Čínsky prezident Si Ťin-pching po stretnutí s premiérom Robertom Ficom povýšil vzťahy so Slovenskom na strategické partnerstvo.

Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Tóth vyzdvihol pragmatický prístup slovenského ministerského predsedu k Číne a poukázal na potrebu diverzifikácie našej ekonomiky, ktorá je extrémne závislá od ekonomickej stability členských štátov EÚ a Nemecka obzvlášť.

Slovenskú vládnu delegáciu na čele s predsedom vlády SR Robertom Ficom prijal v Pekingu čínsky prezident Si Ťin-pching. Slovenský premiér absolvoval stretnutie s čínskym predsedom vlády Li Čchiangom a ministri oboch vlád sa zišli na plenárnom zasadnutí. Následne členovia slovenskej vlády podpísali 13 dokumentov, zakladajúcich ďalšie plány pre spoluprácu krajín. Delegáciu slovenskej vlády prijal aj predseda parlamentu Čao Le-ti.

Návšteva Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) potvrdzuje novú kvalitu bilaterálnych vzťahov medzi SR a Čínou s dôrazom na strategické partnerstvo, vyššiu kvalitu obchodno-ekonomických vzťahov a obojstrannú podporu investícií. Na sociálnej sieti to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý sa nachádza aktuálne na pracovnej ceste v Číne s ďalšími ministrami.

„Doterajší priebeh pracovnej cesty považujem už teraz za mimoriadne úspešný. Slovensku sa otvárajú dvere k spolupráci na veľkých projektoch a k obojstranne vyváženej spolupráci,“ skonštatoval na sociálnej sieti šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) a zároveň informoval, že pricestoval v zastúpení predsedu vlády SR do Šanghaja, kde otvorí čínsko-slovenské podnikateľské fórum. Zúčastní sa aj na samite premiérov Malajzie, Mongolska, Pakistanu, Srbska a Uzbekistanu.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) označil Čínu za ekonomickú veľmoc. „A my pred tým nemôžeme zatvárať oči. Zvlášť pri témach, ktoré môžu znamenať pre Slovenskú republiku a jej občanov hospodársky prínos,“ podotkol.

Slovenskú vládnu delegáciu v čínskom Pekingu prijal prezident ČĽR Si Ťin-pching. Fico absolvoval stretnutie s čínskym predsedom vlády Li Čchiangom a ministri oboch vlád sa zišli na plenárnom zasadnutí. Následne členovia slovenskej vlády podpísali 13 dokumentov, zakladajúcich ďalšie plány pre spoluprácu krajín. Delegáciu slovenskej vlády prijal aj predseda parlamentu Čao Le-ti, priblížil premiér.

Čínsky prezident Si Ťin-pching po stretnutí s premiérom Robertom Ficom dňa 1. novembra 2024 povedal, že čínske vzťahy so Slovenskom povyšuje na strategické partnerstvo. Podľa agentúry Nová Čína rokoval prezident Si s Ficom o spolupráci v energetike, doprave, logistike či vo výstavbe infraštruktúry.

Stretnutiu premiéra Roberta Fica s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom dominovala okrem slovensko-čínskej hospodárskej spolupráce aj téma vojny na Ukrajine. Fico povedal, že podporuje všetky mierové plány pre Ukrajinu, nech je ich autorom ktokoľvek.

„Osobitnú úlohu môže zohrať čínsko-brazílsky mierový plán a ja som preto veľmi rád, že po stretnutí s čínskym prezidentom budem môcť o tomto pláne hovoriť aj s brazílskym prezidentom počas mojej decembrovej návštevy Brazílie,“ uviedol Fico vo videu, ktoré nahral po stretnutí v čínskym prezidentom v Pekingu.

Slovenský premiér doplnil, že Čína sa oprávnene obáva nezvládnuteľnej eskalácie napätia a hrozby jadrového konfliktu.

„S čínskou stranou máme rovnaký názor na nemožnosť okamžitého ukončenia bojových aktivít, pokiaľ Ukrajina bude naďalej západom vojensky a finančne podporovaná, aby pokračovala vo vojne,“ povedal Fico.

Slovensko sa podľa Ficových slov na pôde OSN aktívne zapojí do skupiny priateľov mieru, ktorá vznikla na podporu ukončenia vojny na Ukrajine. Ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Jurajovi Blanárovi (Smer) dal premiér pokyn, aby učinil všetky potrebné kroky na zapojenie Slovenska do tejto iniciatívy.

Návšteva Číny podľa neho pokračuje v konštruktívnej atmosfére a hľadajú sa možnosti na prehĺbenie hospodárskej spolupráce.

„Aj reakcie slovenských podnikateľov, ktorí sa zúčastnili na masívnom podnikateľskom fóre s čínskymi partnermi, naznačujú význam a prínos tejto oficiálnej návštevy,“ dodal Fico.

Opozícia v súvislosti s Ficovou cestou do Číny dala najavo obavy, aby sa slovenská ekonomika a bezpečnosť nedostali pod kontrolu krajiny s komunistickým režimom

Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Tóth vyzdvihol pragmatický prístup Roberta Fica k Číne

Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojom článku zverejnenom na sociálnej sieti komentoval návštevu slovenskej vládnej delegácie v Číne:

Biedu intelektuálnej úrovne ideologických médií a opozičných parlamentných satelitov v plnej nahote odhaľuje ich prístup k hodnoteniu návštevy slovenskej vládnej delegácie v Číne. Ideológia opäť zvíťazila nad pragmatizmom a zdravým sedliackym rozumom.

V roku 2022 exportovala Čína na Slovensko v objeme 5,84 miliardy dolárov a Slovensko do Číny v celkovej hodnote troch miliárd dolárov. V rovnakom období sa pohyboval nominálny HDP Číny na úrovni 18 biliónov (dvanásť núl) dolárov a Slovenska na úrovni 115 miliárd (deväť núl) dolárov.

Celkový objem obchodnej výmeny sa v roku 2023 o niečo znížil, dosiahol úroveň 8,31 miliardy dolárov. Je však zaujímavé, že napríklad v auguste 2024 exportovala Čína na Slovensko v objeme 344 miliónov dolárov a Slovensko do Číny vyviezlo tovary a služby v hodnote 875 miliónov dolárov. Teda s najväčším svetovým exportérom sme dosiahli prebytok, nie deficit na bežnom účte platobnej bilancie. To nie je žiadna maličkosť.

Z pohľadu veľkosti čínskej ekonomiky je obchod so Slovenskom zanedbateľný. Celkový ročný export Číny sa pohybuje medzi 3,5 – 3,7 bilióna dolárov. Export na Slovensko v hodnote necelých šiestich miliárd je kvapkou v mori. Celkový slovenský export sa nachádza o jeden matematický rád nižšie, aj to na jeho spodnej hranici, pretože dosahuje okolo 110 miliárd. Tri miliardy nášho exportu idú do Číny, čo nie je zanedbateľné číslo, najmä ak si uvedomíme, že z toho 2,34 predstavujú luxusné autá.

Naším najväčším obchodným partnerom je Nemecko. Exportujeme tam ročne v hodnote prevyšujúcej 22 miliárd, čo je rovná pätina celkového vývozu. Ďalších viac ako 11 percent putuje do Česka, takmer deväť do Maďarska, vyše sedem do Poľska a 5,5 percenta do Francúzska. Z toho vyplýva, že slovenská ekonomika je extrémne závislá od ekonomickej stability členských štátov EÚ a Nemecka obzvlášť. V takejto situácii je nielen pochopiteľné, ale aj vysoko žiaduce úsilie o diverzifikáciu.

Čína je jedným z riešení. Najmä v oblasti spoločných investícií do technologického rozvoja a technologickej produkcie. Je nepochybne pravda, že v rámci obchodných aktivít s Čínou je potrebné vyhýbať sa vysokému zadlženiu, takzvanej dlhovej pasci. Slovensko však nie je Srí Lanka ani nerozvinutá africká krajina, a preto sa nepotrebuje hlúpo zadlžovať. Máme všetky predpoklady na uskutočňovanie spoločných investícií do rozvoja a technológií. Napokon, obrovské spoločné projekty s Čínou majú aj naši najväčší obchodní partneri Nemci. Stačí sa len pozrieť do prístavu v Hamburgu.

V slovenskom verejnom priestore sa takmer nediskutovalo o kvalite spoločných slovensko-čínskych projektov. Riešila sa Komunistická strana Číny a politický systém tejto krajiny. To je proste smiešne a na zaplakanie zároveň. Ak by Číňania chceli zmeniť politické pomery v štáte, už by to dávno urobili. Čínske dejiny sú plné revolúcií a prevratov. Okolnosť, že absolútna väčšina Číňanov sa nebúri proti komunistickej autokracii, zrejme vychádza z faktu, že popri mnohých nesporných negatívach prevažujú zjavné a rovnako nepochybné ekonomické a sociálne výhody, ktoré pociťujú občania v každodennom živote.

Kto si myslí, že zmení Čínu krasorečnením o demokracii, nepozná čínske dejiny ani čínsku súčasnosť. Ak sa má zmeniť Čína, musia ju zmeniť Číňania, nie táraji na Slovensku. My si zatiaľ urobme láskavosť a hľadajme spôsob, ako spoločne s podnikavými Číňanmi zbohatnúť.

Zdroj: pluska.sk / Facebook Ďateľ / sme.sk / InfoVojna