Bývalý sudca Lindtner uspel na Najvyššom súde so svojou sťažnosťou voči špeciálnej sudkyni Záleskej.

Namietal jej zaujatosť, keď označovala obvinených sudcov za svine a svojich kolegov aktivizovala, aby sa s nimi rýchlo vysporiadali. Súd o zaujatosti sudkyne ŠTS Pamely Záleskej rozhodol na základe jej mailovej komunikácie s členmi Združenia sudcov Slovenska a rozhovoru v tlači. Prskala totiž nad výberovými konaniami, v ktorých ona neuspela, ale uspel práve David Lindtner. 

Bývalý sudca David Lindtner uspel na Najvyššom súde, keď doplnil svoju sťažnosť o zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej. Súd konštatoval, že Záleská je zaujatá a nebude o ňom rozhodovať. Lindtner, bývalý sudca a predseda Okresného súdu Bratislava III. je obžalovaný z dvoch skutkov nepriamej korupcie a zločinu zasahovania do nezávislosti súdu.

Policajná Národná kriminálna agentúra ho obvinila ešte na jeseň 2020 v rámci akcie Víchrica. Rozhodovať o ňom mala na Špecializovanom trestnom súde Pamela Záleská, ktorej nezaujatosť však Lindner opakovane napadol, ona, naopak tvrdila, že je nezaujatá. Na druhýkrát v máji 2024 so svojimi výhradami exsudca uspel. Rozhodol o tom senát Najvyššieho súdu v zložení predsedu senátu Petra Kaňu a sudcov Jany Kostolanskej a Jozefa Šutku.

Advokát a bývalý sudca David Lindtner už v roku 2022 vo svojom článku zverejnenom na Právnych listochpoukázal na vyjadrenia sudkyne Špecializovaného trestného súdu Mgr. Pamely Záleskej, známej ako expert na kauzy s politickým pozadím, ktorá sa podľa neho „absolútne neprofesionálnym a hanlivým spôsobom vyjadrovala k obvineniam svojich kolegov a to bezprostredne potom ako im bolo vznesené obvinenie, pričom v súčasnosti by mala rozhodovať v konaní o obžalobe“.

Lindtner pripomenul, že sudkyňa sa o obvinených sudcoch vyjadrovala ako o „sviniach, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a na dlhé roky ju systematicky krivili“. Dodal, že dokonca bez dôkazov zasvätene tvrdí, že „všetci títo jednotlivci boli vzájomne prepojení a zneužívali systém, v ktorom si boli istí, že sa schovajú za nedotknuteľnosť sudcu…a mali z toho všetci dlhé roky finančný a iný prospech“. Ďalej sudkyňa neváhala len niekoľko dní po obvinení uzatvoriť, že „o ich nevine môže pochybovať už ozaj len ten, kto bol posledných niekoľko mesiacov na Mesiaci“. Pridala aj svoj morálny pohľad na obvinených, že sa „hanbí za týchto obvinených sudcov“ a absolútne neprávnicky sa dokonca pýta, aby si následne sama odpovedala „aká prezumpcia neviny? My musíme vyzvať každého, kto sa špinavo spreneveril sudcovskému poslaniu, aby išiel do čerta z justície preč“.

„Dovolím si tvrdiť, že v tomto prípade ide o učebnicový prípad zaujatosti sudcu, kde dokonca možno hovoriť o preukázaní subjektívnej zaujatosti sudkyne, čo je v praxi raritné (treba len dúfať, že v iných prípadoch si táto sudkyňa aspoň vypočuje na hlavnom pojednávaní prebiehajúce dokazovanie a že si neutávra názor o vine bez spisu a len na podklade novinových článkov, tak ako to zjavne urobila pri obvinených sudcoch). Pre úplnosť možno dodať, že základnou výbavou sudcu by malo byť to, že prejednávané prípady neberie osobne a že si netvorí svoje presvedčenie o vine, či nevine na podklade toho, čo píšu o trestných veciach jemu spriaznené médiá,“ uviedol David Lindtner.

Súd o zaujatosti sudkyne Pamely Záleskej rozhodol na základe jej mailovej komunikácie s členmi Združenia sudcov Slovenska a rozhovoru v tlači. Prskala totiž nad výberovými konaniami, v ktorých ona neuspela, ale uspel práve Lindtner.



Takto vyzerala komunikácia 16. marca 2020 krátko po vznesení obvinení v kauze Búrka, keď sudkyňa Záleská niektorým členom Združenia písala: “Výberové konania sú samozrejme navonok perfektne transparentné a čudujem sa, že ty si ešte nezažil zmanipulované výberové konanie. Ja osobne najmenej šesťkrát a áno, nemám na to dôkaz, pretože všetko bolo perfektne transparentné.”



Záleská aktivizovala kolegov, aby sa s obvinenými sudcami v rámci sudcovského stavu rýchlo vysporiadali. Servítku pred ústa si veru dôstojne nedávala: “Nech ukážeme, aký priepastný rozdiel je medzi sviňami, ktoré na celé roky zašpinili justíciu a dlhé roky ju systematicky krivili a tými ostatnými, ktorí vyhrali poctivo výberové konanie a vážia si talár….” Je zrejmé, že prezumpciu neviny nejako do úvahy vôbec nebrala.



O mesiac neskôr, v rozhovore publikovanom v denníku N 17. apríla 2020 vo vecnej súvislosti s dianím v justícii uviedla opäť to, čo ju zjavne vnútorne zhrýza: “Uspela som až na siedmy krát. Vždy som absolvovala výberové konanie úspešne až do tretieho kola, ktoré je ústne. Čiže nikdy sa mi nestalo, že by som neurobila test, nenapísala rozsudok, neurobila preklad z cudzieho jazyka, alebo že by ma neodporučili psychológovia. Keď bolo voľné miesto, skončila som druhá, keď boli voľné dve miesta, tak som skončila tretia, keď tri, štvrtá. Podarilo sa mi to až na siedmy krát na domácom súde v Nitre.” Na nadväzujúcu otázku novinárky, kto boli tí, čo uspeli, odpovedala: “Nepamätám si mená všetkých čo uspeli, ale pamätám si napríklad, že v jednom výberovom konaní bol úspešný David Lindtner.”



Najvyšší súd konštatoval, že hoci 16. marca 2020 jej vyjadrenie nesmerovalo adresne v tom čase k sudcovi Lindtnerovi, šlo o vyjadrenie krátko po jeho obvinení. Lindtnera menovite označila o mesiac neskôr v súvislosti so sudcami, ktorí podľa nej nečestne vyhrali výberové konanie. Podľa NS SR je teda zrejmé, že už v marci jej vyjadrenia o netransprentnosti zahŕňali aj jeho a ona sa na jeho adresu vyjadrovala negatívne.



Podľa Najvyššieho súdu je zrejmé, že sudkyňa Záleská vníma Lindtnera negatívnym spôsobom (v nepriaznivom svetle), svoj postoj prezentovala verejne a urobila tak krátko po jeho obvinení nerešpektujúc prezumpciu neviny. Z tohoto dôvodu Najvyšší súd jednomyseľne rozhodol o tom, že sudkyňu Záleskú treba vylúčiť z rozhodovania o Davidovi Lindtnerovi, ktorí si nárokoval právo na nestranného sudcu.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR:

Zdroj: plus7dni.pluska.sk / InfoVojna