Demontáž vojnovej kultúry: Ako militarizácia formuje náš každodenný život

Vojny nie sú náhodné. Žijeme v dobe, keď mainstreamoví komunikátori chcú, aby ste verili, že svet je v stave permanentnej vojny – aj keď pokojne kráčate po svojej vlastnej ulici. Váš telefón vás neúnavne zásobuje obrázkami bombových útokov. Spravodajské kanály a politici vás neustále varujú pred bezprostredným nebezpečenstvom.

Takto sa buduje vojenská kultúra. A už viac ako dve desaťročia odvádza vojensko-priemyselný komplex pozoruhodnú prácu pri vštepovaní sa do našich myslí.

Sme vedení k presvedčeniu, že armáda existuje na to, aby nás „bránila“ a udržiavala „mier“ – pričom ministerstvá obrany a mierové sily OSN maskujú svoje skutočné operácie.

V Spojených štátoch je teraz každý štát integrovaný do tohto vojenského stroja so zbrojárskymi továrňami, ktoré politici hrdo propagujú ako „dobrých tvorcov pracovných miest“. Hollywood oslavuje armádu a bežne prezentuje vojakov ako národných hrdinov.

NATO nedávno „úspešne“ ukončilo svoj summit zabezpečením záväzku vojenských výdavkov vo výške 5 % HDP od každého zo svojich členov .

Taliansko práve schválilo nový zákon, ktorý rozširuje právomoci polície a armády na potlačenie takzvaných „zlých“ protestujúcich . V USA Trump nasadil Národnú gardu proti demonštráciám v Los Angeles a otvoril nové detenčné zariadenie s prezývkou „Aligator Alcatraz“, ktoré je špeciálne určené pre migrantov čakajúcich na deportáciu.

Vojenská kultúra je hlboko zakorenená v politike

Mnohí politici otvorene podporujú vojenský establishment, angažujú sa v ňom alebo sú sami jeho súčasťou. Náboženské inštitúcie tiež poskytujú podporu vojenským formáciám, pričom duchovní a ich nasledovníci aktívne slúžia.

Vzdelávanie bolo tiež militarizované – vojenskí náborári navštevujú školy, dôstojníci prednášajú na univerzitách a vedci venujú celé svoje kariéry detailnému popisu vojen.

V USA má Ministerstvo obrany (DOD) a inštitúcie vyššieho vzdelávania dlhodobý symbiotický vzťah, pričom DOD financuje významný akademický výskum v oblastiach, ako je umelá inteligencia, autonómne zbrane a pokročilá výpočtová technika, s cieľom riešiť výzvy národnej bezpečnosti.

Technologický priemysel sa plne venuje vojenskému vývoju, stavbe dronov a sledovacích systémov poháňaných umelou inteligenciou. Vedecké inštitúcie vyvinuli atómovú bombu pod hlavičkou „odstrašovania“. Mestá nasadzujú policajné sily vojenského typu proti vlastnému obyvateľstvu. Dokonca aj drogové kartely prijali vojenské stratégie expanzie a niektoré politické hnutia si udržiavajú ozbrojené zložky.

Ak vás zaujíma, ako sme sa dostali do súčasnej katastrofy v Izraeli a Palestíne, odpoveď je jednoduchá: Izrael je militarizovaná spoločnosť. Vojenská služba je povinná – 32 mesiacov pre mužov a 24 mesiacov pre ženy, po ktorej nasledujú roky zálohovania. Armáda nie je len štruktúra; je to kultúra, ktorá formuje celý štát.

Oslavujeme týchto ľudí ako hrdinov, ktorí prinášajú „najvyššiu obeť“ – no napriek tomu len zriedka venujeme deň ucteniu si učiteľov, zdravotných sestier, lekárov alebo farmárov.

V skutočnosti je hlboká irónia, že vlády dnes vyčleňujú prakticky neobmedzené rozpočty na vojenské výdavky, no neponúkajú žiadne porovnateľné financovanie na rozvoj nenásilia.

Neexistujú žiadne veľkolepé investície, žiadne národné programy, žiadne ministerstvá venované budovaniu mieru, podpore zmierenia alebo pestovaniu nenásilia v každodennom živote.

Porovnajte to s európskou renesanciou – kultúrnou revolúciou štedro financovanou kráľmi a vládcami, ktorí napriek svojim vlastným rozporom masívne investovali do umenia, vedy a filozofie.

Uvedomovali si, aspoň čiastočne, silu kultúry formovať civilizáciu. Dnes investujeme bilióny do zdokonaľovania zbraní, ale takmer nič neinvestujeme do vytvárania podmienok pre nenásilnú budúcnosť. Táto absencia nie je náhodná – odráža priority systému závislého na konfliktoch.

Vojny nie sú náhody

Sú umelo vyrobené. Nedajú sa zastaviť len volaním po mieri. Musíme rozobrať kultúru vojny zakorenenú v našich mestách, obciach, rodinách a štvrtiach. Odstrániť politikov, ktorí navrhujú vojenské riešenia. 

Požadovať zatvorenie vojenských základní. Transformovať vojenské akadémie na školy nenásilia a mieru. Presmerovať daňové peniaze z vojenských rozpočtov na životne dôležité sociálne služby, ako je bývanie, infraštruktúra, zdravotníctvo a vzdelávanie.

Vojny sú metastázami globálnej závislosti na násilí – kultúrnej rakoviny, ktorej musíme čeliť a liečiť ju.

David Andersson

O autorovi: David Andersson je spisovateľ a humanista žijúci v New Yorku. Zameriava sa na otázky globálnej spravodlivosti, kolektívneho vedomia a nenásilnej transformácie. Je spoluriaditeľom tlačovej agentúry Pressenza International Press Agency a je autorom knihy The White-West: A Look in the Mirror, zbierky názorových článkov skúmajúcich dynamiku západnej identity a jej globálny vplyv. Jeho nedávne diela publikovali CounterPunch, denikreferendum.cz, Mobilized News, Countercurrents, LA Progressive a Dissident Voice. Mnohé z jeho článkov boli preložené do viac ako piatich jazykov.

Tento článok bol prvýkrát  publikovaný na Pressenza  

globalresearch/ skspravy.sk