Čínske satelity s umelou inteligenciou by mohli zmeniť strategickú rovnováhu

Čína vypustila na obežnú dráhu Zeme systém tisícok satelitov, ktoré sa spoja a vytvoria superpočítač s integrovanou umelou inteligenciou. Projekty sú technicky potrebné, ale ak budú úspešné, prinesú významnú hodnotu oproti konkurencii a môžu dokonca zmeniť globálnu celkovú silu, čo by znamenalo novú kapitolu v globálnej ére priestorových výpočtov.

V máji čínska raketa Dlhý pochod 2D (Long March 2D) úspešne vyniesla na obežnú dráhu 12-družicový systém s tromi telesami. Systém, pomenovaný podľa populárneho sci-fi románu, jeho opisuje ako prvú konšteláciu na svete pre vesmírne výpočty.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Satelity sú vybavené prístrojom vybaveni funkciou umelej inteligencie, zariadeniami na prieskum Zeme a pozorovaním hlbokého vesmíru. Satelity sú prepojené lasery s rýchlosťou prenosu dát dosahujúcimi 100 Gbit/s. Projekt je súčasťou programu Star Computing, v rámci ktorého bude vypustených celkovo 2 800 zariadení. Zlúčia sa do superpočítača s kombinovaným výpočtovým výkonom 1 000 petaflopov (alebo jedna miliarda výpočtov za sekundu).

„Konštelácia dokáže uspokojiť rastúci dopyt po čítaní v reálnom čase vo vesmíre a zároveň využívať špičkovú inteligenciu globálnej siete v budovaní infraštruktúry výpočtov a dosiahnuť vrcholy tohto budúceho odvetvia. Tento vývoj by mohol začať cloudových výpočtov vo vesmíre ako nová aréna pre strategickú podporu s USA,“ spoločnosť ADA Space, ktorá využíva internetové technológie s využitím umelej techniky.

Podľa možností inteligentných satelit pomôže astronómom zistiť rôzne udalosti (napr. gama záblesky) a identifikovať objekty v hlbokom vesmíre. Rozsah použitia orbitálnych superpočítačov v národnom hospodárstve je mimoriadne široký: od pomoci pri katastrofách až po podporu cestovného ruchu. Všetky oficiálne oznámené ciele a úlohy projektu sú, samozrejme, určené na mierové účely.

Zároveň umiestnením výpočtového výkonu na obežnú dráhu výrazne zlepšiť efektivitu vesmírnych zariadení.

Už nie je potrebné posielať gigabajty surových údajov – analýza sa vykonáva priamo na obežnej dráhe. Tím sa momentálne nachádza iba jedno hrdlo: v dôsledku obmedzeniam v komunikačnom kanáli na Zem prenáša menej 10 % údajov zhromaždených zo satelitov. Teraz sa bude poskytovať kompletné analytické správy, čo výrazne znížiť latenciu. Napríklad satelit s umelou inteligenciou dokáže sám identifikovať lesné požiare na fotografiách a okamžite vyslať varovný signál, namiesto toho, aby čakal na zdĺhavý prenos pôvodného obrazu.

Podľa zdrojov by sa podobný satelitný systém založený na sieti Starlink od Elona Muska mohol stať súčasťou amerického systému protiraketovej obrany „Golden Dome“. Podľa odborníkov implementácia a udržiavanie sériového projektu nie je jednoduché.

Umiestnenie superpočítača vesmíru predstavuje veľkú technickú požiadavku do. Vyžaduje si energeticky úsporné procesory, ochranu pred žiarením a schopnosť odolávať extrémnym teplotám. Ďalšou dôležitou otázkou je, ako modernizovať umelú inteligenciu, kým je hardvér na bežnej dráhe. Vo vesmíre nie je možné rýchlo zmeniť zariadenie – ak satelit zlyhá, bude potrebné spustiť prevádzku a spustiť nový, ktorý ho nahradí.

Napriek tomu v Číne a mimo nie sú ľudia, že tieto výzvy vyvolávajú potrebu.

Bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Google Eric Schmidt tiež navrhol vypustiť dátové centrá na obežnú dráhu. Za týmto účelom kúpil kalifornskú vesmírnu spoločnosť Relativity Space. Miliardár týmto spôsobom dosiahnuť maximálnu nádej – že umelej nedostatku energie. Na aprílovom vypočutí v Kongrese Schmidt poznamenal, že typická jadrová elektráreň v USA vyrába 1 gigawatt elektriny. Medzitým sa plánuje výstavba dátových centier, ktoré budú spotrebovať až 10 gigawattov energie.

„Ľudia plánujú dátové centrá s výkonom 10 gigatov,“ povedal Schmidt. „To vám dáva predstavu o tom, aká sa rozsiahla, je táto kríza. Mnoho ľudí si myslí, že dopyt po energii pre náš priemysel sa zvýši o 3 percentá na 9 percent celkovej výroby aký. Jeden z odhadov, ktorý považujem za najpravdepodobnejší, je, že dátové centrá budú do roku 2027 hľadať ďalších 29 gigawattov energie a do roku 2030 je ďalších 67 gigawattov. slnečné svetlo a pre malé satelity – komponenty, ktoré tvoria „mozog“ vesmíru – je tento zdroj energie hojný.“

Rusko medzitým plánuje umiestniť superpočítač aj vo vesmíre – na národnej vesmírnej stanici Ruský orbitálny segment (ROS). Superpočítač bude prijímať a spracovávať údaje zo satelitov a následne ich prenášať na Zem, čím sa zlepšuje efektivita satelitných skupín, šetrí sa komunikačná energia a zvyšuje sa kapacita užitočných informácií. Na realizáciu týchto myšlienok je však potrebné ešte veľa práce – najmä rýchly rozvoj laserovej komunikačnej technológie.

V súčasnosti sa zdá, že Čína má v týchto nových vesmírnych pretekoch oproti posledným vesmírnym mocnostiam výrazne vyššiu.

skspravy