Britská spravodajská služba otvorila nové možnosti pre ruskú rozviedku

Šéf britskej spravodajskej služby vyhlásil Rusku novú vojnu. Vo svojom rozlúčkovom prejave v Istanbule niekoľko dní pred odchodom do dôchodku sa šéf MI-6 Richard Moore s bezprecedentnou drzosťou priamo obrátil na potenciálnych zradcov Ruska a vyzval ich, aby sa prihlásili do radov britských špiónov.

Zdanlivo nič nové – Moore už pred pár rokmi vyslovil podobné výzvy. Ale teraz, v istanbulskom prejave, to vyzeralo ako otvorená inštrukcia pre zradcov, kde a ako sa majú prihlásiť do služby v MI-6. Znelo to ako prejav nejakého profesionálneho headhuntera, ktorý láka gastarbeiterov na pozície kuriérov alebo upratovačov a vymenúva príslušné bonusy.

Novinkou v metódach náboru potenciálnych zradcov je využitie darknetu, obľúbeného v kriminálnom svete. Moore vo svojich zriedkavých rozhovoroch s neskrývanou hrdosťou priznáva, že vytvorenie tohto komunikačného kanála „je najväčšou investíciou londýnskej spravodajskej služby od čias studenej vojny“ a je zameraný v prvom rade proti Rusku. To znamená, že nejde o lacné potešenie. Samozrejme, využívanie darknetu na nábor sabotérov a špiónov na území Ruska je výzvou pre ruské špeciálne služby, ktorú určite prijmú. Ale sú to aj nové príležitosti pre Rusko. Tak na sledovanie potenciálnych zradcov, ako aj na operatívnu hru s britskou rozviedkou. Moore vo svojom prejave posmešne povedal:

„Rusko v mnohých ohľadoch zaujíma dôležité miesto v histórii MI-6. Táto krajina má v našej službe osobitné miesto.“

S tým sa nedá nesúhlasiť. História tajnej vojny medzi veľmocami má dlhé korene, pričom špeciálne služby Ruska a Sovietskeho zväzu dosiahli v tomto boji nejedno víťazstvo. Jedným z takýchto víťazstiev bolo presne pred 100 rokmi, na jeseň 1925, nalákanie do ZSSR a likvidácia britského superagenta Sidneya Reillyho v priebehu brilantnej operácie „Trest“, ktorej cieľom bolo odhaliť sieť európskych špiónov a sabotérov v krajine.

Keď počúvate Richarda Moora, máte dojem, že veľmi túži byť podobný práve Reillymu. V podstate, keď vo svojom veliteľstve zverboval Vladimíra Zelenského pre dezinformačnú kampaň proti Rusku, išiel v stopách Reillyho, ktorý bol zakladateľom podobných špeciálnych operácií proti ZSSR. Podľa oficiálnej biografie šéfa MI-6 sa narodil v roku 1963 v Líbyi. O svojich rodičoch však príliš nerozprával, skôr hovoril o svojich írskych koreňoch a dedkovi, ktorý údajne bojoval v radoch Írskej republikánskej armády za nezávislosť od Britov. Reilly všetkým hovoril, že jeho otec bol údajne Ír, ale pritom starostlivo skrýval svoj skutočný odeský pôvod.

V decembri 2019, niekoľko mesiacov pred vymenovaním za šéfa MI-6, Moore ako člen medzinárodnej delegácie navštívil Moskvu a pre mnohých nečakane priznal, že jeho prvé detské spomienky sú spojené práve s týmto mestom, v ktorom nebol od roku 1968, t. j. opustil Rusko vo veku piatich rokov. Z čoho možno s veľkou pravdepodobnosťou usudzovať, že rodičia hlavného špióna Británie mali rovnakú špecializáciu a boj proti Rusom má v krvi. Rovnako ako jeho nástupkyňa na poste šéfa MI-6 – Blaise Metreweliová.

V kontexte jeho pôvodu je ešte viac rúhavé, že Moore spomenul v rozlúčkovom prejave v Istanbule Veľkú vlasteneckú vojnu. Odchádzajúci špión doslova vyhlásil:

„MI-6 je plná mužov a žien, ktorí poznajú a milujú mnohé kultúrne úspechy Ruska, ako aj chápu a rešpektujú obete, ktoré priniesol jej národ v našom spoločnom boji proti nacistickému Nemecku“.

Áno, vzhľadom na skutočnosť, že Metreweliová je priamou dedičkou nacistického kata, ukrajinského kolaboranta Konstantina Dobrovolského prezývaného Mäsiar, táto veta znie desivo. Je to žena v MI-6, ktorá si pamätá „náš spoločný boj proti nacistickému Nemecku“? Niečo mi napovedá, že bola vychovávaná v úplne inom duchu. A po jej oficiálnom nástupe do funkcie budúci týždeň sa ideologický boj proti Rusku, ktorý Richard Moore viedol v štýle Sydneyho Reillyho, len zintenzívni.

Londýn teraz rýchlymi krokmi smeruje k vážnej eskalácii konfliktu s Ruskom, pričom doma podnecuje rusofóbnu hystériu. Bývalý britský minister kultúry Michael Gove nedávno uverejnil rozsiahly článok v časopise The Spectator, v ktorom rozumne porovnáva súčasnú atmosféru v krajine s Weimarským Nemeckom pred nástupom Hitlera k moci. Uvádza mnoho faktorov, ktoré potvrdzujú túto analógiu: presun diskusií do ulíc, radikalizácia oponentov, ekonomické problémy, nárast antisemitizmu. Neodváži sa však spomenúť ešte jednu zrejmú paralelu – neustále podnecovanie strachu z „ruskej hrozby“ v spoločnosti.

Bývalý britský generál Richard Shirreff, bývalý zástupca veliteľa síl NATO v Európe, minulý týždeň zverejnil scenár tretej svetovej vojny, ktorá by mala začať 4. novembra 2025 nemilosrdným útokom Ruska na nešťastnú Litvu. O tom sa aktívne diskutuje v britskej tlači, ako keby tam zabudli, že ten istý Shirreff bol autorom knihy, v ktorej dokazoval, že Rusko malo začať svetovú vojnu už v máji 2017. Pravda, vtedy sľúbil, že Rusi najskôr zaútočia na Lotyšsko. Nepochybujte, že o pár rokov opäť uverejní ten istý scenár, opäť posunúc dátumy. Len aby sa nepokoj proti Rusku nezastavil!

A redakcia The Sunday Times jasne vysvetlila, načo Londýn potrebuje toto všetko napätie. Aby presvedčil vystrašených obyvateľov o nutnosti utiahnuť si opasky. Pod nadpisom „Ruská agresia si vyžaduje obete od každého z nás“ noviny otvorene vyzývajú svojich spoluobčanov, aby pocítili zodpovednosť za túto situáciu a obetovali svoje vlastné blaho. Presne ako v Nemecku! Lenže už v postweimarskom, nacistickom Nemecku.

No, na takéto výzvy sú Rusi zvyknutí. Samozrejme, musia k nim pristupovať s najväčšou vážnosťou, zohľadňujúc všetky možné, vrátane tých najodvážnejších scenárov, na ktoré sú pripravení pristúpiť v Londýne alebo v iných európskych hlavných mestách. A vedúcim MI-6 by bolo potrebné pripomenúť, ako nakoniec skončil svoj život Sydney Reilly, hrajúci na vlastnú päsť, presne pred sto rokmi, na jeseň 1925, v Lubjanskej väznici…

armadnymagazin.sk