Slovanské Noviny

22. novembra 2024

K porozumeniu Čelovekom

Boj proti korupcii ako nástroj na likvidáciu politických oponentov. Médiá, mimovládky a tajné služby. Poučenie z Brazílie

V mar­ci 2021 pad­lo v Bra­zí­lii veľ­mi váž­ne roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du Bra­zí­lie vo ve­ci Sergia Mo­ra, bý­va­lé­ho vy­šet­ro­va­cie­ho sud­cu ko­rup­čnej kau­zy s náz­vom Ja­va La­to. Potvr­di­lo sa, že sud­ca Mo­ro bol za­uja­tý a ma­ni­pu­lo­val trest­ný pro­ces s bý­va­lým pre­zi­den­tom Lui­som Ig­na­ciom Lu­lom da Sil­va

Ten bol od­sú­de­ný za pa­sív­nu ko­rup­ciu a pra­nie špi­na­vých pe­ňa­zí a nas­tú­pil na vý­kon tres­tu v ap­rí­li 2018. V jú­ni 2019 však por­tál Inter­cept zve­rej­nil zá­zna­my ko­mu­ni­ká­cie sud­cu Mo­ra s pro­ku­ra­tú­rou, v kto­rej sud­ca „ob­jed­ná­val“ dô­ka­zy a vy­tvá­ral stra­té­giu, ako pro­ti Lu­lo­vi da Sil­va pos­tu­po­vať. Keď­že to bo­lo v roz­po­re s ne­zá­vis­los­ťou sú­du a ce­lý pro­ces sa uká­zal ako zma­ni­pu­lo­va­ný, vie­dlo to i k pred­čas­né­mu pre­pus­te­niu expre­zi­den­ta z vä­ze­nia v no­vem­bri 2019. Od­sú­de­nie však Lu­lo­vi da Sil­va zne­mož­ni­lo kan­di­do­vať v pre­zi­dent­ských voľ­bách ro­ku 2018, kto­ré by prav­de­po­dob­ne vy­hral. Je zjav­né, že boj pro­ti ko­rup­cii sa tu vy­užil na od­strá­ne­nie po­li­tic­ké­ho proti­vní­ka. Svo­ju úlo­hu v pro­ce­se pro­ti Lu­lo­vi zoh­rá­va­li aj USA a pro­ces pos­lú­žil ako nás­troj zvý­še­nia ich vply­vu v Bra­zí­lii. Ob­vi­ne­nia vo­či za­po­je­niu USA sa ob­ja­vo­va­li už po­čas pro­ce­su a sud­cu Mo­ra via­ce­rí už po­čas pro­ce­su ozna­čo­va­li ako agen­ta USA. Vte­dy sa to ozna­či­lo za „kon­špi­rač­nú teóriu“, av­šak zve­rej­ne­nia z ro­ku 2020 potvr­di­li, že sud­ca Mo­ro v kau­ze ile­gál­ne spolu­pra­co­val s FBI a ďal­ší­mi or­gán­mi USA.

Zá­sa­hy do bra­zíl­skej po­li­ti­ky pros­tred­níc­tvom bo­ja pro­ti ko­rup­cii by sa da­li roz­de­liť do nas­le­du­jú­cich etáp:

> Slovanská Múdrosť na youtube Slovanských Novín <

1. Bu­do­va­nie vä­zieb v jus­tí­cii

2. Me­diál­na kam­paň a proti­vlád­ne fil­my

3. Ma­so­vé pro­tes­ty

4. Zneu­ží­va­nie nah­rá­vok a in­for­má­cií

5. Väz­ba a ka­júc­ni­ci

6. Roz­su­dok s níz­kou dô­kaz­nou úrov­ňou

7. Se­lek­tív­na lik­vi­dá­cia po­li­ti­kov

V nad­väz­nos­ti na to uve­diem: Pou­če­nie pre Slo­ven­sko

1. Bu­do­va­nie vä­zieb v jus­tí­cii

Jed­ným z naj­váž­nej­ších prob­lé­mov fun­go­va­nia štá­tov v sú­čas­nos­ti je otáz­ka ne­zá­vis­los­ti súd­nic­tva. Do roz­hod­nu­tí sú­dov chcú za­sa­ho­vať rôz­ne sub­jek­ty a pre­to sa do ús­tav­ných po­riad­kov štá­tov dos­tá­va­jú rôz­ne ga­ran­cie sud­cov­skej ne­zá­vis­los­ti. Tra­dič­ne sa o zá­sa­hy po­kú­ša­jú naj­mä pred­sta­vi­te­lia vý­kon­nej ale­bo zá­ko­no­dar­nej mo­ci v rám­ci da­né­ho štá­tu a pre­to sa zá­ko­ny naj­mä pro­ti to­mu­to za­sa­ho­va­niu. Veľ­mi ne­bez­peč­né je však aj úsi­lie zo stra­ny rôz­nych eko­no­mic­kých sub­jek­tov či cu­dzích taj­ných slu­žieb, kto­ré pri tom­to ov­plyv­ňo­va­ní vy­uží­va­jú naj­mä mi­mov­lád­ny sek­tor a mé­diá. Tá­to tak­ti­ka sa ús­peš­ne pou­ži­la v La­tin­skej Ame­ri­ke, kde exis­to­va­li spo­loč­né zá­uj­my mies­tnych oli­gar­chov a taj­ných slu­žieb z USA. Was­hin­gton na za­čiat­ku 21. sto­ro­čia če­lil váž­nej vý­zve, kto­rou bo­la eman­ci­pá­cia štá­tov v La­tin­skej Ame­ri­ke. Vo väč­ši­ne kra­jín zví­ťa­zi­li ľa­vi­co­vé po­li­tic­ké si­ly, kto­ré od­miet­li po­li­tic­ké a eko­no­mic­ké vzo­ry z USA a za­ča­li pes­to­vať ne­zá­vis­lej­šiu za­hra­nič­nú po­li­ti­ku. Ma­li pri­tom väč­ší ma­név­ro­va­cí pries­tor, pre­to­že eko­no­mic­ký rast Čí­ny im po­nú­kol al­ter­na­tí­vu vo­či ob­cho­du s USA a ich spo­jen­ca­mi.

Keď­že ob­vyk­lé nás­tro­je na zme­nu vlád v La­tin­skej Ame­ri­ke pres­ta­li fun­go­vať, USA prip­ra­vi­li no­vé stra­té­gie. Vý­znam­ným mo­men­tom ma­lo byť ne­ve­rej­né stret­nu­tie v ho­te­li Marriot v At­lan­te v ro­ku 2012, kde sa vy­tvo­ril tzv. At­lan­tský plán, kto­rý mal viesť k zme­nám ta­moj­ších vlád pros­tred­níc­tvom súd­nej a me­diál­nej mo­ci. Z hľa­dis­ka té­my bo­ja pro­ti ko­rup­cii bo­la veľ­mi váž­nou in­for­má­ciou účasť niek­to­rých bra­zíl­skych sud­cov na stret­nu­tí. Sa­moz­rej­me, väz­by USA na bra­zíl­skych sud­cov bo­li zná­me už ove­ľa skôr a o vzťa­hoch sud­cu Sergia Mo­ra s USA pí­sa­li Wiki­Leaks už v ro­ku 2009. Jed­nou z ob­las­tí, na kto­ré sa USA za­me­ria­va­jú, je boj pro­ti ko­rup­cii a príp­ra­va jus­tič­ných or­gá­nov na ten­to boj. Ko­rup­cia v La­tin­skej Ame­ri­ke pred­sta­vu­je la­tent­ný a veľ­mi váž­ny prob­lém a jej pot­lá­ča­nie má vý­znam. Do toh­to bo­ja sa za­pá­ja aj ve­ľa sub­jek­tov s čes­tný­mi úmys­la­mi a čas­to ich len ťaž­ko od­lí­šiť od spra­vo­daj­ských ak­ti­vít. Ani za­po­je­nie USA nie je vždy rov­na­ké, nie­ke­dy sa za­pá­ja US Aid, ino­ke­dy mi­mov­lád­ne or­ga­ni­zá­cie, fi­nan­co­va­né z USA.

2. Me­diál­na kam­paň a proti­vlád­ne fil­my

Pro­ces s bra­zíl­skym expre­zi­den­tom Lu­lom bol vy­vr­cho­le­ním tej­to no­vej ame­ric­kej stra­té­gie. Iš­lo tiež o vý­sle­dok proti­ko­rup­čnej ak­cie zva­nej Ja­va La­to, kto­rá od­ha­li­la, že kon­krét­ni fun­kcio­ná­ri zís­ka­va­li úp­lat­ky za vy­ba­ve­nie kon­trak­tov od štá­tom vlas­tne­ných spo­loč­nos­tí, naj­mä Pet­rob­ras. Ope­rá­cia sa da­tu­je do ob­do­bia ro­kov 2014 – 2021. Pod­ne­ty na ob­vi­ne­nia vo­či Lu­lo­vi sa však ob­ja­vi­li už skôr, v člán­ku O Glo­bo. Vo veľ­mi krát­kom ča­se sa ob­ja­vi­li ďal­šie člán­ky, kto­ré ob­vi­ňo­va­li bý­va­lé­ho pre­zi­den­ta z ko­rup­cie. Teória o Lu­lo­vej ko­rup­cii za­ča­la pos­tup­ne žiť svo­jim ži­vo­tom, na­ba­ľo­va­li sa rôz­ne špe­ku­lá­cie. Za­ča­li sa do­kon­ca vy­tvá­rať ce­lé le­gen­dy, v kto­rých sa dl­ho­roč­ný prob­lém ko­rup­cie pri­pi­so­val kon­krét­ne­mu po­li­ti­ko­vi. Nes­kôr sa to­či­li aj ce­lé fil­my, napr. „Fe­de­rál­na po­lí­cia: zá­ko­ny pla­tia pre kaž­dé­ho“ či se­riál „Me­chan­izmus“. Tie­to di­ela na spô­sob slo­ven­ské­ho fil­mu Svi­ňa ma­ni­pu­la­tív­ne pod­sú­va­li ver­ziu, v kto­rej sud­ca Mo­ro pred­sta­vo­val dob­ro a expre­zi­dent Lu­la da Sil­va zlo. Na glo­ri­fi­ká­cii sud­cu Mo­ra sa po­die­ľa­li aj ame­ric­ké mé­diá, napr. ča­so­pis Ti­me ho ozna­čil za jed­nu zo 100 naj­vplyv­nej­ších osôb sve­ta.

3. Ma­so­vé pro­tes­ty

Jed­ným z nás­led­kov ma­sív­nej me­diál­nej kam­pa­ne vo­či Lu­lo­vi a Rous­sef­fo­vej bo­li ob­rov­ské proti­vlád­ne pro­tes­ty. Mla­dí ľu­dia, kto­rí si ob­do­bie pred Lu­lom ne­pa­mä­ta­li, ľah­ko pod­ľah­li mé­dia­mi ší­re­nej pred­sta­ve, že uve­de­ní po­li­ti­ci sú hlav­nou pre­káž­kou v bo­ji pro­ti ko­rup­cii a po ich od­stú­pe­ní sa bu­de si­tuácia zlep­šo­vať. Ma­so­vé anti­ko­rup­čné pro­tes­ty sa vý­raz­ne pre­ja­vi­li v ob­do­bí pred MS 2014 vo fut­ba­le, kto­ré or­ga­ni­zo­va­la prá­ve Bra­zí­lia. Av­šak ho­ci bo­li pro­tes­ty po­čet­né, ne­vied­li k to­mu, aby Stra­na pra­cu­jú­cich (PT) stra­ti­la svo­ju vo­lič­skú zá­klad­ňu. Nao­pak, v pre­zi­dent­ských voľ­bách ro­ku 2014 Di­lma Rous­sef­fo­vá opäť zví­ťa­zi­la. Sa­moz­rej­me, proti­vlád­ne ma­so­vé pro­tes­ty pok­ra­čo­va­li i po voľ­bách a mainstrea­mo­vé mé­diá na nes­tá­le pou­ka­zo­va­li. Roz­hor­če­ná at­mos­fé­ra na­po­moh­la aj im­peach­men­tu pro­ti pre­zi­den­tke Rous­sef­fo­vej v ro­ku 2016. Je zrej­mé, že pre ús­pech im­peach­men­tu mu­se­li oli­gar­chovia sko­rum­po­vať via­ce­ro pos­lan­cov, do­kon­ca aj zo stra­ny PT, av­šak v at­mos­fé­re ve­rej­né­ho hne­vu aj to mé­diá vní­ma­li ako čo­si nor­mál­ne. Po od­vo­la­ní pre­zi­den­tky Rous­sef­fo­vej za­sa Bra­zí­liou otria­sa­li pro­tes­ty priaz­niv­cov PT, tie však naš­li len ma­lú od­oz­vu v mies­tnych i za­hra­nič­ných mé­diách.

4. Zneu­ží­va­nie nah­rá­vok a in­for­má­cií

Na me­diál­nu kam­paň za­rea­go­va­li sud­ca Mo­ro a Del­tan Dallag­nol, pro­ku­rá­tor v kau­ze Ja­va La­to, keď ne­cha­li od­po­čú­vať množ­stvo osôb. Se­lek­tív­ny vý­ber od­po­čú­va­nej ma­té­rie bol po­su­nu­tý mé­diám, kto­ré v spo­loč­nos­ti za­ča­li ší­riť hnev pro­ti sko­rum­po­va­ným po­li­ti­kom. Pri mno­hých od­po­čú­va­niach a zve­rej­ne­niach pri­tom sud­ca Mo­ro zjav­ne prek­ra­čo­val svo­je prá­vo­mo­ci. Pla­ti­lo to napr. v prí­pa­de ko­mu­ni­ká­cie Di­lmy Rous­sef­fo­vej v ča­se vý­ko­nu jej pre­zi­den­tskej fun­kcie. Pre­zi­den­tku štá­tu mo­hol stí­hať a od­sú­diť iba Naj­vyš­ší súd Bra­zí­lie, nie proti­ko­rupč­ný vy­šet­ru­jú­ci sud­ca. Zve­rej­ne­nie jej roz­ho­vo­rov s ex-pre­zi­den­tom Lu­lom da Sil­va z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va nič zá­sad­né nep­ri­nie­slo, ale pre no­vi­ná­rov to bo­la aj tak ví­ta­ná príl­eži­tosť na úto­ky pro­ti pre­zi­den­tke. Eš­te zá­važ­nej­šie však bo­lo od­po­čú­va­nie roz­ho­vo­rov me­dzi ex-pre­zi­den­tom Lu­lom da Sil­va a je­ho ad­vo­ká­tom či ce­lej ad­vo­kát­skej kan­ce­lá­rie, kto­rá ho za­stu­po­va­la. Nie­len v Bra­zí­lii by ob­ža­lo­va­ný mal mať ga­ran­ciu, že dô­ver­né in­for­má­cie, kto­ré ozná­mi ad­vo­ká­to­vi, nes­kon­čia u ob­ža­lo­by. Ani z toh­to od­po­čú­va­nia však Mo­ro a Dallag­nol pres­ved­či­vé dô­ka­zy ne­vy­ťa­ži­li. Na dru­hej stra­ne, vop­red poz­na­li stra­té­giu ob­ha­jo­by a tak ma­li v tres­tnom ko­na­ní vý­ho­du.

5. Väz­ba a ka­júc­ni­ci

Jed­ným zo zá­klad­ných nás­tro­jov v bo­ji pro­ti ko­rup­cii sa sta­li neus­tá­le­né a ne­kon­krét­ne ob­vi­ne­nia, pri­čom vo väz­be kon­či­li ľu­dia, kto­rí ani ne­tu­ši­li z čo­ho ich vi­nia (ke­dy, s kým a čo spá­cha­li). Veľ­mi čas­tým nás­tro­jom sa sta­lo aj vy­uží­va­nie in­šti­tú­tu tzv. ka­júc­ni­kov. Niek­to­rých zlo­mi­la dl­hotr­va­jú­ca väz­ba. Pod­mien­ky vo väz­be bo­li čas­to nao­zaj tvr­dé a niek­to­rým ľu­ďom zni­či­li ži­vot. Pod­ni­ka­teľ Cou­tin­ho de Sá sa už za šesť me­sia­cov zme­nil na „ľud­skú tros­ku“: mu­sel spať v ce­le na mat­ra­ci na pod­la­he (ne­bo­lo vraj dosť pos­te­lí), upie­ra­li mu stret­nu­tia s dcé­rou, roz­pad­lo sa mu man­žel­stvo, atď. Mno­hí od­sú­de­ní sud­com Mo­rom bo­li nes­kôr os­lo­bo­de­ní Naj­vyš­ším sú­dom Bra­zí­lie. Niek­to­rým ob­vi­ne­ným sa však po­da­ri­lo preu­ká­zať vi­nu a prá­ve tí sa po­kú­si­li spolu­prá­cou s s or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní (OČTK) zní­žiť svoj trest. Ve­ľa ka­júc­ni­kov sa ob­ja­vi­lo v kon­cer­ne Od­eb­recht. Spo­me­núť tre­ba naj­mä Mar­cel­la Od­eb­rech­ta, vnu­ka za­kla­da­te­ľa fir­my, kto­ré­mu reál­ne do­ká­za­li ko­rup­ciu a tak sa sna­žil bom­bas­tic­kým udá­va­ním vý­znam­ných po­li­ti­kov do­siah­nuť zní­že­nie tres­tu – mies­to 19 ro­kov vo vä­ze­ní tak už v ro­ku 2017 od­išiel do luxus­né­ho „do­má­ce­ho vä­ze­nia“. Aj v Lu­lo­vej kau­ze bo­la dô­kaz­ná si­tuácia sla­bá a tak i tu vsa­di­li OČTK na ka­júc­ni­ka, bý­va­lé­ho ria­di­te­ľa spo­loč­nos­ti Gru­po OAS (Leo Pin­hei­ro).

6. Roz­su­dok s níz­kou úrov­ňou dô­ka­zov

Za čo bol te­da Lu­la da Sil­va od­sú­de­ný? Od sta­veb­nej fir­my fir­my Gru­po OAS mal dos­tať neh­nu­teľ­nosť za to, že vy­ba­vil zmlu­vy so štát­nou fir­mou Pet­rob­ras. OAS ma­la pod­ľa člán­ku pre­zi­den­to­vi Lu­lo­vi v pob­rež­nom mes­te Gua­ru­já pos­ta­viť luxus­nú neh­nu­teľ­nosť v kom­plexe So­la­ris (apar­tmán 164-A, 215 m2). Reali­ta však bo­la ta­ká, že Lu­lo­va man­žel­ka v ro­ku 2005 nao­zaj za­ča­la splá­cať apar­tmán v stav­be v Gua­ru­já, kto­rá sa iba bu­do­va­la – iš­lo však o pod­stat­ne men­šiu a lac­nej­šiu neh­nu­teľ­nosť než tá, kvô­li kto­rej pre­zi­den­ta od­sú­di­li. Nao­pak, vlas­tníc­tvo veľ­ké­ho apar­tmá­nu sa ne­po­da­ri­lo do­ká­zať zo žiad­nej evi­den­cie neh­nu­teľ­nos­tí. Pod­stat­nú úlo­hu tak zoh­ral ka­júc­nik Leo Pin­hei­ro ,kto­rý tvr­dil, že neh­nu­teľ­nosť pat­rí Lu­lo­vi. Ok­rem vý­po­ve­de nep­ris­pel žiad­nym dô­ka­zom, len jed­nou fo­tog­ra­fiou s Lu­lom. Ďal­ším „dô­ka­zom“, o kto­rý sa ob­ža­lo­ba opie­ra­la, bol ne­pod­pí­sa­ný návrh zmlu­vy o pred­met­nej neh­nu­teľ­nos­ti. Ta­ký­to návrh zmlu­vy však opäť nič ne­do­ka­zu­je a Lu­la tvr­dil, že nik­dy uve­de­ný návrh ne­vi­del. Ob­ja­vi­la sa aj fo­tog­ra­fia Lu­lu s Pin­hei­rom v da­nej neh­nu­teľ­nos­ti. Eš­te ne­jas­nej­ším bol údaj­ný vzťah Lu­lu ku ko­rup­cii vo fir­me Pet­rob­ras, kde pod­ľa sud­cu Mo­ra mal Lu­la da Sil­va vy­ba­vo­vať zá­kaz­ku pre OAS. Sud­ca Mo­ro a spol. ta­ké tvr­de­nie opäť ne­do­ká­za­li, ho­ci pred­lo­ži­li množ­stvo od­po­ču­tých roz­ho­vo­rov rôz­nych osôb. Tie potvr­dzo­va­li ko­rup­ciu fun­kcio­ná­rov fir­my Pet­rob­ras, ale nie to, že by bol za ňu zod­po­ved­ný prá­ve Lu­la da Sil­va. Na dopl­ne­nie ob­ra­zu pou­žil Mo­ro člán­ky z mainstrea­mu, ho­ci tie bo­li iba špe­ku­lá­cia­mi. Väz­ba na fir­mu Pet­rob­ras však bo­la pre in­ge­ren­ciu sud­cu Mo­ra pot­reb­ná, bez nej by mu vzni­kol prob­lém s prís­luš­nos­ťou. Cel­ko­vo, ke­by sa jed­na­lo o iný trest­ný čin, zrej­me by bo­li ta­ké­to „dô­ka­zy“ vní­ma­né ako vý­smech, v bo­ji pro­ti ko­rup­cii však pla­ti­lo, že všet­ci o Lu­lo­vej ko­rup­cii „ve­dia“ a ko­mu nes­ta­čia pred­lo­že­né dô­ka­zy, ten „ob­ha­ju­je ko­rup­ciu“. Fak­tom je, že tá­to at­mos­fé­ra ov­plyv­ni­la roz­ho­do­va­nie aj sud­cov od­vo­la­cie­ho sú­du v kau­ze a sud­ky­ňa Car­men Lú­cia pro­ti Lu­lo­vi roz­hod­la kvô­li je­ho oso­be. Po od­ha­le­niach o ma­ni­pu­lá­cii pro­ce­su však čes­tne priz­na­la svo­ju chy­bu a v mar­ci 2021 už roz­hod­la inak.

7. Se­lek­tív­na lik­vi­dá­cia po­li­ti­kov

Tak­že ho­ci stá­le nie je vy­lú­če­né, že Lu­la da Sil­va bol sko­rum­po­va­ný po­li­tik, kau­za Ja­va La­to ho skôr vy­vi­ni­la. Ok­rem od­sú­de­nia Lu­lu da Sil­vu sud­ca Mo­ro na­po­mo­hol i k im­peach­men­tu pre­zi­den­tky Rous­sef­fo­vej (2010 – 2016). Pos­tu­po­val však pre­mys­le­ne a ve­del, že ne­mô­že úto­čiť len na PT, inak by veľ­mi rých­lo stra­til dô­ve­ry­hod­nosť. V pod­sta­te sa usi­lo­val o kom­bi­ná­ciu reál­ne­ho bo­ja s ko­rup­ciou a po­li­tic­kých pro­ce­sov, pri­čom od­sú­de­nie sku­toč­ných ko­rup­ční­kov do­da­lo vá­hu aj pro­ce­som s ne­po­hodl­ný­mi po­li­tik­mi. Na ce­lej si­tuá­cii je naj­pa­ra­doxnej­šie, že na bra­zíl­sky boj pro­ti ko­rup­cii dop­la­ti­li Lu­la da Sil­va a Di­lma Rous­sef­fo­vá, kto­rí bo­li ľa­vi­co­ví a kri­tic­kí k po­li­ti­ke USA. Nao­pak zá­važ­né po­doz­re­nia z ko­rup­cie pre­zi­den­tov Te­me­ra (2016-2018) a Bol­so­na­ra (od 2018) k ich od­sú­de­niu ne­vied­li. V prí­pa­de Te­me­ra nes­ta­či­la ani fo­ren­zne potvr­de­ná nah­ráv­ka roz­ho­vo­ru s oli­gar­chom Ba­tis­tom a od­sú­de­ný ne­bol ani v kau­ze Ja­va La­to. Vo­či syn­ovi sú­čas­né­ho pre­zi­den­ta Bol­so­na­ra (od 2018) sú po­doz­re­nia eš­te zá­važ­nej­šie. Prá­ve Bol­so­na­ro pri­tom vy­stu­po­val pred voľ­ba­mi ako bo­jov­ník pro­ti ko­rup­cii a zo Sergia Mo­ra uro­bil mi­nis­tra spra­vod­li­vos­ti (od­stú­pil v ap­rí­li 2020). Zme­na vo ve­de­ní štá­tu sa vý­znam­ne dotk­la i vzťa­hov s USA: za­tiaľ čo Lu­la da Sil­va opo­no­val ame­ric­kej po­li­ti­ke a Rous­sef­fo­vá do­kon­ca od­riek­la náv­šte­vu v USA, za pre­zi­den­ta Bol­so­na­ra sa Bra­zí­lia zme­ni­la na spo­jen­ca USA.

Pou­če­nie pre Slo­ven­sko

Boj pro­ti ko­rup­cii sa dá vy­užiť pro­ti opo­nen­tom nie­len v Bra­zí­lii, ale aj v iných kra­ji­nách. Tá­to té­ma pat­rí k hlav­nej agen­de pra­vi­co­vých síl v La­tin­skej Ame­ri­ke, na­po­je­ných na USA: napr. v ro­ku 2017 vied­la me­diál­na proti­ko­rup­čná kam­paň k pá­du pre­zi­den­tky Ba­che­le­to­vej v Chi­le. Je pa­ra­doxom, že té­mu bo­ja pro­ti ko­rup­cii pre­sa­dzu­jú prá­ve no­vi­ná­ri z oli­gar­chic­kých mé­dií. Na prík­la­de La­tin­skej Ame­ri­ky by sme sa však ma­li pou­čiť aj na Slo­ven­sku a vy­hnúť sa chy­bám, kto­ré sa sta­li v prí­pa­de zneu­ží­va­nia bo­ja pro­ti ko­rup­cii. Vzhľa­dom na bra­zíl­ske skú­se­nos­ti by sme si ma­li dať po­zor na tri ri­zi­ká:

• Spolu­prá­ca sú­dov, pro­ku­ra­tú­ry a mé­dií

• Väz­by na za­hra­ni­čie

• Ideo­lo­gic­ky zom­knu­tá sku­pi­na

Veľ­mi po­zor­ne si tre­ba vší­mať spolu­prá­cu sú­dov, pro­ku­ra­tú­ry a mé­dií. Zvlášť to pla­tí pre Špe­cia­li­zo­va­ný trest­ný súd (ŠTS) a Úrad špe­ciál­nej pro­ku­ra­tú­ry (ÚŠP) a ich väz­by na kon­krét­nych no­vi­ná­rov. Ak sa ob­ja­ví po­doz­re­nie, že ne­ja­ký sud­ca ŠTS ale­bo pro­ku­rá­tor ÚŠP a no­vi­nár spo­lu pes­to­va­li úz­ke kon­tak­ty, ma­lo by to viesť k jed­noz­nač­né­mu vy­šet­ro­va­niu. Pro­ti kon­cen­tro­va­nej mo­ci súd­nic­tva a mé­dií sa to­tiž dá vzdo­ro­vať len ťaž­ko. Po­kiaľ súd poš­le ob­vi­ne­né­ho do väz­by, ten sa ne­mô­že brá­niť v ky­berpries­to­re a prá­ve tam sa od­oh­rá­va roz­ho­du­jú­ca bit­ka o je­ho po­vesť. Ak ju mé­diá zni­čia, veľ­ká časť ve­rej­nos­ti bu­de vo­či ne­mu po­ža­do­vať čo naj­prís­nej­ší roz­su­dok. Me­men­tom by ma­li byť aj chvá­los­pe­vy na proti­ko­rup­čných sud­cov v oli­gar­chic­kých mé­diách. Iný zá­važ­ný prob­lém pred­sta­vu­jú väz­by sud­cov a pro­ku­rá­to­rov. Ak sa poz­na­jú príl­iš dob­re, tak ne­mož­no vy­lú­čiť, že sa spo­lu taj­ne do­ho­vá­ra­jú. V SR mô­že tie­to oba­vy vy­vo­lá­vať napr. úz­ky kon­takt pred­se­du ŠTS a špe­ciál­ne­ho pro­ku­rá­to­ra z mi­nu­los­ti. Tre­ba dbať na to, aby sa ne­moh­li do­ho­vá­rať pro­ti jed­not­li­vým ob­vi­ne­ným, ako to ro­bi­li sud­ca Mo­ro a pro­ku­rá­tor Dallag­nol v Bra­zí­lii.

Ďal­ším me­men­tom z Bra­zí­lie je to, že boj pro­ti ko­rup­cii by sa ne­mal zve­riť do rúk ma­lej sku­pi­ny ľu­dí. Na Slo­ven­sku ta­ký krok bol v mi­nu­los­ti od­ôvod­ňo­va­ný tým, že tre­ba pretr­hať re­gio­nál­ne väz­by ko­rup­ční­kov na mies­tnych sud­cov a pro­ku­rá­to­rov. Ak sa však proti­ko­rup­čné ak­ti­vi­ty dos­ta­nú do rúk úz­kej sku­pi­ny ľu­dí, mô­žu byť prob­lé­mom ich iné väz­by, naj­mä na za­hra­ni­čie – v Bra­zí­lii iš­lo o väz­by na USA. Ne­za­bú­daj­me, že USAID už pred 20 rok­mi fi­nan­co­val pub­li­ká­cie o bo­ji pro­ti ko­rup­cii aj na Slo­ven­sku a zú­čas­tňo­val sa na nich ob­me­dze­ný ok­ruh osôb, kto­ré dnes ma­jú veľ­kú moc (napr. tu). Pretr­hať väz­by OČTK so za­hra­nič­ný­mi sub­jek­tmi je rov­na­ko dô­le­ži­té ako pretr­hať re­gio­nál­ne väz­by.

Ta­kis­to pla­tí, že žiad­na sku­pi­na by si boj pro­ti ko­rup­cii ne­ma­la „spri­va­ti­zo­vať“. Keď­že sa pri uve­de­ných ak­ti­vi­tách po­hy­bu­je ma­lý ok­ruh ľu­dí, hro­zí, že sa sta­nú aj ideo­lo­gic­ky príl­iš zom­knu­tou sku­pi­nou – to mô­že mať do­pad na se­lek­tív­nosť tres­tných ko­na­ní. Je pot­reb­né, aby ná­zo­ro­vá plu­ra­li­ta me­dzi proti­ko­rup­čný­mi sud­ca­mi a pro­ku­rá­tor­mi zod­po­ve­da­la ná­zo­ro­vej plu­ra­li­te v spo­loč­nos­ti. Osob­ne poz­nám po­li­tic­ké ná­zo­ry len u ma­lej čas­ti sud­cov ŠTS a pro­ku­rá­to­rov ÚŠP, av­šak ur­či­tú jed­nos­tran­nosť u nich vi­dím. Na zá­kla­de bra­zíl­skej skú­se­nos­ti tre­ba po­li­tic­kým ná­zo­rom sud­cov ŠTS a pro­ku­rá­to­rov ÚŠP prik­la­dať veľ­ký vý­znam.

Na zá­ver mož­no iba kon­šta­to­vať, že kvô­li uve­de­ným prob­lé­mom z Bra­zí­lie by sme ma­li zob­rať do úva­hy to, čo nás vý­voj nau­čil: na sna­hu o pot­la­če­nie ko­rup­cie by sme ne­ma­li re­zig­no­vať, ale prin­cí­py práv­ne­ho štá­tu sa ne­da­jú nah­ra­dzo­vať proti­ko­rup­čným mo­ra­liz­mom.

Doc. JUDr. Bra­nis­lav Fáb­ry, PhD., vy­so­koš­kol­ský pe­da­góg, Práv­nic­ká fa­kul­ta UK

Článok pôvodne vyšiel na portáli pravnelisty.sk

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

 

Príspevkom "na kávu" pomôžete ľahšiemu fungovniu Slovanských Novín a podporíte tvorenie.

Ďakujeme

Odber newsletter. Každý večer súhrn najdôležitejších správ dňa do mailu.