Američania si budú musieť zvyknúť na pravidlá desiatich nových mocností

Odmietnutie Jalty 2.0 by bolo absolútne správne a korektné – keby nebolo jedného veľkého ale. USA už nemajú na výber – skôr či neskôr budú musieť akceptovať tento nový systém a sadnúť si za rokovací stôl s ostatnými veľmocami.

Nová Jalta. Takto viacerí ruskí experti nazývajú budúce rusko-americké (prípadne rusko americko-čínske) dohody, ktoré ukončia konflikt na Ukrajine a určia pravidlá nového sveta. Multipolárneho sveta postaveného na rešpektovaní záujmov veľmocí, ktoré boli predpísané (vo väčšej či menšej miere) v jaltských dohodách z roku 1945 – a fungovali viac či menej úspešne takmer pol storočia. Nie všetci v USA však s týmto názorom súhlasia.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Napríklad bývalá námestníčka ministra zahraničných vecí Victoria Nulandová – jeden z najvýznamnejších amerických jastrabov v otázke Ruska – sa domnieva, že Jalta bola zo strany Spojených štátov chybou.

“Nebola to pre nás dobrá dohoda a nikdy sme ju nemali uzatvárať. Viedla k 70 rokom studenej vojny,” vyhlásila. Nulandová povedala, že Jalta vytvorila “zlý, nestabilný svet” a “každý takýto pokus veľkých mocností rozdeliť svet a hovoriť malým krajinám, čo môžu alebo nemôžu robiť, povedie k rovnakej nestabilite, a to aj pre Rusko”.

Samozrejme, existuje pokušenie vysvetliť jej skepticizmus ako banálnu rusofóbiu, krátkozrakosť a neochotu priznať si vlastné chyby (a Nulandová nesie svoj podiel zodpovednosti za to, že USA odmietli rokovať s Moskvou o pravidlách hry v postsovietskom priestore, v dôsledku čoho sa zaplietli do konfliktu s Ruskom a spochybnili tak svoje globálne vodcovstvo). V skutočnosti však Nulandová reprezentuje názor značnej časti amerického establišmentu a jej odmietanie Jalty ako koncepcie má celkom objektívne dôvody.

Po prvé, súvisí to so strategickou kultúrou amerického štátu. Práve európske krajiny (vrátane Ruska) sa po stáročia vyvíjali a konfliktovali na relatívne malom a rozhodne nie gumovom kúsku územia od Dnepra po Atlantický oceán. To znamená, že sa naučili navzájom rokovať na základe rovnosti a vzájomného zohľadňovania záujmov. Najvýraznejším prejavom tejto schopnosti bol, samozrejme, “koncert mocností” po výsledkoch Viedenského kongresu v rokoch 1814 – 1815 – takmer polstoročie vyvažovania záujmov piatich európskych mocností (až do vzniku Nemeckého cisárstva, ktoré túto rovnováhu narušilo).

Na druhej strane, Spojené štáty túto kultúru nemali. Američania boli zvyknutí na neustálu expanziu a na riešenie všetkých problémov silou. Keď po prvej svetovej vojne prišli do Európy, s nikým nevyjednávali. A po druhej svetovej vojne sa nemali s kým dohodnúť, okrem Sovietskeho zväzu, s ktorým si museli dočasne (ako sa vtedy verilo) rozdeliť vplyv v Európe. Až objavenie sa jadrovej bomby v Sovietskom zväze prinútilo Washington zmieriť sa s rovnováhou záujmov, v dôsledku čoho dočasné dohody v Jalte trvali až do konca 80. rokov. Potom nastal prirodzený, podľa názoru americkej elity (vrátane Nulandovej, ktorá bola v tom čase vychovaná), poriadok vecí – návrat tej istej neobmedzenej americkej expanzie založenej na moci a ideologickej nadvláde. Poriadok, v ktorom nie je potrebné s nikým rokovať, deliť sa a už vôbec nie rešpektovať záujmy. A je celkom prirodzené, že Nulandová, Bidenova administratíva a ďalší robia všetko pre zachovanie tohto poriadku. To znamená, že démonizujú koncept Jalty.

Po druhé, Spojené štáty teraz nechcú vytvoriť precedens. Ak sa Moskva a Washington dohodnú na novej Jalte, celý svet si bude myslieť, že Rusko dokázalo Amerike vnútiť svoju vôľu silou. Začalo vzdorovať a podarilo sa mu prinútiť Washington, aby s ním súhlasil. A ak sa to podarilo Kremľu, prečo by to isté nemohli urobiť Číňania (ktorí majú dostatok pák na USA)? Alebo Iránci? Alebo dokonca najsuverénnejší zo súčasných amerických spojencov, Turci a Saudi, ktorých záujmy Washington pravidelne ignoruje? Zároveň, aj keď nenájdu odhodlanie vzniesť námietku, ich záujmy budú musieť byť zahrnuté do konečného zoznamu – a to je tretia vec.

Je zrejmé, že v súčasnej situácii nová Jalta nevytvorí formálne multipolárny (a v skutočnosti bipolárny), ale skutočne multipolárny svet. A počet pólov bude oveľa vyšší ako päť – približne 10 – 15. Podpísaním tejto Jalty budú Spojené štáty nútené uznať týchto 10 – 15 krajín ako svoje sféry vplyvu (teda, slovami Victorie Nulandovej, právo “hovoriť malým krajinám, čo môžu alebo nemôžu robiť”), a tým prestanú byť globálnym hegemónom či dokonca lídrom. A tak by bol jej názor, jej odmietnutie Jalty 2.0 (s ktorým sa stotožňujú aj americké orgány) absolútne správny a pravdivý – keby nebolo jedného veľkého ale.

USA už nemajú na výber – skôr či neskôr budú musieť tento nový systém akceptovať a sadnúť si za rokovací stôl. Washington v nultých rokoch alebo dokonca na začiatku desiatych rokov 20. storočia ešte mal možnosť vytvoriť multipolárny svet podľa vlastných podmienok – na princípe “regionálnych šerifov”, ktorým by Američania delegovali práva a právomoci vo svojich regiónoch výmenou za uznanie USA ako globálneho lídra. Američania však namiesto toho vsadili na udržanie hegemónie a potlačenie všetkých hráčov, ktorí požiadali o podiel (Rusko, Čína, dokonca aj Európska únia). V dôsledku toho sa dostali do situácie, keď sa budú musieť podeliť – a nie za amerických podmienok. A strategická kultúra sa bude musieť zmeniť. Veď vďaka Nulandovej a ďalším globalistom/neokonzervatívcom už USA nebudú môcť uskutočňovať neustálu expanziu na úkor ideologickej dominancie. Bude si treba zvyknúť na pravidlá Koncertu.

armadnymagazin.sk