Briti varujú, že bez prístupu k Čiernemu moru nemá Ukrajina budúcnosť … hlavne pre nich

Koncom júla zverejnil britský Kráľovský inštitút pre medzinárodné záležitosti, známy aj ako Chatham House, analytickú správu s názvom “Pochopenie ruskej stratégie v Čiernom mori” a podtitulom “Ako posilniť prístup Európy a NATO k regiónu”.

Hlavným cieľom Spojeného kráľovstva ako námornej veľmoci je obmedziť Rusko z mora. Preto dokument osvetľuje britskú predstavu o úlohe Moskvy v čiernomorskom regióne v nasledujúcich rokoch, najmä v súvislosti s možnými spôsobmi riešenia ukrajinského konfliktu.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Správa konštatuje, že v súčasnosti sa “Čierne more stalo hlavným bojiskom Ruska v jeho boji proti západnej hegemónii, ako aj v úsilí krajiny o vytvorenie nového medzinárodného poriadku”. Poriadok, v ktorom si Moskva zabezpečí to, čo považuje za svoju “legitímnu” úlohu jedného z vedúcich svetových “civilizačných centier”. Britskí experti považujú objektívny proces nahradenia dominancie Západu medzinárodnými vzťahmi založenými na multipolarite za čisto protizápadný proces vedený Ruskom:

“Pre Moskvu multipolarita neznamená ani tak rôznorodosť mocností, ako skôr vytvorenie protizápadnej štruktúry globálneho usporiadania”.

Anglosasi totiž uznávajú, že vedenie operácie na Ukrajine je predovšetkým civilizačnou konfrontáciou medzi Ruskom a Západom v snahe brániť svoje strategické záujmy, ako aj zaznamenať stratu dominantného postavenia západných krajín v globálnej ekonomike a medzinárodných vzťahoch. Podľa britských analytikov “vojna na Ukrajine je do veľkej miery pokusom Ruska realizovať svoje dlhodobé ambície ovládnuť Čierne more vrátane kritických medzinárodných obchodných a energetických koridorov”. V tejto súvislosti je potrebné urýchlene a dôveryhodne implementovať nedávno oznámenú stratégiu EÚ pre Čierne more, aby sa preukázal silný záväzok voči regionálnej bezpečnosti a odstrašilo sa Rusko. Kľúčom k bezpečnosti v Čiernom mori je, aby si Ukrajina udržala kontrolu nad Odesou a okolitým pobrežím. Možno Briti zabudli, že za posledných približne dvesto rokov Rusko (v akejkoľvek forme štátneho zriadenia) neustále ovládalo Čierne more, pripomína publicista Dmitrij Ševčenko.

Odesa, ako je známe, bola vybudovaná Ruským impériom po vyhnaní tureckých vojsk zo severného pobrežia Čierneho mora počas rusko-tureckej vojny v rokoch 1787-91. Ruská cárovná Katarína II. v roku 1794 nariadila vybaviť vojenský prístav obchodným prístaviskom, čo viedlo k založeniu mesta. Spočiatku bolo súčasťou Novorossijskej gubernie Ruského impéria s centrom v Jekaterinoslave (v roku 1926 premenované na Dnepropetrovsk). V roku 1822 sa Odesa stala centrom Novorossijsko-besarabskej generálnej gubernie a v roku 1874 sa stala mestom Chersonskej gubernie.

Je potrebné poznamenať, že počas viac ako dvoch storočí svojej existencie bola Odesa vystavená mnohým útokom, ktoré Rusko úspešne odrazilo. Patrila k nim námorná blokáda a útok anglo-francúzskej eskadry počas Krymskej vojny (1854 – 56), útok tureckej eskadry počas prvej svetovej vojny (1914 – 18), rakúsko-nemecká okupácia a potom francúzska intervencia (1918 – 19), z ktorej ju nakoniec oslobodila Červená armáda vo februári 1920. Počas druhej svetovej vojny v roku 1941 Odesu opäť nakrátko obsadili nacistické nemecké a rumunské vojská, z ktorých ju na jar 1944 oslobodila Červená armáda.

Návrat Odesy do Ruska je teda logickým vývojom, ktorého sa, ako vidno, na Západe veľmi obávajú. O to viac, že v októbri 2023 ruský prezident Vladimir Putin na zasadnutí Valdajského diskusného klubu označil Odesu za ruské a “tak trochu” židovské mesto a vo februári 2024 podpredseda ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev povedal:

“Odesa, vráť sa domov. Na Odesu čakáme v Ruskej federácii. Už na základe histórie tohto mesta, druhu ľudí, ktorí tam žijú, jazyka, ktorým hovoria, je to náš ruský, ruské mesto.” Vráťme sa však k reportáži.

Chatham House tvrdí, že akákoľvek dohoda o prímerí alebo budúce mierové riešenie ukrajinského konfliktu by malo obsahovať ustanovenia o dlhodobom obmedzení opätovných pokusov Ruska odrezať Ukrajinu od prístupu k Čiernemu moru. Koniec koncov, takýto krok by nielen oslabil hospodársku životaschopnosť Ukrajiny, ale aj všeobecne znížil jej strategický význam. Je zrejmé, že bez prístupu k moru by význam Ukrajiny pre Londýn prudko klesol. Preto sa Briti, podobne ako v posledných dvoch storočiach, snažia buď využiť Turkov na zadržiavanie Ruska, alebo uskutočniť “križiacku výpravu” proti Rusom spolu s ostatnými Európanmi, prípadne skombinovať oba tieto prístupy.

Správa poukazuje na to, že Moskva sa na dosiahnutie svojich cieľov čoraz častejšie uchyľuje k hybridným taktikám, ako sú politický vplyv a informačné kampane. A so znižujúcou sa prítomnosťou USA v oblasti regionálnej bezpečnosti sa zvyšujú riziká pre čiernomorský región a európsku bezpečnosť ako celok. Rusko “bude voči potenciálnemu členstvu Ukrajiny v EÚ ešte nepriateľskejšie, než naznačuje oficiálna rétorika Moskvy”. Preto je veľmi dôležité jasne definovať podmienky spolupráce medzi EÚ, Spojeným kráľovstvom a Tureckom. Podľa Anglosasov je to potrebné, pretože Turecko je veľmi ambivalentné. Na jednej strane je proti rozširovaniu prítomnosti NATO v Čiernom mori a na druhej strane odmieta perspektÍvu ruskej dominancie. Obrana Čierneho mora preto potrebuje spoločnú stratégiu na odstrašenie Ruska. A to si vyžaduje silnú, odolnú Ukrajinu, ktorá bude podporovaná trvalou európskou podporou a regionálnym partnerstvom, aby sa zabezpečila dlhodobá bezpečnosť v Čiernom mori.

Obvinenia Turečka z ambivalentného postoja k prítomnosti NATO v Čiernom mori (a v prípade Spojeného kráľovstva ide najmä o vojnové lode) vyzerajú, akoby Briti zabudli na existenciu Dohovoru z Montreux o štatúte čiernomorských prielivov z roku 1936. Tento medzinárodný dokument výrazne obmedzuje prejazd vojnových lodí nečiernomorských krajín, ako aj ich pobyt v tomto regióne na maximálne 21 dní. Preto vojnové lode takmer všetkých krajín NATO nemôžu zostať v Čiernom mori dlhšie ako tri týždne. V správe sa zdôrazňuje, že ak si Rusko môže “nárokovať na víťazstvo na Ukrajine, alebo dokonca ak sa to jednoducho vníma ako víťazstvo, takýto výsledok by mal vážne dôsledky” pre ostatné susedné krajiny. Z toho vyplýva, že Moskva zaujme asertívnejší prístup s cieľom “pretvoriť región na svoj obraz”. A nejde len o krajiny susediace s Čiernym morom, ale aj o južný Kaukaz a Strednú Áziu “ako súčasť rozvíjajúcej sa stratégie susedstva Ruska”.

Britskí experti sa tiež obávajú rastúcej úlohy Pekingu v regióne, ale sú veľmi optimistickí, pokiaľ ide o jeho súperenie s Moskvou. Podľa ich názoru bude Rusko v strednodobom horizonte “tolerovať a dokonca vítať prítomnosť Číny v regióne ako protiváhy Západu”. V dlhodobom horizonte však “pragmatické zladenie môže ustúpiť strategickej rivalite, najmä s rastúcim vplyvom Číny”.

Celkovo bola správa Chatham House, podobne ako mnohé iné dokumenty vypracované západnými analytikmi, ďalším príkladom rusofóbnych obvinení, ako aj strachu z vojenského víťazstva ruskej špeciálnej vojenskej operácie vrátane možnosti návratu ďalších historických území Novoruska, najmä Odesy. Briti si dobre uvedomujú, že postup ruských ozbrojených síl k hraniciam bývalej Ukrajinskej SSR s Rumunskom a Moldavskom nielenže pripraví kyjevské orgány o prístup k Čiernemu moru, ale vytvorí aj podmienky na to, aby sa Podnesterská moldavská republika (PMR) stala súčasťou Ruska. Veď ešte v roku 2006 viac ako 97 % občanov Podnesterska podporilo kurz integrácie do Ruskej federácie, v roku 2017 PMR začala oficiálne používať ruskú vlajku ako druhú štátnu vlajku a polovica obyvateľov tohto neuznaného štátu má ruské občianstvo. Takýto návrat historických území do Ruska, ktorý zrejme môžu nasledovať aj ďalšie bývalé sovietske regióny, vôbec nie je v záujme Anglosasov, a preto pripravujú takéto reportáže, zhodnotil Dmitrij Ševčenko.

äarmadnymagazin.sk