Bývalý dôstojník CIA John Kiriakou hovorí o zločinoch, ktoré páchala CIA

Rozhovor s mužom, ktorý sa postavil proti mučeniu v CIA a dostal sa za to do väzenia. Dnes je na slobode a otvorene hovorí o fungovaní CIA.

Bol ste analytikom spravodajských služieb a operačným dôstojníkom CIA. Za svoju prácu ste získali množstvo medailí a vyznamenaní. Keď ste sa však dozvedeli o mučení vykonávanom CIA a rozhodli ste sa to odhaliť, stíhali vás, priznali ste sa k vine a strávili ste 23 mesiacov vo federálnej väznici. Aby bolo jasné – do väzenia ste nešli za mučenie, ale za odhalenie mučenia. Podľa môjho názoru ste v dobe, keď je málo hrdinov, skutočným hrdinom.

Ďakujem vám veľmi pekne. Je mi veľkým potešením opäť vás vidieť. Som rád, že tu môžem byť.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Čo ste pozorovali a prečo ste sa rozhodli to odhaliť?

Začalo to v máji 2002. Práve som sa vrátil z Pakistanu do centrály CIA. V Pakistane som bol šéfom protiteroristických operácií CIA a viedol som sériu veľmi úspešných razií, ktoré viedli k zajatiu Abu Zubaydaha a desiatok ďalších bojovníkov Al-Káidy na všetkých úrovniach. Vrátil som sa do centrály, aby som sa ujal svojej ďalšej úlohy ako šéf kontrarozviedky v jednotke zameranej na Usámu bin Ládina s názvom Alec Station, a jeden z vyšších dôstojníkov ma náhodou oslovil v jedálni a spýtal sa ma, či chcem získať „certifikát na používanie zdokonalených výsluchových techník“.

Tento pojem som nikdy predtým nepočul. Spýtal som sa ho, o čom to hovorí, a on nadšene odpovedal: „Začneme s týmito chlapcami zaobchádzať tvrdšie.“ Spýtal som sa, čo to znamená. Potom mi vysvetlil desať rôznych techník. Povedal som, že to znie ako mučenie. On odpovedal, že to nie je mučenie. Schválil to prezident a schválilo to ministerstvo spravodlivosti.

Požiadal som o radu vysokopostaveného dôstojníka CIA, ktorý potvrdil moje presvedčenie, že ide o program mučenia, ktorý je nielen nemorálny a neetický, ale pravdepodobne aj nezákonný. Vrátil som sa teda do protiteroristického centra CIA a povedal som, že toto nie je pre mňa. Že je to nezákonné a nechcem sa na tom podieľať. Vtedy sa CIA začala obracať proti mne.

Mal som veľmi blízkeho priateľa, ktorý tiež pracoval v protiteroristickom centre, bol brigádnym generálom v armádnej zálohe a psychiatrom. Povedal mi, že za chrbtom o mne hovoria, ako o tom ľudsko-právnom týpkovi. Povedal som, že mi to je jedno. On mi odpovedal, že to nie je kompliment. A ja som mu povedal, že ja som na správnej strane a oni nie.

Nakoniec som sa stal výkonným asistentom zástupcu riaditeľa CIA. V tejto pozícii som mal možnosť vidieť doslova všetko, čo CIA robila po celom svete. Videli som správy, ktoré prichádzali z tajného miesta, kde mučili Abu Zubaydaha. Potešilo ma, že som nebol jediný, kto sa proti tomuto mučeniu postavil. Očakával som, že to niekto zverejní, ale nikto to neurobil.

O dva roky neskôr som CIA opustil a začal pracovať v súkromnom sektore. Nakoniec mi v roku 2007 zavolal Brian Ross z ABC News. Povedal mi, že má zdroj, ktorý tvrdí, že som mučil Abu Zubaydaha. Povedal som mu, že to je absolútna lož. Bol som jediný, kto sa k Abu Zubaydahovi správal láskavo. On mi na to odpovedal, že ma pozýva do relácie, aby som sa mohol brániť. Nikdy predtým som sa nestretol s novinárom, nikdy predtým som s novinárom nehovoril a nevedel som, že to je starý novinársky trik. Povedal som mu, že si to premyslím.

Neskôr v tom týždni prezident Bush usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej sa pozrel priamo do kamery a povedal, že nikoho nemučíme. Vedel som, že to je lož. A neskôr v tom týždni, keď vychádzal z južnej stĺpovej haly Bieleho domu k vrtuľníku, aby odletel do Camp Davidu, jeden reportér na neho zakričal otázku a on sa otočil a povedal, že ak dochádza k mučeniu, je to výsledkom konania darebáckeho dôstojníka CIA.

Vtedy som povedal svojej žene, ktorá bola tiež vysokopostavenou dôstojníčkou CIA, že Brian Ross má zdroje v Bielom dome a že to hodia na mňa. Rozhodol som sa teda, že mu poskytnem rozhovor, a rozhodol som sa, že bez ohľadu na to, na čo sa ma spýta, poviem pravdu a čo bude, to bude. A tak som aj urobil.

A povedali ste im, čo robili, bez toho, aby ste boli príliš konkrétny, Abu Zubaydahovi? A odhalili ste identitu osoby alebo osôb, ktoré to robili?

Odhalil som, aké techniky sa používali. Neodhalil som identitu, ale neskôr, keď som si neuvedomil, že John Brennan požiadal FBI, aby tajne znovu otvorila prípad proti mne, nevedel som, že moje e-maily sú zachytávané, moje telefonáty sú odpočúvané. Tímy agentov FBI ma sledovali všade. Trvalo to tri roky a v lete 2008 mi novinár poslal e-mail s otázkou, či viem, kde by som mohol nájsť Johna, ktorý je spomenutý na strane 165 mojej prvej knihy. A ja som odpovedal – a to bol ten zločin – myslím, že hovoríte o Johnovi Smithovi. Povedal som, že neviem, čo sa s ním stalo. Pravdepodobne je na dôchodku a žije niekde vo Virgínii.

A dostali ma, pretože som potvrdil meno bývalého kolegu. Meno nebolo nikdy zverejnené. Na tom ma dostali. Obvinili ma z porušenia zákona o ochrane identity spravodajských agentov z roku 1981 a obvinili ma z troch prípadov špionáže.

Sudca, vy viete, že špionáž môže byť potrestaná až trestom smrti. Na prvom stretnutí mi ponúkli dohodu pri priznaní viny na 45 rokov väzenia. Jeden z Obamových asistentov prokurátora mi povedal: „Prijmite tú dohodu, pán Kiriakou, a možno sa dožijete svojich vnúčat.“ Vedel som, že ma čaká boj.

Čo sa stalo potom? Ako sa trest znížil zo 45 rokov na 23 mesiacov?

Mal som šťastie, že táto kauza bola dostatočne verejná na to, aby som prilákal špičkových obhajcov. Môj hlavný obhajca bol, podľa slov Washington Post, právny gigant, titán. Volal sa Plato Cacheris.

Neviem, či je Plato ešte nažive, ale viem o ňom.

Zomrel pred pár rokmi, ale bol to naozaj gigant. A potom jeho partner, Bob Trout z Trout Cacheris, ako aj riaditeľ Akin Gump Strauss pre obhajobu úradníkov.

Počkajte chvíľu. Vybrali ste Plata, pretože je Grék, že? (Smiech.)

(Smiech.) Áno. Keď som bol na vysokej škole, môj krstný otec, ktorý vlastnil reštauráciu tu v Alexandrii vo Virgínii, ma predstavil Platovi, ktorý tam jedného dňa obedoval. Bol som tínedžer. Povedal mi: „Bože chráň, aby si sa niekedy dostal do problémov, ale ak sa tak stane, musíš si najať tohto muža, Plata Cacherisa.“ A ja som povedal: „OK.“ A potom som na to viac nemyslel. O 30 rokov neskôr som sa dostal do problémov. Tak som zavolal Platovi Cacherisovi.

A zrejme vyjednal dohodu o priznaní viny. Myslím, že vás odsúdili na tri roky a odsedeli ste si 23 mesiacov.

Presne tak. Odsúdili ma na 2,5 roka a odsedel som si 23 mesiacov.

Všetky obvinenia voči vám boli absurdné, ale tie závažnejšie, za ktoré hrozilo 45 rokov, boli všetky stiahnuté.

Všetky boli stiahnuté. A viete, to je taká vec – v súčasnosti veľa počujeme o zneužívaní spravodajských informácií, a takto to vyzerá. Vedeli, že som nevykonával špionáž. Ale pri predkladaní dokumentov nám dali sériu listov. Bol tam list od Johna Brennana vtedajšiemu generálnemu prokurátorovi Ericovi Holderovi, v ktorom sa píše, aby ma obvinili zo špionáže. Holder odpísal, že jeho ľudia si nemyslia, že som spáchal špionáž. Brennan mu odpísal, aby ma aj tak obvinili a donútili ma brániť sa. A to aj urobili. A hneď ako som skrachoval, obvinenia zo špionáže stiahli.

No teda. Využíva CIA mučenie pravidelne?

Hovoria, že už mučenie nevyužívajú. Nevedia to dokázať. A že im jednoducho máme veriť. Chcem veriť, že už nemučia. Bol som veľmi hrdý, že som sa podieľal na prijatí pozmeňovacieho návrhu McCain-Feinstein.

Šesť týždňov pred prepustením z väzenia som zavolal svojej žene. Mohol som s ňou 15 minút hovoriť každý druhý deň. Zavolal som jej a spýtal som sa, ako sa má. Povedala, že skvele. Povedal som: „Naozaj? Skvele?“ Povedala, že preto, lebo dnes bola zverejnená správa Senátu o mučení, ktorá potvrdila, že všetko, čo som povedal, bola pravda. A John McCain vystúpil v Senáte a povedal, že keby nebolo mňa a mojich odhalení, americký ľud by sa nikdy nedozvedel, čo vláda robí v ich mene.

Chcem teda veriť, že CIA nemučí. Mučenie je protizákonné. To je jednoznačné. Ale je to jeden z tých prípadov, keď im budeme musieť jednoducho veriť.

Bolo mučenie, o ktorom ste informovali, jediným prípadom, o ktorom ste vedeli, alebo bolo vtedy bežnou praktikou? Nasledujúcu riaditeľku CIA, Ginu Haspelovú, vaši bývalí kolegovia prezývali Bloody Gina (Krvavá Gina). Prečo jej dali takú prezývku?

Áno, bola to Krvavá Gina. Bolo to preto, že keď bola vysokopostavenou dôstojníčkou v protiteroristickom centre CIA, odletela na utajené pracovisko len preto, aby mohla sedieť a sledovať mučenie. Ktorý normálny človek by niečo také urobil?

Aby som odpovedal na vašu otázku priamo, mučenie bolo bežné a nebolo to len mučenie zo strany dôstojníkov CIA. Dôstojníci CIA školili dôstojníkov iných spravodajských služieb, ako správne mučiť. Napríklad Craig Murray, bývalý britský veľvyslanec v Uzbekistane, sa počas svojho pôsobenia vo funkcii veľvyslanca stretol s uzbeckou spravodajskou službou. Počas stretnutia počul kričať muža, vstal a napriek varovaniam svojich uzbeckých partnerov vošiel do miestnosti, kde muža varili v oleji, a povedal, že videl, ako sa mužovi odlupuje koža z tela ako pri sťahovaní rukavice z ruky. Nahlásil to svojmu ministerstvu zahraničných vecí a oni mu povedali, že ho buď povýšia na veľvyslanca v Dánsku, alebo to môže oznámiť tlači a zatknú ho.

Obrátil na tlač. Zničili mu život, zničili mu kariéru, ale je bojovníkom za ľudské práva.

Úžasné! Murray bol na mojom podcaste už niekoľkokrát, ale nevedel som o tej hrôzostrašnej udalosti, ktorú videl, ani o jeho odvážnom čine. Povedali ste, že vás CIA sledovala a monitorovala. Vy ste kedysi sledovali a monitorovali ľudí. Ako vám mohlo uniknúť, čo robili vám?

Musím vám povedať, je mi trápne to priznať, ale bol som dokonca inštruktorom CIA v oblasti sledovania. A nikdy som si nevšimol, že sledujú aj mňa. Možno preto, že to bolo práve tu v severnej Virgínii a nebol žiadny dôvod, aby ma sledovali.

Stal sa však jeden incident. Sestra mojej matky zomrela v západnej Pensylvánii. Jej pohreb sa zhodoval s právnym pojednávaním, ktoré som mal o opatrovníctve. Rozvádzal som sa vtedy a išiel som do Pensylvánie, išiel som na pohreb a potom som si povedal, že mám voľný deň. Pôjdem sa pozrieť na starý dom mojich starých rodičov a potom pôjdem na cintorín a položím kvety na ich hroby. Tak som tam išiel, zaparkoval som auto pred domom a len som tam sedel a pozeral sa naň a za mnou bolo auto. Keď som sedel v tom aute, otvoril som okienko a zamával som vodičovi, aby ma obišiel. Ale on ma neobišiel. Tak som išiel na ďalšiu križovatku, porušil som pravidlá a odbočil som, aby som išiel smerom k cintorínu, a on tiež nelegálne odbočil. Pomyslel som si, že to nie je normálne, že niečo sa deje. Tak som išiel na cintorín. On ma sledoval na cintorín. Zaparkoval som auto pri hroboch svojich starých rodičov, išiel som k jeho autu a spýtal som sa ho, čo sa deje. Dupol na plyn a odišiel.

Tak som zavolal svojej žene, ktorá bola tiež inštruktorkou CIA v oblasti sledovania, a povedal som jej, že ma tu sledujú, som si tým istý. Ona mi odpovedala, že to musí byť súkromný detektív, ktorého najala moja prvá žena. Povedal som, že asi má pravdu. Ukázalo sa, že to bola FBI. Nevedeli, že moja teta zomrela, a mysleli si, že som zistil, že ma sledujú a tak utekám do Kanady, čo bolo smiešne. Mám päť detí. To bol teda jediný raz, čo som si ich všimol, a to preto, lebo boli takí nápadní.

Pácha CIA okrem mučenia aj iné zločiny?

Každý deň. Často to opakujem, ale stojí za to to zopakovať. Psychiater z CIA mi raz povedal, že CIA aktívne hľadá ľudí so sociopatickými sklonmi. Nie sociopatov. Sociopati nemajú svedomie, a preto prejdú testom na detektore lži bez problémov. Je nemožné ich kontrolovať, pretože nie sú schopní cítiť vinu alebo výčitky svedomia. Ľudia so sociopatickými sklonmi cítia vinu alebo výčitky svedomia. Reagujú počas polygrafických testov, ale ochotne porušujú zákon, pretože my sme tí dobrí.

Uvediem príklad – počas prijímacieho konania nám inštruktor povedal: „Predstavte si, že ste agentom CIA v teréne a máte za úlohu tajne získať nové indonézske ekonomické údaje. Povedzme, že oslovíte indonézskeho druhého tajomníka pre ekonomické záležitosti. Pozvete ho na večeru. Pozvete ho na obed. Spriatelíte sa. Vaše manželky sa spriatelia. Trávite spolu víkendy. Ale zistíte, že ho nemôžete naverbovať. Nemáte žiadnu páku, ktorú by ste mohli využiť, aby ste ho naverbovali a získali dokumenty. Čo urobíte?“

Jeden z ostatných uchádzačov zdvihol ruku a povedal, že zdvojnásobíte svoje úsilie a pozvete ho na ďalšie večere, kúpite mu darčeky. Jedna žena zdvihla ruku a povedala, že by ste to mohli skúsiť cez manželky, možno ak by sa manželky ešte viac zblížili. A ja som zdvihol ruku a povedal: „Vlámem sa do indonézskej ambasády a dokumenty ukradnem.“

A inštruktor povedal, že presne to treba urobiť. Vlámať sa do ambasády a ukradnúť ich. Normálny človek by sa nevlámal do cudzej ambasády, aby ukradol dokumenty, ale človek so sociopatickými sklonmi by to urobil. A tak keď máte organizáciu, ktorá je plná ľudí so sociopatickými sklonmi, ale vedie ju hŕstka sociopatov, ktorí prekĺznu procesom a dostanú sa na vrchol tým, že šliapu po chrbtoch svojich spolupracovníkov, potom máte organizáciu, ktorá neustále pácha zločiny. Tak to je.

Podieľa sa CIA na distribúcii drog?

Obávam sa, že odpoveď je áno. Je mi ľúto, že to vôbec musím vysloviť nahlas. Potom, čo som odišiel z CIA a rozhodol sa vrátiť do vlády, bol som vedúcim vyšetrovateľom vo Výbore amerického Senátu pre zahraničné vzťahy. V tom čase mu predsedal John Kerry a ja som vypracoval štúdiu o pestovaní maku na výrobu heroínu v Afganistane. Afganistan v tom čase produkoval 93 percent heroínu na svete. Keď boli pri moci Talibanci, produkovali nula percent heroínu na svete.

Tak som odišiel na leteckú základňu Bagram a odtiaľ som najskôr letel do Kandaháru a potom do Laškargahu, hlavného mesta provincie Helmand, centra oblasti pestovania maku na výrobu heroínu. Vyšiel som na polia s bezpečnostným tímom a prekladateľom a náhodou som narazil na pestovateľa maku. Spýtal som sa ho – čo bola, keď sa na to spätne pozerám, hlúpa otázka – prečo namiesto maku nepestuje plodiny, ktoré majú dve vegetačné obdobia, ako napríklad paradajky, cibuľu alebo granátové jablká?

Trochu sa nahneval a povedal, že Američania mu v roku 2001 povedali, že ak im povie, kde sa nachádzajú Arabi, môže pestovať toľko maku, koľko chce. Spýtal som sa ho, ktorí Američania mu povedali, že môže pestovať mak? A hneď ako mi tieto slová vyšli z úst, môj vojenský sprievodca povedal, že je príliš nebezpečné tu zostať, fyzicky ma odtiahol späť do džípu a vrátili sme sa na základňu, aby sme odleteli späť do Bagramu.

Spísal som to a predtým, ako som to dal senátorovi Kerrymu, poslal som to svojmu priateľovi z DEA. A povedal som mu: „Povedz mi, či si myslíš, že som blázon, že som to napísal.“ O pár dní mi zavolal späť a povedal: „Kámo, vieš, že to nikdy nezverejníš, však?“ A ja som povedal: „Prečo? Všetko, čo som tam napísal, je pravda.“ A on povedal: „Afganistan produkuje 93 percent svetového heroínu. Ale všetok ten heroín ide do Ruska a Iránu a my chceme, aby boli závislí od heroínu. Oslabuje to ich spoločnosti, rovnako ako Číňania chcú, aby sme boli závislí od fentanylu. Nikdy to nezverejníš.“

A skutočne, o pár dní neskôr prišiel senátor Kerry do mojej kancelárie a povedal: „Počúvaj, ten článok, ktorý píšeš o heroíne – nezverejníme ho.“ A tak to celé v tichosti skončilo. Mali sme sa poučiť v 80. rokoch, keď kokaín prichádzal z Nikaraguy vzhľadom na aféru Irán-Contras. Nepoučili sme sa. A potom sme o 20 rokov neskôr nakoniec podporili pestovanie maku na výrobu heroínu v Afganistane. Vtedy to bolo zlé a je to zlé aj teraz.

Tu je názor jedného z vašich bývalých kolegov, známeho Jacka Devina, na túto tému, citujem z nášho staršieho rozhovoru:

Andrew Napolitano: „Neumožnila CIA sama kedysi dovoz drog do Spojených štátov na nejaký ňou určený lepší účel?“

Jack Devine: „Nechcem sa vyjadrovať nejasne. To je absolútny, stopercentný nezmysel. CIA nikdy neprepravovala drogy do Spojených štátov, ani s tým nemala nič spoločné.“

Andrew Napolitano: „Ale CIA sa vtedy tvárila, že ten dovoz nevidí, aby šéfovia za dodávkami drog spolupracovali s CIA. To všetci vieme, Jack.“

Jack Devine: „Naozaj? Nemám žiadne dôkazy a rád by som videl dôkazy vás a vášho tímu. My nespolupracujeme s drogovými dílermi. Kto vám povedal tento nezmysel?“

(Úsmev.) Asi zabudol, že Manuel Noriega, jeden z najznámejších drogových obchodníkov na západnej pologuli, bol desaťročia plateným zdrojom CIA.. Je to temná kapitola v histórii CIA, ale je potrebné sa touto otázkou zaoberať pravdivo.

Pravda je, že v Nikarague v tom čase existovali dve rôzne skupiny rebelov Contras. S jednou CIA spolupracovala priamo, s druhou nepriamo. Bola to tá druhá skupina, ktorá posielala kokaín do Spojených štátov výmenou za hotovosť a zbrane, aj keď nepriamo, od CIA. Počúvajte, v Spojených štátoch neexistoval crack, kým CIA v polovici 80. rokov nepovolila dovoz kokaínu do krajiny. Ten sa chemickým rafinérskym procesom premenil na crack. Mali by to jednoducho priznať a hotovo. V tejto dobe je to už historická záležitosť. Nech sú úprimní.

Dôveruje CIA izraelskému Mosadu?

Áno aj nie. Na osobnej úrovni nie, nedôveruje izraelskému Mosadu, pretože každý agent CIA vie, že Mosad sleduje Spojené štáty. Preto máme v CIA veľmi veľké a veľmi aktívne kontrarozviedkové centrum, ktorého úlohou je zabezpečiť, aby vo vnútri budovy a medzi agentmi bolo všetko v poriadku. Jednou z najvážnejších hrozieb, ktorým čelíme, je hrozba izraelskej špionáže, na druhej strane, pokiaľ ide o operačné otázky, napríklad boj proti teroristickým skupinám, Mosad je brutálny. Je dobre vycvičený, má dostatok financií a je ochotný sa do boja vrhnúť s plnou silou. Na jednej strane je teda vzťah medzi nami veľmi úzky. Na druhej strane, vždy musíme byť opatrní voči Mosadu, pretože sme ich cieľom, rovnako ako ostatní.

Sleduje podľa vás Mosad prezidenta Spojených štátov a Biely dom?

Musím predpokladať, že áno. Rovnako ako v prípade odhalení Eda Snowdena, ľudia boli pobúrení, že sme odpočúvali mobilný telefón Angely Merkelovej. Angela Merkelová bola v tom čase nemeckou kancelárkou. To je ale presne to, čo robíme. Odpočúvame komunikáciu zahraničných lídrov. Niet dôvodu domnievať sa, že Izraelčania nerobia presne to isté.

Povedzte mi niečo o tej časti CIA, ktorá sa stala takmer súkromnou armádou prezidenta Spojených štátov.

Ide o vývoj, ktorý sa jednoznačne odohral po 11. septembri, keď CIA začala vo veľkej miere využívať služby súkromných vojenských spoločností, takže by som odhadoval, že dnes je ich pravdepodobne viac ako dôstojníkov CIA. A keď využívate tieto spoločnosti, ako je napríklad Blackwater (teraz pod menom Constellis, pozn. prekl.), CIA môže využiť tieto skupiny a poskytnúť prezidentovi dodatočnú úroveň hodnovernej popierateľnosti.

Vidíme napríklad správy o lodi plnej idiotov, ktorí sa vyplavili na pobrežie Venezuely a boli okamžite zatknutí. Žiaden z nich nebol dôstojníkom CIA. Mnohí z nich tvrdili, že sú na výplatnej listine CIA. Myslím, že pravdepodobne boli. A to sa stane, keď vykonávate zle premyslené operácie s použitím zle pripravených ľudí na politické ciele, ktoré neboli úplne premyslené, a potom musíte začať riešiť výmenu väzňov.

Čo by ste urobili, keby ste mohli zreformovať CIA?

Urobil by som veľa vecí, ale najprv by som absolútne zakázal dôstojníkom CIA stať sa mediálnymi osobnosťami až do uplynutia určitého obdobia. Ak ste vysokopostaveným vládnym úradníkom, nemôžete sa stať lobistom, kým neuplynie 18-mesačné obdobie. Neznášam, keď niekto môže byť riaditeľom CIA alebo riaditeľom Národnej spravodajskej služby, v piatok odíde a v pondelok je v televízii MSNBC alebo CNN ako platený prispievateľ. To nedáva žiadny zmysel.

Prinajmenšom, keď odídete z CIA, ak nepracujete na základe tajnej zmluvy, nemali by ste mať platnú bezpečnostnú previerku po vašom odchode. Ako je možné, že je prípustné, aby vysokopostavení vyslúžilci spravodajských služieb pokračovali ako platení konzultanti v týchto televíznych kanáloch a stále mali bezpečnostné previerky, stále mali prístup k utajovaným informáciám a my máme len veriť, že nezamieňajú utajované informácie so svojimi odbornými názormi?

Ďalšia vec, ktorú by som urobil, je, že musíme okamžite riešiť otázku zneužívania spravodajských služieb. Ešte presne neviem, ako to urobiť. Vlastne premýšľam nad niečím, čo by som mohol napísať. Ale zneužiť, „weaponizovať“ (premeniť na zbraň, pozn. prekl.) organizáciu ako CIA alebo FBI proti osobe, ktorej politika sa vám nepáči alebo ktorej postoj k nejakej otázke sa vám nepáči, je neamerické a malo by to byť neprijateľné.

Charta CIA jej zakazuje zapájať sa do vnútroštátneho presadzovania práva alebo vnútroštátneho sledovania. Dvaja bývalí guvernéri mi rozprávali podobný príbeh, že v počiatkoch ich guvernérstva v ich príslušných sídlach legislatívy štátu prišiel asistent a povedal, že taký a taký sa s vami chce stretnúť. Kto to je? Nevieme, ale pracuje v budove. Dobre, nech príde. A taký a taký v podstate povedal, že pracuje pre CIA, a obaja guvernéri mu povedali, aby vypadol. A ten chlapík povedal, že pôjde, ale nahradí ho niekto, kto sa im nepredstaví. Prekvapuje vás to? Považujete to za pravdepodobné? Poznám oboch tých bývalých guvernérov, tento príbeh mi opakovali niekoľkokrát.

Verím tomu. CIA má veľmi dlhý dosah. Pozrite sa na hollywoodske filmy. V rámci Úradu CIA pre verejné záležitosti existuje nielen úrad, ktorého úlohou je spolupracovať s hollywoodskymi filmovými štúdiami, aby každý televízny seriál, ktorý spomína CIA, každý film, ktorý spomína CIA, odovzdával pro-CIA posolstvo. FBI to robí od 50. rokov. CIA sa do hry zapojila trochu neskôr.

Pozrite sa na univerzity. Keď už agenti CIA nesmeli infiltrovať americké univerzity a náborovať mladých ľudí do CIA, začali to robiť otvorene. Nazýva sa to program Scholar in Residence (výukové pobyty pre prednášajúcich na semester či rok, pozn. prekl.). Ak ste agent CIA, odpracovali ste 30 rokov, idete do dôchodku a vrátite sa domov, povedzme do Indiany. Ponúknu vám pozíciu. Čo keby ste išli na Indiana University a učili nejaký bezvýznamný predmet, napríklad špionáž v sovietskej literatúre. Ale v skutočnosti ste tam ako pozorovateľ, ktorý hľadá ľudí, ktorí by mohli byť dobrými agentmi CIA.

Takže namiesto toho, aby to skrývali, robia to otvorene. Vďaka odhaleniam Matta Taibbiho na Twitteri vieme, že na Twitteri, Facebooku a všetkých sociálnych médiách pôsobili aktívni dôstojníci CIA a FBI. Prečo? Z akého dôvodu? A prečo by mali byť v takýchto pozíciách v utajení? A prečo by mali byť aktívni dôstojníci v týchto pozíciách? Pretože špehujú Američanov, preto.

CIA bola zriadená na základe zákona o národnej bezpečnosti z roku 1947, ktorý podpísal vtedajší prezident Harry Truman. Truman trval na dvoch obmedzeniach, o ktorých som vám hovoril. Žiadne presadzovanie práva, žiadne vnútroštátne špehovanie. O 16 rokov neskôr, v roku 1963, uverejnil článok – podotýkam, že ide o bývalého prezidenta Spojených štátov, – vo Washington Post. V tej dobe mali noviny dve vydania, ranné a popoludňajšie. A v rannom vydaní tohto konkrétneho dňa sa v jeho článku písalo, že urobil hlúpu chybu, a keby vedel, čo CIA bude robiť, nikdy by ten zákon nepodpísal, a že CIA by mala byť rozpustená. V popoludňajšom vydaní sa tento článok bývalého prezidenta Spojených štátov už neobjavil. Prekvapuje vás to?

Nie. Je mi z toho síce zle, ale neprekvapuje ma to. Prezident Truman bol jedným z mála ľudí v modernej americkej histórii, ktorí hovorili na rovinu, a sledoval, ako sa z CIA stalo monštrum. Truman v tom čase veril, že CIA bola zapletená do atentátu na Kennedyho. Truman vedel, že v tom čase neexistovalo nič také ako dozorný výbor v Kapitole. Dozorné výbory vznikli až v roku 1976.

Prezident Eisenhower tiež veril, že CIA je mimo kontroly, a bol jedným z najväčších podporovateľov CIA v 50. rokoch. Ale aj on si uvedomoval, čím sa CIA stala. Preto skutočne verím, a myslím, že prezident Trump tomu tiež verí, že je potrebné zbúrať ju až do základov a znovu vybudovať, a aj keď to môže byť ťažké, musí to byť organizácia, ktorá dodržiava zákony.

V hĺbke duše pritom osobne verím, že CIA nepotrebujeme. Analýzy už vykonáva Úrad pre spravodajské služby a výskum Ministerstva zahraničných vecí. V Pentagóne máme skupinu Defense Human Services, ktorá náboruje špiónov na krádež tajných informácií. Máme DARPA (Agentúru pre výskum pokročilých obranných projektov), NSA (Národnú bezpečnostnú agentúru) a ďalšie organizácie, ktoré pracujú na pokrokových technológiách. Prečo mať CIA, ak ju nemôžete kontrolovať? Alebo prečo mať CIA, ak dozorcovia na Capitol Hill, ktorí by ju mali kontrolovať a zabezpečiť, aby fungovala v medziach zákona, sú v skutočnosti iba jej roztlieskavačmi?

Rozhovor vyšiel pôvodne ako podcast Judging Freedom, preložil Timotej Dunaj.

marker.sk