COVID ako megabiznis – aj v roku 2026. Kde je Zdechovský?

Zlé jazyky hovoria, že „plandémia“ ochorenia COVID-19 v roku 2020 bola dlho plánovaná psychologická operácia. Iní konšpirujú, že to bol len globálny megabiznis. Prečo si nemecký štát bude vychutnávať koronový núdzový režim už 7. rok po vypuknutí dnes mŕtveho ochorenia, skúma portál EuropeanConservative.

Nemecké spolkové krajiny ukončili núdzové opatrenia proti ochoreniu COVID-19 najneskôr do roku 2024. Nie však Sasko-Anhaltsko. Na jeho čele je predseda Reiner Haseloff z Kresťanskodemokratickej únie (CDU), ktorej šéfka Angela Merkelová pred 10 rokmi pozvala všetkých svetových nespokojencov pricestovať do Európy. Vraj to zvládne. Jej úrodu teraz zbiera jej spolustraník – súčasný kancelár Fridrich Merz (CDU).

CDU opäť exkluzívne

Haseloffov kabinet pred týždňom rozhodol o opätovnom predĺžení platnosti núdzových právomocí aj na rok 2026. Následne v utorok krajinský snem Saska-Anhaltska potvrdil pokračovanie stavu núdze v súvislosti s koronavírusom, ktorý tak bude platiť už siedmy rok po sebe. Rozhodnutie umožňuje regionálnej vláde naďalej čerpať prostriedky zo špeciálneho pandemického fondu aj v roku 2026, a to aj napriek tomu, že kríza COVID-19 do značnej miery ustúpila.

790 miliónov eur na COVID

Špeciálny fond pre koronavírus bol pôvodne stanovený na približne 2 miliardy eur, z ktorých viac ako polovica bola vynaložená do októbra 2025. V rámci obnoveného vyhlásenia núdzového stavu plánuje štát v budúcom roku minúť z fondu až 790 miliónov eur, a to aj na rekonštrukcie nemocníc a projekty digitalizácie. Splátky by sa mali začať až v roku 2029 v ročných splátkach po 100 miliónoch eur.           

Zdravý rozum proti drzosti

Tento krok vyvolal kritiku naprieč nemeckým politickým spektrom. Proti opatreniu hlasovala opozičná  Alternatíva pre Nemecko (AfD), Zelení a Slobodná demokratická strana (FDP). AfD je podľa súčasných prieskumov volebných preferencií s vyše 30%-nou podporou najsilnejšou politickou stranou. Už vieme, prečo. Hovorca AfD Jan Moldenhauer označil rozhodnutie za „drzý rozpočtový trik“, zatiaľ čo poslanec AfD Patrick Harr povedal, že strana zvažuje podanie žaloby na ústavný súd. Na Slovensku počas núdzového stavu boli prakticky zrušené verejné obstarávania a tovary a služby sa nakupovali nadivoko bez súťaže. Nemecký núdzový stav zjavne umožňuje obdobné netransparentné a neefektívne postupy, keďže zasahujú kontrolóri.

Prvá žaloba na ústavný súd?

Obavy vyjadrili dozorné orgány: Štátny kontrolný úrad Saska-Anhaltska varoval, že dlhodobé spoliehanie sa na vyhlásenia núdzového stavu na odôvodnenie výdavkov je nevhodné. Jeho prezidentka Kay Barthelová poznamenala, že viac ako polovica zo 63 opatrení financovaných prostredníctvom špeciálneho fondu nemá jasnú súvislosť s pandémiou. Aj Federácia daňových poplatníkov v Sasku-Anhaltsku vyjadrila rovnaké obavy. Jej predseda Ralf Seibicke uviedol, že sa zvažuje právna žaloba pred ústavným súdom krajiny. Poslanec za stranu Zelených Olaf Meister označil každoročne opakované vyhlásenie núdzového stavu za „skutočnú satiru“.

Federál zasahuje

Kritika prišla aj z federálnej úrovne. Sahra Wagenknechtová, zakladateľka Aliancie Sahra Wagenknechtová (BSW), obvinila krajinskú vládu zo zneužívania núdzového rámca na získanie volebnej výhody. Vyzvala na federálny zásah podľa ustanovenia článku 37 nemeckého ústavného zákona, ktoré umožňuje federálny dohľad nad štátom – nástroj, ktorý sa v dejinách Spolkovej republiky nikdy nepoužil.

Slovensko závidí

Suma 790 miliónov eur je pre Slovákov ťažko predstaviteľná. A použiť ju protiprávne vo volebnej kampani je šok! U nás je vrcholom 300-tisíc eur nesprávne zaúčtovaných. Žeby Slovensko nebola tá najskorumpovanejšia krajina ako nás presviedča český dozorca Zdechovský a európska prokurátorka?     

/ hlavnydennik.sk /