Celoplošné testovanie škodí, tisícky Slovákov končia neprávom v karanténe, varujú odborníci

Počty pozitívnych klesli natoľko, že sa rovnajú percentu falošných výsledkov. 

Drvivá väčšina Slovákov sa musí týždeň čo týždeň testovať. Negatívny výsledok potrebujete  do práce, na pošte či v obchodoch. Odborníci však dvíhajú varovný prst! Počty pozitívnych klesli natoľko, že sa rovnajú percentu falošných výsledkov. V praxi sú tak zbytočne tisícky Slovákov  zatvorených v karanténe! Dostali totiž falošný výsledok, že sú pozitívni.

Ministerstvo zdravotníctva už dlhšie avizuje zmenu testovacej stratégie. Kedy to bude?

Počty nových pozitívnych prípadov klesajú už od februára, podobne ako aj počty hospitalizovaných či ľudí na umelej pľúcnej ventilácii. Aj počet úmrtí začne pomaly klesať, iba pozitivita antigénových testov „uviazla“ na 0,4 %. Prečo? „Moja hypotéza je, že sme narazili na dno antigénových testov, že už je veľká časť pozitívnych antigénov v skutočnosti falošne pozitívna,“ uviedol Martin Šuster, analytik a ekonóm z iniciatívy Veda pomáha.

„Ak by bola falošná pozitivita vysoká, tak zbytočne posielame do karantény každý týždeň asi 4 000 rodín. Ešte im aj na mesiace dáme výnimku z testovania a možno sa medzitým naozaj infikujú a poroznášajú COVID-19 kade-tade,“ upozornil Šuster. 

Predsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) pritom upozornila, že jeden rýchlotest stojí asi 10 eur. Pred týždňom sa cez víkend prišlo otestovať vyše 900-tisíc ľudí, čo Slovensko stálo viac ako 9 miliónov eur. Podľa údajov na stránke korona.gov.sk sa doteraz vykonalo 28,8 milióna rýchlotestov. Podľa prepočtu nás tak testovanie stálo už minimálne 288 miliónov eur.

„Nájdenie jedného jediného pozitívneho človeka nás teda vychádza na 3 438 eur a to ešte neberieme do úvahy, že pri pozitivite 0,29 % testov zásadne vstupujú do hry chybovosť testov a falošná pozitivita,“ uviedla Cigániková.

Dnes by bolo najlepšie upustiť od povinného celoplošného testovania, zhodujú sa viacerí odborníci. „Od novembra hovoríme, že antigénové testovanie má byť v ohniskách, v školách a vo firmách. Pri takejto incidencii (výskyte pozitívnych prípadov, pozn. red.) už celoslovenské testovanie naozaj nemá význam. Blížime sa k pozitívnym výsledkom, ktoré sú z podstaty testu ako falošne pozitívne,“ potvrdzuje lekár Peter Visolajský.

Antigénový test má vlastnosť, že zachytí 99,6 percenta. „To znamená, že 0,4 % je falošne pozitívnych, a keď vyšetríte 1 000 zdravých, dostanete štyroch pozitívnych, ale nie sú pozitívni. Pri týchto číslach by mali podstúpiť kontrolné PCR testy,“ vysvetľuje Visolajský.

Práve overovanie pozitívneho výsledku by nám mohlo ukázať, ako sa situácia naozaj vyvíja. Ak je falošná pozitivita vysoká, tisíce ľudí zbytočne zatvárame do karantény. Ak by sa ukázala nízka falošná pozitivita, v takom prípade môže byť prirýchle uvoľňovanie opatrení riskantné.

Testovanie antigénovými testami na dobrovoľnej báze by odborníci ponechali. „Netvrdíme, že Ag testovanie treba zrušiť úplne, nechajme ho ako rýchlo dostupnú možnosť pre ľudí, ktorí to potrebujú – majú príznaky, podozrenie alebo chcú chrániť svojich blízkych,“ hovorí Cigániková.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) povedal, že testovacia stratégia obyvateľstva sa pripravuje. Zameriavať sa má najmä na rizikové skupiny, ako sú školy, veľké podniky, miesta, kde sa stretáva väčšie množstvo ľudí. „Chceme, aby sme čím menej bežných občanov trápili pravidelným antigénovým testovaním,“ potvrdil Lengvarský.

Zdroj: pluska.sk