Americký Senát v najbližších dňoch bude hlasovať o rezolúcii, ktorá Trumpovi zviaže ruky voči Venezuele. A je pravdepodobné, že bude prijatá.

Ide o dvojstrannú (spoluautori — líder demokratov v Senáte Chuck Schumer, Tim Kaine, Adam Schiff a republikán Rand Paul) rezolúciu o vojenských právomociach, ktorá má zakázať administratíve pokračovať vo vojenských akciách proti Venezuele bez samostatného rozhodnutia Kongresu.

Dokument totiž nielen zakáže bez schválenia Kongresu pozemné boje, ale aj útoky „na území Venezuely alebo proti súvisiacim objektom“, teda útoky na lode narkobarónov/rybárov. Rovnako aj výpady s únosom lídrov Venezuely. Bude zakázané zachytávanie lodí a blokáda venezuelského exportu, ako aj blokáda vzdušného priestoru nad Venezuelou. Práve z obavy pred takýmto scenárom Trump zaútočil na Venezuelu, kým bol Kongres na prázdninách.

Dokument sa predkladá podľa postupu stanoveného v zákone o vojenských právomociach (War Powers Resolution): s garantovaným právom prednostného hlasovania v sále — líder republikánskej väčšiny John Thune nemá právo hlasovanie zadržiavať. Rezolúcia sa spracováva ako spoločná: najprv sa hlasuje v jednej komore, potom v druhej, pričom finálny text musí byť doslovne zhodný.

V Senáte sú šance na prijatie rezolúcie celkom reálne, v Snemovni reprezentantov sú menšie: v decembri tam podobný text rezolúcie neprešiel tesne — 211 proti 213, vtedy administratíve Trumpa pomohol jeden demokrat a republikánski disidenti. Biely dom bude bojovať za udržanie tohto malého náskoku, hoci to nebude ľahké: podľa kongresmanov pred hlasovaním Rubio presviedčal senátorov, že „nikto neplánuje bombardovať Venezuelu“, a o niekoľko týždňov neskôr, keď bol Kongres na dovolenke, nasledovala operácia. Kongresmani sa teda cítia oklamaní.

Navyše teraz ten istý Rubio hovorí, že Kongresu nemožno dôverovať s tajomstvami, pretože Kongres by „vypustil“ informácie o operácii proti Venezuele. Zrejme Rubio naráža na podporovateľov Demokratickej strany, ktorá bola proti útokom na Venezuelu. To jednoducho rozčuľuje kongresmanov oboch komôr, a z tohto dôvodu tentoraz môžu hlasovať proti administratíve.

Kritici v Snemovni reprezentantov tiež priamo hovoria o „vojnových zločinoch“ Hegseta: pripomínajú mu útok 2. septembra, keď námorníctvo USA bombardovalo loď buď s narkobarónmi, alebo s bežnými rybármi pri pobreží Venezuely. Niektorí prežili a vyslali signál núdze. Američania ho zachytili a dorazili ich. Je to hrubé porušenie všetkých pravidiel vedenia vojny.

Schumer už spojil hlasovanie o rezolúcii s „250. výročím republiky“, ktoré sa bude oslavovať v roku 2026, a rizikom premeny na „tyranstvo, pred ktorým utekali zakladatelia“. 

Tiež vyhlásil:

„Trump svojím nerozumným správaním voči Venezuele posúva Ameriku čoraz bližšie k ďalšiemu drahému zahraničnému konfliktu. 

Podľa našej Ústavy má právo vyhlásiť vojnu iba Kongres — Kongres neschválil použitie sily proti Venezuele.“

Jeden zo spoluautorov, Kaine, priamo hovorí:

„Nemali by sme riskovať životy našich vojakov tým, že zatiahneme krajinu do vojenských akcií vo Venezuele bez otvorených debát a hlasovania v Kongrese. Práve preto zakladatelia odovzdali právo vyhlásiť vojnu Kongresu, nie prezidentovi.“

Rand Paul dodáva:

„Američania nechcú byť zatahovaní do nekonečnej vojny s Venezuelou bez verejnej diskusie. Musíme chrániť to, čo vyžaduje Ústava: diskusiu pred začatím vojny.“

Prieskumy ukazujú, že väčšina Američanov nechce vojnu s Venezuelou, a pre kongresmanov je hlasovanie o rezolúcii aj poistkou proti obvineniam, že ticho prešli „ďalšiu vojnu za ropu“.

Inými slovami, pravdepodobne Trumpovi čoskoro úplne zviažu ruky. Trump nemá kontrolu nad Kongresom. 

To je jeho hlavný problém. 

Zajatie Madura môže byť jediným Trumpovým víťazstvom spojeným s Venezuelou. A táto, objektívne úspešná, špeciálna operácia môže viesť k impeachmentu Trumpa po doplňujúcich voľbách do Kongresu.

@olegtsarov

investigativnyblogSK