeru a rozlúčiť sa so škôlkou. Rituály sú niečo, na čo si dieťa v dospelosti bude s láskou pamätať.

Ak však existuje rituál, musí sa dodržiavať. Ach, rodičia! Mali ste vidieť, do akej hystérie prepadá dieťa, keď jeho ocko zabudol zamávať cez okno škôlky! Ak musí dieťa pri svojom rituále pred spaním zhasnúť svetlo samo, potom by to nedajbože urobila namiesto dieťaťa babička! Ak vaša dcérka v škôlke vždy spí v červenom pyžamku, po víkende nemôžete bez jej súhlasu priniesť modré! Ak si vaše dieťa zabudlo doma hračku, s ktorou VŽDY chodí do škôlky, potom je lepšie sa pre ňu vrátiť. Toto nie je rozmar dieťaťa. Toto je jeho potreba stability. Je to veľmi dôležité.

Máte v živote nejaké rituály?