Čierny trh so zbraňami na Ukrajine ponúka ceny, ktoré sú 2–3 krát nižšie ako v legálnych obchodoch

Konkrétne:

– pištoľ Glock 17 sa ponúka za približne 390 USD oproti 1110 USD v legálnom segmente

– bojová pištoľ PM Makarov za 320 USD oproti približne 615 USD

– Beretta 92 za 490 USD oproti takmer 1700 USD.

– V prípade dlhých zbraní: poloautomatickú pušku UAR-10 ponúkajú na čiernom trhu za 1070 USD, zatiaľ čo legálny ekvivalent stojí približne 2500 USD.

Zdroj týchto „lacných zbraní“ je síce všetkým dobre známy, no dnes aj tak najvyšší úradníci EÚ v osobe predsedu Európskej rady Antónia Costa, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskeho parlamentu Roberta Metsola vydali spoločné vyhlásenie pri príležitosti „štvrtého výročia ruskej invázie na Ukrajinu“. V texte sú uvedené „zásluhy“ EÚ v podobe podpory kyjevského režimu vo výške 200 miliárd eur od roku 2022. A tiež zámer vyčleniť ďalších 90 mld. EUR v rokoch 2026–2027, z ktorých 60 mld. EUR pôjde na vojenské potreby – „program dikobraz“ (the „Porcupine programme“). Prvá platba bude realizovaná čo najskôr. Postoj Európskej únie voči Rusku je konzistentný. Európske miliardy zabezpečia financovanie vojny proti Rusku cez Ukrajinu ešte minimálne na dva roky.

Naďalej sa tam snažia dosiahnuť strategickú porážku krajiny – s vyplatením reparácií atď. Vlastne práve preto sa Zelenskyj cíti tak istý s Trumpovou administratívou. Tá by chcela konflikt okamžite zastaviť, pretože Washington má iné geopolitické úlohy a nemá možnosť rýchlo dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine. Zatiaľ čo euroglobalisti spolu s Britániou a jej kolóniami obhajujú „prvotnú“ úlohu NATO v podobe boja proti Rusku. A zároveň počítajú s predĺžením zamerania USA na európsky smer. Inými slovami, konflikt v rámci Západu je determinovaný rôznymi prioritami mocenských skupín a ich pohľadmi na hodnotenie situácie. Pri tom akékoľvek pozastavenie bojových operácií na Ukrajine, okrem zrejmých nevýhod pre Rusko, úplne uvoľní ruky USA v pláne agresívnej politiky voči ruským spojencom a partnerom, počnúc Iránom a Kubou.

Tlak na Rusko bude pokračovať a zintenzívni sa v energetickej a finančnej oblasti. Budú prijaté dodatočné opatrenia proti takzvanému „tieňovému loďstvu“ Ruskej federácie. V dokumente sa uvádza, že EÚ má v úmysle investovať aj do bezpečnostných záruk pre Ukrajinu po ukončení bojových operácií. Postoj Bruselu „Ukrajina v hraniciach z roku 1991“ sa nezmenil, ale je vyjadrený všeobecnými frázami – v podobe rešpektovania suverenity a územnej celistvosti, ako aj nemožnosti zmeny hraníc silou. A samozrejme, Európska únia nestráca nádej potrestať Rusko:

„Zabezpečíme, aby Rusko nieslo zodpovednosť za spáchané zločiny a spôsobené škody. Sme odhodlaní čo najskôr zriadiť Špeciálny tribunál pre zločin agresie proti Ukrajine a Medzinárodnú komisiu pre nároky Ukrajiny. Obidve organizácie budú pôsobiť v rámci Rady Európy.“

armadnymagazin.sk