Čaputová reagovala na porušovania práv občanov spolitizovanými vyšetrovateľmi a prokurátormi tým, že napadne na Ústavnom súde znenie paragrafu 363

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka prostredníctvom paragrafu 363 zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa NAKA o stíhaní poslanca Martina Borguľu za podplácanie, ako aj rozhodnutie Lipšicovho prokurátora o zamietnutí sťažnosti, ktorú obvinený podal na ÚŠP. „Rozhodli bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky na vznesenie obvinenia v súlade s Trestným poriadkom!,“ konštatoval šéf slovenských prokuátorov.

Prezidentka Zuzana Čaputová na budúci týždeň podá na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Potvrdila to kancelária prezidentky SR.

„Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ zdôvodnila prezidentka svoje rozhodnutie.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

„Už len samotná skutočnosť, že takýto závažný nástroj, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok a jeho používanie generálnym prokurátorom vzbudzuje polemiku v celej spoločnosti, bol dostatočný dôvod na zmenu alebo spresnenie zodpovedajúcej úpravy Trestného poriadku. Keďže sa v uplynulom období nenašla politická vôľa na zmenu legislatívy, rozhodla som sa využiť svoje kompetencie a obrátiť sa v tejto veci na Ústavný súd SR,“ uviedla ďalej Čaputová.

Súčasná úprava paragrafu 363 podľa názoru hlavy štátu okrem zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej, „neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu, či právo na súdnu ochranu.“

Ďalšia rana spolitizovanej polícii, špeciálnej prokuratúre, nenávidenej vláde a prezidentke, ktorá týchto všetkých chráni a podporuje

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka zrušil rozhodnutie vyšetrovateľa o vnesenie obvinenia voči poslancovi Národnej rady SR Martinovi Borguľovi pre prečin podplácania i rozhodnutiu špeciálneho prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného voči uzneseniu obvinenia. Dôvodom je podľa šéfa prokuratúry nesplnenie podmienok pre vznesenie obvinenia.

„Skutok, ktorý je uvedený v uznesení obvinenia, neobsahuje fakty, ktoré zamedzia zameniteľnosti skutku, opis skutku a trestné stíhanie sa neopieralo o náležité zistenia skutkového stavu v nevyhnutnej miere potrebnej na vznesenie obvinenia,“ uviedol Žilinka.

Podľa jeho slov neboli vôbec verifikované okolnosti, ktoré sa týkali dôvodov, pre ktoré došlo k obvineniu.

Žilinka tak konštatoval nenaplnenie objektívnej stránky trestného činu podplácania. „A teda skutok, ku ktorému došlo, nie je možné kvalifikovať ako trestný čin podplácania,“ dodal.

Upozornil zároveň na povrchnosť orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, dokumentoval to na nesprávnom označení spoločnosti vystupujúcej v kauze. Rozhodnutie bude v anonymizovanej podobe zverejnené na webe Generálnej prokuratúry (GP) SR.

Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi, aby zrušil obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

Čaputová dala jasne najavo svoj postoj k referendu

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa nezúčastní na sobotňajšom (21. 1.) referende o zmene ústavy v súvislosti s predčasnými voľbami. Chce tak vyjadriť svoj občiansky postoj. Zdôraznila, že rešpektuje inštitút referenda i rozhodnutie každého občana o jeho účasti.

Aj neúčasťou však podľa nej možno vyjadriť postoj. Stanovisko hlavy štátu TASR poskytol jej hovorca Martin Strižinec.

Prezidentka predpokladá, že dôvody jej neúčasti na referende sú zrozumiteľné. „Komunikácia organizátorov referenda bola menej zameraná na jeho obsah a viac na útoky proti názorovým politickým oponentom. Moja neúčasť na referende je vyjadrením môjho občianskeho postoja, ako prezidentka však robím všetky potrebné kroky na to, aby sa ústava zmenila v parlamente do konca januára a v dôsledku toho mohli byť predčasné voľby v čo najkratšom reálnom termíne,“zdôraznila.

Podčiarkla, že má v úcte referendum ako jeden z mála spôsobov, akým sa občania môžu priamo vyjadriť ku konkrétnym otázkam. Poukázala na to, že ide o jeden z inštitútov priamej demokracie v našej ústave.

„Preto plne rešpektujem rozhodnutie každého občana, ktorý sa na ňom rozhodne zúčastniť. Zároveň však rešpektujem, že aj svojou neúčasťou na referende môžu občania vyjadriť svoj postoj. Buď k samotnej referendovej otázke, alebo voči tomu, kto ho inicioval,“ dodala.

Zdroj: pravda.sk / cas.sk / InfoVojna