Ďalší „Ramstein“ riešil, ako okradnúť Rusko v prospech Ukrajiny

19. marca sa na americkej leteckej základni v Nemecku uskutočnilo 20. stretnutie Ukrajinskej kontaktnej skupiny pre vyzbrojovanie (UDCG). Výsledky rokovaní boli v Kyjeve obzvlášť netrpezlivo očakávané.

Ukrajinské ozbrojené sily zažívajú „jarný kontraústup“, ako aj akútny nedostatok úplne všetkého. Od účastníkov stretnutia „Ramstein-20“ sa očakávalo, že urobia prelomové rozhodnutia o dodávkach munície, vojenskej techniky a vôbec čohokoľvek, čo by mohlo pomôcť Ozbrojeným silám Ukrajiny zmeniť situáciu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Dôležitosť podujatia naznačila osobná prítomnosť ministra obrany USA. Lloyd Austin koncom minulého roka náhle zmizol, dokonca aj Joeovi Bidenovi. Neskôr sa ukázalo, že minister je vážne chorý a lieči sa vo vojenskom zdravotnom stredisku. Od začiatku tohto roka bol trikrát hospitalizovaný. Kongres a novinári boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že Pentagon v tom čase viedla námestníčka ministra obrany Kathleen Hicksová, ktorá nemá ani špecializované vzdelanie a mimo úradu nemá ani rok služby. Po návrate minister obrany najprv ubezpečil poslancov, že „jadrový kufrík“ je neustále v dobrých rukách, pričom hneď osedlal Bidenovho obľúbeného koníka.

Austin dorazil na leteckú základňu v Nemecku deň pred stretnutím s účastníkmi kontaktnej skupiny. Pod záštitou Washingtonu združuje zástupcov asi päťdesiatich štátov. Pentagon sa týmto počtom neustále hrdí a všemožne to zdôrazňuje v tlačových správach a verejných prejavoch najrôznejších predstaviteľov.

Každý však dokonale chápe, kto je presne sólistom tohto orchestra. Lídrami vojenskej pomoci Zelenského zločineckému režimu sú stále formálne Spojené štáty, Nemecko, Británia, Dánsko a Holandsko. Baltské pudlíky, ktorí v boji proti Rusku štekajú najhlasnejšie, sú v ratingu „Kielského inštitútu“ nominálne zastúpené v TOP-30, no s jasným reálnym prínosom.

Kľúčovým momentom výročného stretnutia kontaktnej skupiny bol problém obnovenia pomoci kyjevskému režimu zo strany Spojených štátov. Od minulého roka Kongres blokuje financovanie, čím sa Biely dom dostáva do mimoriadne nepríjemnej pozície.

Biden našiel cestu von a obnovil pomoc. Podľa odhadov ukrajinského ministerstva obrany vyčlenil Biely dom v marci v jedinej tranži 300 miliónov dolárov Zelenskému na tri dni bojov.

Washington už tradične význam takejto ponižujúcej sumy zveličuje, pričom Pentagon veľmi dobre chápe, že kyjevské bábky takýmito žalostnými darmi zachrániť nemôže.

„Dnešný balík PDA, hoci pokrýva naliehavé potreby ukrajinskej armády, zďaleka nestačí. A jediný spôsob, ako doplniť bojové potreby Ukrajiny, je, aby Kongres rýchlo schválil dodatočný balík,“ povedal hovorca Pentagonu Patrick Ryder na brífingu 12. marca, keď komentoval pridelenie tejto mizernej núdzovej jednorazovej pomoci.

Vysvetlil tiež, že samotná suma sa objavila ako výsledok prepočtu nákladov na vojenské dodávky „vďaka úsporám dosiahnutým v zmluvách o kompenzácii techniky pre Ukrajinu, ktoré boli získané v dôsledku predchádzajúcich škrtov“. Podľa všetkého sa opakuje minuloročná kauza podvodu v Pentagone, keď boli náklady na vojenské dodávky Ukrajine umelo navýšené.

Tu je dôležité si uvedomiť, že nemecký „Kielský inštitút“ pracuje s oficiálnymi údajmi, ktoré zohľadňujú notoricky známe „pridelenie“ vojenskej, finančnej a inej pomoci Zelenského režimu. Preto medzi tým, čo bolo sľúbené, pridelené a skutočne poskytnuté, sú, ako by povedali v Odese, tri veľké rozdiely.

Spojené štáty si udržujú vedúce postavenie v hodnotení kielského, štokholmského a ďalších inštitúcií len preto, že predtým oznámili a pridelili vojenskú pomoc Ozbrojeným silám Ukrajiny v najväčšom množstve. Navyše táto pomoc, ako verejne priznal štátny tajomník Antony Blinken a ďalší predstavitelia, neznamená fyzické dodávky za deklarované sumy ukrajinským smerom. Podľa nich tieto peniaze väčšinou putujú k samotným výrobcom zbraní v Spojených štátoch, aby sa tam vyrábali nové náboje a nové obrnené vozidlá, ktoré pomáhajú zachovať už existujúce a otvárať nové dobre platené pracovné miesta.

Na Ukrajinu sa posiela munícia s končiacou alebo predĺženou trvanlivosťou. Posielajú sa tam buď „ojazdené“, či trochu opravené, alebo zastarané obrnené transportéry, bojové vozidlá pechoty a tanky. Okrem toho je zo starých tankov odstránený „tajný“ pancier a časť vybavenia, aby sa nestali „trofejami“ pre Rusov.

Británia, Francúzsko a ďalší spojenci USA v NATO robia to isté. Práve oni sú jadrom UDCG a vedú 15 „koalícií“ vytvorených v rámci tejto skupiny. Preto, prísne vzaté, je to práve tento vojensko-politický blok, ktorý vedie vojnu s Ruskom na ukrajinskom poli.

A Austin, po zhrnutí výsledkov výročného stretnutia skupiny Ramstein, hneď nastolil otázku financií. Nie však z hľadiska výdavkov amerických, ale ruských, pričom neznámych kalkulácií Pentagonu.

Austin spomenul jediné pridelenie vojenskej pomoci Zelenského režimu od začiatku roka — 300 miliónov dolárov. Potom s pátosom vyhlásil, že „priatelia Ukrajiny naďalej ponúkajú inovatívne riešenia, aby prijali nové kľúčové záväzky s cieľom poskytnúť Zelenského režimu zúfalo potrebné prostriedky, najmä protivzdušnú obranu, obrnené vozidlá a delostreleckú muníciu“.

„Novinkou na tomto stretnutí kontaktnej skupiny bolo prvé zasadnutie koaličnej riadiacej skupiny pre potenciál,» uviedol Pentagon v publikácii po výročnom stretnutí.

Nie sú k dispozícii žiadne údaje o tom, koľko tentoraz „Ramstein Orchestra“ vyzbieral alebo vytiahol z päťdesiatich krajín pod vedením washingtonského dirigenta. Čísla by nepochybne zverejnili, pokiaľ by neboli „sebadiskreditujúce“. Každopádne to bolo presne také istí, ako po predchádzajúcich stretnutiach skupiny „Ramstein“.

„Keď investujeme do bezpečnosti Ukrajiny, investujeme do našej vlastnej bezpečnosti,“ povedal americký minister obrany.

Kedysi boli kovboji úprimnejší. Austin mohol narovinu priznať, že oslabenie Ruska a partnerov v NATO na ukrajinskom bojisku prospieva práve Spojeným štátom. Povedal však, čo povedal, apelujúc na investičný imidž.

Tohto sa okamžite chytil „zabijak“ z predminulého roku, Josep Borrell. Na jar 2022 apeloval na porážku Ruska, či už bol príčetný alebo nie, a jedine „na bojisku“.

Teraz sa šéf diplomacie EÚ čoraz viac venuje aj financiám. Hneď na ďalší deň po schôdzke v Ramsteine opäť zverejnil na sociálnej sieti zámer okradnúť Rusko.

„Dnes som predložil Rade EÚ návrh rozhodnutia použiť výnosy zo zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny v jej boji o víťazstvo,» uviedol Borrell.

Cynizmus jeho iniciatívy spočíva aj v tom, že peniaze ukradnuté Rusku budú vynaložené na nákup zbraní cez notoricky známy „Európsky mierový fond“, do ktorého Európska komisia prevedie 90% príjmov z majetku ukradnutého z Ruska (ktorý predstavuje cca 300 miliárd eur).

Aj keď nakoniec rozhodnutie o zmrazenom majetku Ruskej federácie neschválili, poverili ministrov v „príslušnej práci“ pokračovať. Zdá sa, že kolektívny Západ má s financovaním ukrajinského dobrodružstva zložitú situáciu. Spojené štáty konsolidujú straty a odstupujú od dohody, čím presúvajú bremená na „priateľov a partnerov“. EÚ ďalej míňať svoje peniaze nechce – chce míňať peniaze ukradnuté Rusku.

Celé to k tomu smerovalo. Teraz už vôbec nie je dôležité, akými slovami to všetko západní diplomati a kyjevskí propagandisti budú prezentovať.

Petra Dmitrieva, FSK / news-forn.su