Bývalý novinár Karol Lovaš o prevrate, ktorý opozícia na Slovensku organizuje proti Ficovej vláde a koordinuje so zahraničnou diverznou zločineckou skupinou, ale aj o tom, ako voľakedy on sám naletel na klamstvá, ktoré v minulosti šírili politickí oponenti a novinári o Vladimírovi Mečiarovi

„Keď vláda, prezident aj zastupujúci predseda parlamentu opakovane deklarujú, že životným priestorom Slovenska je a zostáva EÚ a NATO, aký ďalší zmysel majú „občianske“ protesty? Toto bol ich hlavný cieľ. Pokiaľ bol naplnený, splnil svoj účel. Ak ním nemalo byť v skutočnosti niečo iné. To, o čom informoval po zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu prezident – destabilizácia Slovenska vedúca k výmene súčasnej vládnej koalície,“ píše vo svojom príspevku na sociálnej sieti niekdajší novinár, dnes katolícky kňaz Karol Lovaš, ktorý ako pedagóg pôsobí v Inštitúte komunikačných štúdií a žurnalistiky UK v Prahe.

Vyjadrenia prezidenta Petra Pellegriniho po zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu dávajú tušiť vážnosť situácie. Pellegrini vymenil Roberta Fica po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej na poste premiéra. Je mu preto dôverne známa podobnosť scenára, ktorý vyšetrujú bezpečnostné zložky dnes.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Ak prezident potvrdil operácie osôb na našom území, ktoré boli a sú prítomné aj pri vyvolávaní nepokojov v zahraničí, nie je to dobrá správa pre „nezávislé“ osobnosti na Slovensku, ktoré organizujú „občianske“ protesty.

Hystéria a agresivita, s ktorou je opozícia tlačená k stále väčšej aktivite, sa stávajú pre ňu samu kontraproduktívnou. Najmä v situácii, keď jej lídri nie sú, nateraz, schopní reálnym výkonom moci nahradiť súčasnú vládu.

Robert Fico vyhral voľby. Opozícia by mala využiť zvyšné tri roky k tomu, aby sa stala jeho reálnou, nielen mediálnou alternatívou.

Rázne ohradenie sa prezidenta voči štyrom rebelujúcim poslancom v Hlase, aby viac neoperovali jeho menom a prestali sa ním zaštiťovať, je jasným signálom: každá revolúcia požiera skôr či neskôr svoje deti.

Pokiaľ vyšetrovanie bezpečnostných zložiek potvrdí prepojenie opozície a „občianskeho“ sektora s ľuďmi a organizáciami, ktoré participovali a participujú na rozkladných operáciách v zahraničí, migaľovci nezostanú zďaleka jedinou obeťou domácej „revolúcie“.

Poučenie? Vládu má poraziť opozícia vo voľbách. Nemá to robiť za pomoci ulice. A už vôbec nie za pomoci cudzích síl. Opozícia by sa mala správať konštruktívne. Hystéria a agresívnosť vyjadrení jej nepomôžu poraziť Roberta Fica. Naopak, robia ho čoraz viac silnejším. Návrat ku konštruktívnosti pomôže opozícii nestať sa extrémom na politickej scéne. Podobať sa slovníkom organizátorom a fanúšikom „občianskych“ protestov sa im môže vypomstiť. Nielen politicky.

Keď vláda, prezident aj zastupujúci predseda parlamentu opakovane deklarujú, že životným priestorom Slovenska je a zostáva EÚ a NATO, aký ďalší zmysel majú „občianske“ protesty? Toto bol ich hlavný cieľ. Pokiaľ bol naplnený, splnil svoj účel. Ak ním nemalo byť v skutočnosti niečo iné. To, o čom informoval po zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu prezident – destabilizácia Slovenska vedúca k výmene súčasnej vládnej koalície.

Ako novinár som ľuďom v deväťdesiatkach hovoril, že najväčším problémom Slovenska je Vladimír Mečiar. Presviedčal som o tom aj sám seba. Po rokoch som zistil, že to nebola pravda. Vladimír Mečiar nesedel vo väzení za nič z toho, čo mu pripisovali politickí oponenti a novinári. Mnohé z obvinení boli len veľké slová, ktoré sa rozplynuli v čase. Tak to s veľkými slovami a veľkými obvineniami obyčajne je.

Prvý predseda vlády Slovenskej republiky si spokojne užíva dôchodok. Všetko, čo mu bolo vyčítané, mnohonásobne prekonali tí, ktorí prišli po ňom. Vladimír Mečiar nie je v politike štvrťstoročie. A my sme napriek tomu hrubí. Zhrubol jazyk politikov. Médií. Aj celej spoločnosti. Mečiar je preč. No my sme zostali rovnakí. Čoraz vulgárnejší. Z politického zápasu sa stal boj na život a na smrť. Ak mal byť problémom Mečiar, prečo dnes nežijeme iné časy?

Z Roberta Fica sme si urobili biblického osla na ktorého nakladáme všetky naše hriechy a slabosti. Nie že by nemal žiadne vlastné. Má ich. A požehnane. Ako každý z nás.

Tento „ďubací žúr“, ktorý praktizujeme na jednom človeku našej spoločnosti nijako nepomôže. Lebo našim problémom opäť raz nie je premiér. Akokoľvek sa nám nepáči. Ani mne sa nepáči spôsob vedenia politiky, ktorý praktizuje. Demokracia však nie je víťazstvom najlepších. Ale najsilnejších. Jej podstata je v tom, že silnejší porazí slabšieho. V štandardných demokraciách sa to deje vo voľbách. Politické víťazstvo opozície nesmie pripomínať Švejka, ktorého pani Müllerová tlačila na vozíku bojovať za cisára pána. Opozícia musí sama dozrieť. A dospieť. V opačnom prípade pôjde o Pyrrhovo víťazstvo.

Výzva psychológov a psychiatrov žiadajúcich Roberta Fica, aby odišiel z politiky je jednou z mnohých bariel, ktoré majú pomôcť opozičným lídrom k víťazstvu. Čo ak vo voľbách opäť prehrajú? Čo ak Robert Fico opäť zvíťazí? Naučili sme sa všetko stavať len na jednu kartu. Na Gretu Thunbergovú. Na Green Deel. Na víťazstvo Ukrajiny. Ale svet predsa nemá nikdy jednu alternatívu.

Na Slovensku sme si zvykli, že politici a ulica vynášajú súdy a obvinenia. Suplujú vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov. Psychológovia a psychiatri píšu verejné listy, v ktorých vyzývajú na politický odchod premiéra. Je to rovnako neprofesionálne a neslušné ako správanie, ktoré vyčítajú jemu.

Pokiaľ by mu chceli naozaj pomôcť, stačilo sa nahlásiť na Úrad vlády. Lebo sú veci, ktoré, keď nemajú byť politickým cirkusom, musia sa riešiť s tým, koho sa týkajú. Nie s davom. Psychológovia a psychiatri by to mali vedieť. Mali by vedieť niečo o politickom boji, ktorého sa stali súčasťou.

A to je náš slovenský problém. Príliš veľa politiky. Príliš málo profesionálov. Robert Fico nie je jediný adept na zmenu. Je nádejné pochopiť, že odchod jednotlivca nikdy nezmení celok. To celok môže zmeniť jednotlivca. Nie však verejnými súdmi. Ani odsudkami. Ale tým, že budeme iní a lepší, profesionálnejší vo svojom jednaní ako ten, na ktorého ukazujeme prstom. Naozaj sme?

Slovensko potrebuje zmenu. Osobnú zmenu každého z nás. Bez nej nám vyhnanie žiadneho osla do púšte nepomôže. Takú veľkú púšť nemáme, aby sme sa na ňu všetci vošli.

Zdroj: Facebook Karol Lovaš / InfoVojna