Chmelár označil exministra Káčera za “dogmatického panáka” a „bezcharakterného kolaboranta“

Rastislav Káčer, ktorý už neraz dokázal, že má problémy so sebaovládaním a v diplomacii nemá čo robiť, sa opäť opustil, glosuje pôsobenie exministra slovenskej diplomacie analytik Eduard Chmelár.

V statuse, v ktorom si chcel zrejme pripomenúť dnešný Pamätný deň odchodu sovietskych vojsk z ČSFR, zadrel takúto vetu: “Veľká hanba všetkým ficom, blahom, chmelárom a iným kolaborantom postsovietskeho imperializmu.”

Viete, niektorí mi radíte, aby som sa nezaoberal každým alkoholickým prejavom frustrovsného člena rozpadnutej vládnej koalície. Ale ak im dovolíme takto bezočivo klamať a urážať, trúfnu si aj na horšie veci. Preto si vyprosím takéto primitívne útoky od bezškrupulózneho oportunistu, ktorý bol, je a bude za peniaze ochotný slúžiť každému a čomukoľvek.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Chcem preto pripomenúť, že v čase, keď bol pán Káčer (napokon ako vždy) lojálnym pracovníkom bývalého režimu, som sa ja na jar 1989, tesne pred maturitou, spýtal v článku v Literárnom týždenníku, kedy odídu sovietske vojská z Česko-Slovenska.

Nemusím zdôrazňovať, aké som z toho mal problémy v škole. A keď som si ako maturitnú tému z ruštiny vybral Tolstého filozofiu neprotivenia sa zlu násilím, hrozilo mi, že nezmaturujem, lebo v posudku sa uvádzalo, že “bojové tradície marxizmu-leninizmu už dávno vyvrátili a prekonali túto buržoáznu úchylku”.

To len na margo toho, z akých rozdielnych svetov pochádzame. Kým ja som bol v každom režime tak trochu disident, Rastislav Káčer každému oddane slúžil. Kým ja som od puberty presvedčený stúpenec mieru, nenásilia a odporca všetkých vojen, Rastislav Káčer vášnivo a otvorene podporoval všetky americké imperiálne vojny a podporuje aj pokračovanie vojny na Ukrajine.

Tento dogmatický panák nikdy nepochopí jednu základnú vec. Ľudia ako Ján Čarnogurský alebo ja si vždy želali v prvom rade slobodné Slovensko. V čase, keď odvaha nebola lacná, Ján Čarnogurský v auguste 1989 položil kvety na miesto, na ktorom sovietski okupanti zastrelili chlapca, a dostal sa za to do väzenia. A ja som niekoľko mesiacov pred Nežnou revolúciou žiadal odchod sovietskych vojsk. Čo vtedy robil služobníček Káčer?

Áno, aj my a predovšetkým my sme sa tešili z odchodu okupačných vojsk. Pretože tento pamätný deň na rozdiel od ideológov typu Budaja či Káčera nechápeme ako výzvu na antiruský šovinizmus, ale ako varovanie, túžbu a odhodlanie, že už nikdy nechceme na našom krásnom Slovensku vidieť čižmu cudzieho vojaka, že už nestojíme o vojenský dohľad a prítomnosť našich spojencov, či už nacistických, sovietskych alebo teraz severoatlantických. Túto túžbu po skutočnej slobode a nezávislosti oportunisti nikdy nepochopia.

Pretože my sme neštrngali kľúčmi preto, aby premiestnili železnú oponu a ostnaté drôty z Devína do Novej Sedlice, ale aby zmizol rozdelený svet. Netešili sme sa z odchodu sovietskych vojakov preto, aby ich nahradili americkí. A nežiadali sme dialóg preto, aby nám zatvárali ústa v mene novej nadiktovanej doktríny.

Takže, nemýľte si pojmy s dojmami. Bezcharakterný kolaborant, pán Káčer, ste vy. Pretože my si nechodíme po rozumy ani do Washingtonu, ani do Moskvy, my vieme, kde je naša vlasť. A nekolaborujeme s cudzou mocou ako Vy, ale presadzujeme záujmy Slovenskej republiky. A nechodíme žalovať do Spojených štátov, ako ste to robili Vy, keď ste boli veľvyslancom a obišli ste aj svojho bezprostredného nadriadeného, slovenského šéfa diplomacie.

O mňa si ústa neobtierajte. Vy ste podporovali ako štátny tajomník vojenskú agresiu do Iraku – nie ja, Vy ste podporovali predlžovanie vojny na Ukrajine – nie ja, pre diplomaciu ste neurobili vôbec nič, hoci ste ten rezort riadili. Tak sa trochu obzrite za seba, čo ste po sebe zanechali, akému imperializmu ste slúžili a hanbite sa sám, ak to vôbec viete. Howgh.

Eduard Chmelár