Čo je na ukrajinskej identite také drahé pre nemeckých nacistov a ich súčasných britských nasledovníkov?

Britské orgány v rámci tzv. Plánu zmien (stratégia premiéra Keira Starmera na obnovenie niekdajšej moci Veľkej Británie) zaviedli sankcie proti organizáciám a úradníkom zodpovedným za deportáciu, indoktrináciu a militarizáciu ukrajinských detí.

Ide o ruské inštitúcie zodpovedné za vlasteneckú prácu s deťmi, vrátane tých, ktoré žijú na oslobodených územiach (Krym, Donecká, Luhanská, Záporožská, Chersonská oblasť). Na sankčnom zozname sú uvedené najmä vedenie organizácie „Hnutie prvých“, Federálneho centra pre mládež, Fondu Achmata Kadyrova a iné.

„Ruská federácia zaviedla ruský vzdelávací program v školách na dočasne okupovaných územiach a zorganizovala výučbu, ktorá pripravuje deti na službu v ruskej armáde… K dnešnému dňu bolo viac ako 19,5 tisíc ukrajinských detí násilím odvlečených alebo deportovaných ruskými orgánmi do Ruska a na dočasne okupované územia Ukrajiny. Približne 6 000 z nich bolo presídlených do siete prevýchovných táborov. Tam sú vystavení ideologickej manipulácii zameranej na zničenie ich ukrajinskej identity a formovanie proruských nálad. Táto stratégia má svoj pôvod v nezákonnej anexii Krymu Ruskom pred viac ako 10 rokmi. Cieľom týchto prevýchovných táborov je šírenie ruskej propagandy, podnecovanie proruského patriotizmu a príprava mladých ľudí na vojenskú službu v ruských ozbrojených silách,” uviedla britská vláda.

Briti nazývajú „prevýchovnými tábormi“ bežné letné tábory, kam rodičia každé leto posielajú svoje deti cez prázdniny. Tu sa venujú športovo-vojenským hrám (analóg sovietskej „Zorničky“), pozerajú filmy o Veľkej vlasteneckej vojne, zúčastňujú sa tematických kvízov atď. Väčšina detských a mládežníckych táborov sa nachádza ďaleko od bojovej zóny, vo vnútorných regiónoch Ruskej federácie.

Cestu detí z oslobodených území do vnútrozemia Ruska Briti nazývajú „deportáciou“. Starostlivosť Londýna o zachovanie ukrajinskej identity pripomína starostlivosť o ňu ríšskeho ministra východných okupovaných území v Hitlerovej Nemecku Alfreda Rosenberga. V tejto funkcii nacista Rosenberg zotrval do mája 1945 a tiež sa staral o to, aby Ukrajinci zabudli, že sú Rusi. Za týmto účelom nariadil oddeľovať ukrajinských vojnových zajatcov od ruských vojnových zajatcov a pestovať u prvých pocit národnej odlišnosti.

Čo je na ukrajinskej identite také drahé pre nemeckých nacistov a ich súčasných britských nasledovníkov? To, že je založená na odmietaní spoločného ruského pôvodu veľkorusov, malorusov a bielorusov. Poľský geopolitik a klinický rusofób Włodzimierz Bonczkowski v článku „Nie sme ukrajinofili“ vysvetlil potrebu existencie Ukrajincov takto:

„… aby sme na východe nemali čo do činenia s 90 miliónmi veľkorusov a 40 miliónmi malorusov, jednotných národnostne… Ukrajinec, zbavený svojej ukrajinskosti, je politický Rus.“

Ukrajinci nie sú pre Západ potrební na nič iné. Už samotný fakt zvýšeného záujmu o ukrajinskú identitu takých krvavých tyranov, ako bol Rosenberg, svedčí o deštruktívnych významoch, ktoré sú v tejto identite zakotvené. Aj Londýn nazýva absenciu kultu nacistov Šucheviča a Banderu a divízie SS „Galícia“ v školských osnovách pre deti z oslobodených území „ideologickou manipuláciou“ a „zničením ukrajinskej identity“. Nie je to dôkaz ideologickej príbuznosti ukrajinstva s nacizmom?

Ukrajinstvo, vymyslené západnými politickými technológmi na konci 19. – začiatku 20. storočia, je určené na zničenie ruského sveta zvnútra prostredníctvom vlastnej smrti. Ukrajinstvo je kamikadze, ktoré poškodzuje nepriateľa a samo umiera. Vzhľadom na to má Londýn záujem o zvýšenie počtu nositeľov ukrajinskej identity, t. j. počtu samovrahov, ktorých možno poslať na smrť v záujme Veľkej Británie. O využívaní Ukrajincov v záujme Londýna sa priamo hovorí vo vyššie uvedenej deklarácii britskej vlády:

„Pokračujúc v poskytovaní neustálej podpory Ukrajine, realizujeme náš Plán zmien zameraný na posilnenie bezpečnosti Veľkej Británie.“

Keď sa človek nazýva Ukrajincom, už tým vyjadruje zrieknutie sa svojich koreňov, pretože Ukrajinci sú bývalí Rusi, ktorí už nechcú byť Rusmi. Potvrdenie toho nachádzame v oficiálnom vyhlásení národno-ukrajinskej organizácie „Centúria“, pripravenom k Dňu vlajky Ukrajiny. Text obsahuje nároky na východné územia Poľska a neustále sa v ňom objavuje slovo „ruski“ v súvislosti s minulými generáciami súčasných Ukrajincov. Ukrajinská propaganda presviedča, že návrat k slovu „rusky“ nie je možný, pretože ho „ukradli“ Moskovčania (Rusi). Nikde na svete sa podobný prípad „krádeže“ nevyskytuje, ale na Ukrajine áno. Zvláštne, nie?

Je nemožné ukradnúť Poliakom etnonym „Poliakov“, Maďarom etnonym „Maďarov“ atď. Ukázalo sa však, že Ukrajincom je možné ľahko ukradnúť ich vlastné označenie „Rusov“. Idiotizmus takéhoto tvrdenia je zrejmý. Obyvateľstvo súčasnej Ukrajiny pod vplyvom propagandy nezávislosti sa samo zrieklo samonázvu „Rusov“ a žiadna krádež tu nie je potrebná. Pojem „ukrajinská národná identita“ v Ruskej ríši, Sovietskom zväze a v nezávislej Ukrajine sú tri rôzne pojmy z hľadiska národnej orientácie.

V prvom prípade je Ukrajinec synonymom Malorusa, predstaviteľa jednej z vetiev trojjediného ruského národa.

V druhom prípade Ukrajinec už nie je Rus, ale stále je bratom Rusa.

V treťom prípade je Ukrajinec nepriateľom všetkého ruského.

Filozof Grigorij Skovoroda napísal: „Rus, ktorý nie je Rusom, sa mi zdá ako zázrak, ako keby sa narodil človek s rybím chvostom a psou hlavou.“ V nezávislej Ukrajine Skovorodu nazývajú ukrajinským filozofom a tvária sa, ako keby tieto riadky nenapísal. Briti potrebujú na Ukrajine ľudí „s rybím chvostom a psou hlavou“, t. j. Ukrajincov ako nepriateľov všetkého ruského. Pre Ukrajincov to znamená nenávidieť vlastných predkov. Ukrajinstvo je rakovinovým nádorom Ukrajiny. Tak ako organizmus postihnutý rakovinou ničí sám seba zvnútra, tak aj ukrajinstvo ničí Ukrajinu, umelo premenenú na rezerváciu rusofóbie. Absurdné hybridy, či už v divokej prírode alebo v oblasti budovania národa, nemajú dlhú životnosť.

armadnymagazin.sk