Amerika na prvom mieste znamená, že svetový poriadok sa otrasie v základoch. Veľká obchodná vojna Donalda Trumpa sa začala. Kanada a Mexiko budú laboratóriom pre experiment, ktorý čaká aj Európu

Masterplán v pozadí je zrejmý: americká vláda plánuje na clách vybrať zdroje, ktoré jej umožnia znížiť dane. Podľa odhadov by mohlo ísť až o sumu jedného percenta HDP. Práve nízke dane pre firmy a vysoko zarábajúcich sú kľúčovou agendou amerického prezidenta, píše vo svojom článku šéfredaktor ekonomického portálu Trend – Ronald Ižip.

Vysoké clá sľubované Donaldom Trumpom mohli mnohí chápať len ako vyjednávaciu taktiku. V sobotu však tieto úvahy narazili na realitu, keď Biely dom zaviedol na svojich najbližších obchodných partnerov clá vo výške 25 percent.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Recesia na obzore

Nejde o maličkosť. Kanada aj Mexiko vyvážajú do USA zhruba tri štvrtiny svojho exportu. Sú to masívne objemy, ktoré tvoria až 20 percent ich HDP. Americký prezident sa stihol vyjadriť, že nie je nič, čo by mohli oba štáty spraviť, aby clám zabránili. Následky budú pre ne značné – analytici očakávajú, že ich HDP sa prepadne o dve až tri percentá a ekonomiky skončia v recesii.

Pikantné na celej záležitosti je, že D. Trump ešte počas prvého funkčného obdobia s oboma krajinami uzavrel obchodnú dohodu, ktorú nazval „kolosálnym víťazstvom“. Teraz ani nečakal na jej prerokovanie a obe krajiny obvinil z umožnenia pašovania drog a migrantov do USA.

Je to však iba politická zásterka. Americký prezident nemôže v mnohých svojich rozhodnutiach obísť Kongres. Môže to však spraviť v prípade mimoriadnej situácie. A tak si D. Trump ako skúsený politik vymyslel príbeh o pašovaní drog z Kanady, na základe ktorého krajinu potrestal vysokými clami.

V skutočnosti však americkí colníci v minulom roku našli iba vyše 20 kíl pašovaných drog cez svoju severnú hranicu. Mimoriadna situácia mu však podľa nepoužívaného zákona IEEPA z roku 1977 umožňuje nastoľovať sankcie a potenciálne aj clá. D. Trump opäť raz testuje hranice amerického právneho systému.

Ešte väčším paradoxom je kladná obchodná bilancia medzi Spojenými štátmi a Kanadou bez započítania ropy. Američania dovážajú veľké objemy ropy, aby mal sever krajiny lacné palivá. Aj preto budú clá na ropu iba 10 percent. Plány sú jasné – ropa sa musí produkovať najmä doma.

„Trumpove clá zničia našu ekonomiku,“ povedal Doug Ford, líder Ontária, najľudnatejšej provincie Kanady a domova automobilového priemyslu, ktorý je úzko integrovaný s USA a Mexikom. Dodávatelia automobilového priemyslu budú zasiahnutí clami asi najviac, keďže až 16 percent pridanej hodnoty v americkom automobilovom priemysle produkujú Kanada a Mexiko.

Aby dotknuté krajiny nezaviedli odvetné clá, D. Trump varoval, že ich ešte zvýši, ak by sa tak stalo. Avšak politika takto nefunguje. Hneď po podpísaní dekrétu sa ozvali lídri Mexika aj Kanady a odvetu sľúbili. Kanada na desatinu dovážaných tovarov a o ďalších bude rokovať.

Ďalší politici sa vyhrážajú zastavením nákupov tovarov z amerických republikánskych štátov a obmedzením účasti amerických firiem na kanadskom verejnom obstarávaní. Premiér Trudeau volá po nákupoch domácich tovarov a vynechaní Spojených štátov ako dovolenkovej destinácie.

A to je len začiatok obchodnej vojny. Keď na krajiny doľahne ekonomická recesia, situáciu začne pociťovať aj bežný Kanaďan a Mexičan. Ak doteraz mali voči Spojeným štátom neutrálny postoj, no ten sa začne pod tlakom obchodnej vojny rýchlo meniť.

America first, world last

Investorom a ekonómom je od začiatku februára zrejmé, že cieľom ciel nie je žiadna potenciálna dohoda, ale ekonomické prospechárstvo na úkor ostatných. Svetová ekonomika je podľa D. Trumpa hra s nulovým súčtom – čím viac si krajina ukrojí, tým viac získa.

Masterplán v pozadí je zrejmý: americká vláda plánuje na clách vybrať zdroje, ktoré jej umožnia znížiť dane. Podľa odhadov by mohlo ísť až o sumu jedného percenta HDP. Práve nízke dane pre firmy a vysoko zarábajúcich sú kľúčovou agendou amerického prezidenta.

Clá však zasiahnu najmä oličov D. Trumpa a už v nasledujúcich mesiacoch sa prejavia poklesom životnej úrovne. Americký prezident však o tom nechce ani počuť. „Clá neprinášajú infláciu, ale úspech,“hovorí.

„Tieto clá majú zmysel len ako nástroj triednej vojny, ktorá núti bežných Američanov zaplatiť účet za ďalšie kolo daňových úľav pre Trumpa a jeho bohatých kamarátov,“ tvrdia demokrati a naznačujú, že už o dva roky prídu republikáni o väčšinu v Senáte aj Snemovni.

Aj keď clá by mohli byť krátkodobo pozitívne pre americké firmy s potenciálom nahradenia importov zo zahraničia, je otázne, či to dokážu vzhľadom na vyššie náklady a nedostatok pracovníkov. Najmä ak bude D. Trump zároveň masovo posielať najlacnejších cudzincov domov.

Od apríla americký prezident plánuje nielen clá na Európu, ale aj univerzálne clá na všetky ostatné krajiny. Americký prezident si svojou politikou robí veľké množstvo nepriateľov po celom svete. Spojené štáty takto čoskoro prídu o legitimitu lídra demokratického sveta.

Amerika na prvom mieste znamená, že svetový poriadok sa otrasie v základoch.

Autor: Ronald Ižip – šéfredaktor ekonomického portálu Trend