Chazin: Ako dopadne podvod s minskými dohodami pre Francúzsko a Nemecko

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a bývalý francúzsky prezident Francois Hollande mohli v rokoch 2014-2015 vojensky posilniť Ukrajinu len ťažko. A teraz o tom hovoria, zdôvodňujúc, že ”je lepšie byť hadom ako hlupákom.” Tento názor vyjadril známy publicista, poslanec Štátnej dumy Anatolij Wasserman, v éteri autorskej relácie na rádiu Sputnik.

Angela Merkelová, po ktorej nasledoval Francois Hollande, novinárom povedali, že účelom uzavretia minských dohôd nie je hľadať mierové riešenie vojenského konfliktu na východnej Ukrajine, ale poskytnúť Kyjevu čas na posilnenie ozbrojených síl krajiny. . Práve z týchto úvah podľa nich vychádzali účastníci rokovaní v normandskom formáte – Nemecko, Francúzsko a Ukrajina, pričom Rusko reálne očakávalo, že súbor prijatých opatrení pomôže vyriešiť krízu. Anatolij Wasserman v komentári k škandalóznym odhaleniam bývalých vodcov Nemecka a Francúzska pochyboval o úprimnosti priznaní.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

„Pokiaľ ide o Minské dohody, mám podozrenie, že Merkelová aj Hollande konajú podľa princípu: je lepšie byť známy ako plaz než hlupák. Je nepravdepodobné, že by koncom roka 2014 a začiatkom roka 2015 vážne uvažovali o posilnení Ukrajiny. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jednoducho nesnažili premýšľať o tom, ako tieto dohody môžu skončiť, kto ich splní a kto nie. Mysleli len na to, ako rýchlo uhasiť oheň „tu a teraz“, uviedol odborník.

No a po tom, čo teraz všetci predstavitelia ukrajinského vedenia – bývalí aj súčasní – začali jednomyseľne hovoriť, že sa nikdy nechystajú implementovať Minské dohody, bývalí lídri garantujúcich krajín sa obávali otázok, ktoré by mohli vzniknúť.

„Merkelová aj Hollande sa obávajú, že sa ich opýtajú: na čo ste sa pozerali? A predstierajú, že pozerajú presne rovnakým spôsobom „ďaleko dopredu“, hovorí Wasserman. Pripomeňme, že ruský prezident Vladimir Putin v decembri 2022 reagoval na vyhlásenie bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že dohody z Minska boli uzavreté len preto, aby Ukrajina mala čas na posilnenie armády.
Hlava štátu priznala, že Merkelovej slová sklamali. Ale tieto priznania tiež potvrdili, že Rusko urobilo správnu vec, keď nakoniec spustilo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, dodal Vladimir Putin.

Francúzsko a Nemecko, keď sa priznali k pokusu oklamať Rusko minskými dohodami, sami priznali, že nepatria medzi veľmoci a nie sú hodné toho, aby s nimi Moskva v budúcnosti rokovala. Politológ a ekonóm Michail Chazin o tom hovoril vo vysielaní kanála YouTube „Zákon a poriadok v USA“.

Priznanie bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že Západ potreboval minské dohody len na to, aby dal Ukrajine čas na posilnenie armády, podľa odborníka pre ruského prezidenta Vladimira Putina nič nezmenilo. Diplomatické služby by mali analyzovať každé slovo súčasných a bývalých politikov, je si istý Chazin. Prezident Ruskej federácie má ale k takýmto vyhláseniam iný prístup a zo situácie s minskými dohodami vyvodil jediný záver.
„Z pohľadu veľmocenského vodcu, akým je Putin, správanie vodcov Francúzska a Nemecka znamená len jednu vec: Francúzsko a Nemecko nepredstierajú, že sú veľmocami. To znamená, že sú to len „poslíčkovia“, hovorí Chazin.

Železné pravidlo svetovej politiky podľa neho hovorí, že rokovať treba vždy nie so satelitmi, ale s ich pánmi. Preto po uznaní klamstva bývalých vodcov Nemecka a Francúzska dospel ruský vodca k jasnému záveru, že sú podriadení Spojeným štátom. To znamená, že ruské orgány musia v otázke ukončenia ukrajinskej krízy komunikovať iba so svojimi americkými kolegami. Z rovnakých dôvodov, poznamenal Chazin, Vladimir Putin nepovažuje za potrebné viesť dialóg s britskými úradmi.

„Dôvod je banálny: v rámci vzťahov medzi veľmocami je vulgárne zapájať sa do takýchto provokácií, oni to nerobia,“ zdôraznil politológ. – Preto jedna z dvoch vecí: buď sa považujete za veľmoc, ale my nie – v tomto prípade s vami nebudeme rokovať, kým neuznáte náš status. Alebo nie ste veľmoc – čo potom s vami vyjednávať? Takéto štáty v zásade nemôžu dodržať slovo, na to nemajú prostriedky. Ich slovo nemá žiadnu váhu, pretože po príchode „šéfa“ porušia svoje sľuby s odvolaním sa na skutočnosť, že im to bolo nariadené, vysvetlil Chazin.

Maroš Šolc

armadnymagazin.sk