Boris Ratnikov: Ako roztvoriť dieťaťu obraz sveta

Neexistujú tu žiadne špeciálne triky a techniky. Jedinou podmienkou a metódou je úprimnosť, morálna čistota a pravda. Nepotrebujete nič vymýšľať. Hlavnou a základnou úlohou je predviesť dieťaťu všetky tie smery, otázky, energie a pohyby, ktoré tvoria tento svet.

Svet ako taký je vnímaný prizmou vedomia a podvedomia, preto musí byť poznanie vedené empatiou a zapojením. Musíte len dôsledne, správne, hladko, bez náhlenia, ale vytrvalo zapojiť dieťa do plnosti života.

Vylúčenie a izolácia detí je naopak škodlivé. Dieťa by sa malo cítiť ako plnohodnotný účastník života, člen rodiny alebo tímu, účastník procesu alebo dejov.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Len tým, že s dieťaťom prejdete a prežijete niektoré situácie, ukážete mu a vysvetlíte niektoré dôležité detaily, otázky a momenty, dokážete ho upútať mentálnou a duchovnou prácou, naučiť ho porozumieť, zažiť, súcítiť, snažiť sa pracovať nad sebou a svetom a veriť.

Nemali by ste sa báť hovoriť so svojim dieťaťom a hlavne ho počúvať. Rozhovor a dialóg by sa mali viesť iba v jazyku prístupnom pre dieťa a v prístupných podmienkach. Najdôležitejšie je zapamätať si a porozumieť jeho odpovediam práve na základe toho, že sú dieťaťu podávané v takých dostupných termínoch a v takom jazyku.

Rozširovanie chápania sveta je tým silnejšie, čím väčší je počet udalostí, do ktorých je dieťa zapojené spolu s rodičmi a potom aj samé, tým je táto skúsenosť rozsiahlejšia a celostnejšia.

Robte všetko spoločne: jazdite, sledujte, pracujte, študujte a pamätajte si, že najlepší spôsob, ako dieťaťu ukázať a odhaliť svet, je prežiť ho a porozumieť mu spolu s ním, vybudovať mu myšlienkové formy a svetonázor.

A priori sa, samozrejme, konštrukcia obrazu sveta bude vyvíjať tak, že vám tento obraz sveta bude nejasný. Dialóg však nikto nezrušil. Výchovný proces musí začať jednotou s rodom a nie izoláciou a individualizmom.

Až potom sa dá prejsť k individuálnym vlastnostiam a osobnostným črtám, pretože práca novej duše dieťaťa na začiatku je spoločnou prácou jeho a rodičov, prácou a kolektívom detí, ktoré medzi sebou komunikujú.

Hlavným aspektom je socializácia duchovného princípu prostredníctvom spoločnej práce rodičov a detí v tíme. Až potom môže vzniknúť rezonancia energií a myšlienok, ktorá môže vytvoriť všeobecnú víziu obrazu sveta, porozumenie jeho štruktúre, úlohám a vzťahom ako takým.

ČO JE DUCHOVNOSŤ

Duchovnosť je prispôsobenie mentálnych a duchovných síl a energií (vibrácií a frekvencií) človeka dobrému, konštruktívnemu, tvorivému správaniu a aktivite.

Duchovnosť dáva vzniknúť zodpovedajúcemu toku energií a myšlienkových foriem, ktoré samy osebe ovplyvňujú ľudí, svet a menia ho, pričom realizujú tie varianty priestoru udalostí, ktoré s nimi frekvenčne súhlasia.

Duša je ovplyvnená mnohými energiami. Ich transfúzia v ľudskej sfére, vplyv energetických obalov a tiel na seba, spojenia s božským svetom sú súčasťou všeobecného ducha a jeho vplyvu na človeka.

Duša anjela a človeka môže komunikovať z mnohých dôvodov a kritérií. A niektoré z týchto kritérií sa hodnotia ako schopnosť duše hraničiť s duchom, s jeho magickými vlastnosťami. Túto vlastnosť človek vníma ako spiritualitu – duchovnosť.

DETI INDIGO

Ide o tie isté bežné deti, líšia sa v tom, že majú viac vyvinutú pravú hemisféru mozgu, ktorá je zodpovedná za obrazné myslenie. To všetko je produktom súčasnej informačnej doby a zrýchleného vývoja okolitého sveta.

Pre tieto deti je, obrazne povedané, oveľa jednoduchšie pozerať sa do priestoru a vyberať odtiaľ potrebné informácie, než budovať dlhé logické reťazce charakteristické pre bežné deti s ľavou hemisférou.

Plne ospravedlňujú ľudovú múdrosť: „Cez detské ústa hovorí pravda.“ Okamžite postavia na svoje miesta klamstvá a bludy, ľahko rozlíšia pravdu od nepravdy. A musíme byť na to pripravení, inak nám rýchlosť času nadiktuje zo dňa na deň nepredvídateľné dôsledky a sociálne zmeny.

Dnes je potrebné klasickú psychológiu prispôsobiť súčasným podmienkam s prihliadnutím na skorý mimoriadny vývoj dieťaťa. Je potrebné vychádzať z obrazov, ktoré sú na jednej strane zrozumiteľné a prístupné na najjednoduchšej a najzákladnejšej úrovni, ale na druhej strane ich spájať so zložitými vzájomnými vzťahmi.

Pri komunikácii s dieťaťom tohto veku a s takým zvláštnym vnímaním sveta komunikujete viac s podvedomím a nie s logickým myslením. Je to podvedomie, ktoré by malo prebudiť, zapnúť a vstúpiť do rezonancie s témou diskusie, pretože na tejto rezonancii podvedomie nezávisle číta obraz sveta v jemných rovinách tak, že bude lepšie ako akékoľvek vysvetlenie a čítanie.

Kľúčovou pozíciou je vytváranie správnych obrazov, aby sa spustil mechanizmus podvedomej mysle.

Tieto obrazy – „spúšťače“ sú vytvárané v mysli predškolského dieťaťa s najjednoduchšími slovami a konceptami, ktoré sú k dispozícii na úrovni počiatočných znalostí, predstavených a formovaných z predchádzajúceho života a komunikácie s informačnými poľami.

Láska, radosť, dobro, odpor, zlo, krása, bolesť, jednoduchosť atď. – tu je súbor základných pojmov a termínov, v rámci ktorých je potrebné vybudovať vysvetlenie všetkých vecí, ktoré sa dejú vo svete a štruktúry sveta vôbec. Takýmito pojmami sa dá všetko vysvetliť.

V nich a prostredníctvom nich sú vytvárané obrazy sveta a bytia, ktoré sú fixované komunikáciou s jemnou rovinou a zostávajú v tejto osobe navždy. Formujú jeho svet a on premieta tento svet do vonkajšieho sveta a svet sa mení.

Takéto chápanie sveta bude založené na najspoľahlivejšom primárnom zdroji a zakorení sa tak pevne a zrozumiteľne, že samotné dieťa, keď vyrastie, si ho prestane všímať.

Toto bude ten svet a spôsob myslenia, ktorý vždy bol a nikdy iný nebol a nevzniká ani otázka, pretože takýmto chápaním sveta bude sám človek ako súčasť tohto sveta.

Hlavným záverom práce s takými mimoriadnymi deťmi je vytváranie obrazov sveta v zmysle základných pojmov najvyšších hodnôt stimulujúcich prácu podvedomia. Vysoká rýchlosť myslenia takýchto detí ich rýchlosťou blesku unáša do obrovského vesmírneho priestoru a oni často „chýbajú“ vo vlastných telách.

A ťažkopádni a malátni predstavitelia detí s ľavo hemisférnym mozgom v tejto dobe sú prekvapení ich duchom neprítomnosťou. A oni len tak rastú.

To najhoršie sa vždy stane bez určitej životnej skúsenosti, ktorá je charakteristická pre mladú dušu. Takíto mladí ľudia, ktorí nevedia a nepoznajú strach z porážky, dnes robia „Bordel“, pretože práve im uznávané kompetentné svetové výskumné laboratóriá na štúdium indigových detí pripisujú nesústredenosť a neovládateľnosť.

Rôzne smery duchovného a bezduchého učenia, ktoré majú pod sebou chvejúcu sa zem iluzórneho sveta, upútajú týchto jedinečných ľudí a „osvietia“ v kontexte, ktorý potrebujú. S týmto „psychologickým prístupom“ k neskúsenému srdcu zostáva transcendentná pravda nevyužitou a v dôsledku toho zomiera iskra svetla.

Silne zmýšľajúci intelektuáli si s výberom ľahko poradia a časom ustúpia a ako vždy, slabší alebo menej nadaní budú trpieť.

Spravidla im chýba stabilná viera a kompetentnosť v ťažkých životných záležitostiach. Namiesto tohto pocitu vzniká prirodzená túžba – podriadiť sa vôli niekoho iného, kde vždy existuje celé stádo spolucestujúcich za jedným vedúcim „vtákom“, takže dnes môže mať masová psychóza nepredvídateľné dôsledky.

Je ťažké riadiť vzdelávacie a priemyselné procesy, pretože od roku 1980 tvorili indigové deti približne 5 % všetkých novorodencov a teraz je to viac ako 90 %.

Ako hovoria odborníci: „Mozog takýchto detí sa vyvíja dlhšie, a preto až do veku puberty (14 rokov) vykazujú nielen hyperaktivitu, ale aj odolnosť voči chorobám, vyznačujú sa aj neadekvátnou rozptýlenosťou, neovládateľnosťou atď.“

Čo sa vlastne deje naozaj – ukáže čas a neúprosne napraví naše chyby.

Generálmajor Boris Konstantinovič Ratnikov (11.6.1944 – 5.12.2020) pôsobil v KGB v Moskve, od roku 1981 – 1982 a 1985 – 1987 pôsobil v Afganistane. Od roku 1991 bol prvý zástupca náčelníka Hlavnej správy bezpečnosti RF. V rokoch 1994 – 1997 bol hlavný poradca bezpečnostnej služby prezidenta RF a poradca náčelníka Federálnej služby RF.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info