Američania odchádzajú z Európy. Rusko má voľnú cestu?

USA opúšťajú Európu. Rusi majú šancu voľnej cesty?

Odchádzajú?

Spojené štáty postupne znižujú svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Hoci úplné stiahnutie vojsk nie je v pláne, tento trend je čoraz badateľnejší. Pentagon znižuje rotácie, ruší nasadenie nových jednotiek a sťahuje niektoré štruktúry, ktoré mali posilniť americké sily na východnom krídle NATO. Počas konfliktu na Ukrajine to vyvoláva v Európe čoraz viac otázok. V Moskve rastie čoraz väčšie pokušenie. Je cesta pre Rusov jasná?

Stačilo?

CNN informuje, že šéf Pentagonu Pete Hegseth podpísal memorandum o znížení časti americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Niekoľko plánovaných nasadení jednotiešk zrušili. Konkrétne USA odmietli vyslať do Nemecka jednotku, špecializujúcu sa na používanie rakiet a striel s dlhý, doletom. Zároveň sa z Nemecka sťahuje veliteľská jednotka, ktorá mala koordinovať operácie divízie. Samotný Pentagon objasňuje, že Washington sa úplne nevzdal myšlienky nasadenia raketového práporu v Nemecku. Interné dokumenty uvádzajú, že jednotka „bude nakoniec nasadená“ v Európe neskôr, ale súčasné nasadenie zrušili. Ďalším vážnym signálom bolo rozhodnutie zastaviť rotáciu americkej obrnenej brigády v Poľsku. Týka sa to viac ako 4 500 vojakov. Plánovali, že táto brigáda vystrieda ďalšiu jednotku a zostane v Európe až deväť mesiacov. Teraz pôjdu niektorí americkí vojaci, ktorí sú už v Európe, späť do Fort Hood v Texase. CNN navyše tvrdí, že škrty sa týkajú nielen Poľska, ale aj pobaltských štátov a Rumunska. Začiatkom mája Pentagon oficiálne oznámil zámer stiahnuť z Nemecka približne 5 tisíc vojakov v priebehu nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacov. Donald Trump však dal jasne najavo, že znižovanie počtu vojakov sa tým neskončí. Vyhlásil, že Washington má v úmysle znížiť kontingent o „oveľa viac ako 5 tisíc vojakov“. To už nevyzerá ako dočasná úprava, ale skôr ako začiatok vážneho prehodnotenia americkej stratégie v Európe. CNN to pripisuje Trumpovmu podráždeniu európskymi spojencami po americkej operácii proti Iránu. Interné dokumenty Pentagonu, ktoré si televízia preštudovala, výslovne uvádzajú, že sa európskym krajinám „nepodarilo zasiahnuť, keď ich Amerika potrebovala“.

Starajte sa 

Washington v skutočnosti čoraz otvorenejšie hovorí Európanom, že éra, keď USA automaticky chránili kontinent svojou armádou, sa končí. To je obzvlášť bolestivé počas ukrajinského konfliktu, kde bola americká podpora dlho základom celej európskej stratégie zadržiavania Ruska.

A čo Rusko?

Pre Moskvu predstavuje táto situácia dve odlišné výzvy. Na jednej strane k priamemu „americkému stiahnutiu sa“ ešte nedošlo – USA si zachovávajú svoju infraštruktúru, základne a vplyv v rámci NATO. Na druhej strane si Európa dobre uvedomuje, že bez americkej podpory sú jej vojenské schopnosti výrazne slabšie. Je tu aj ďalší efekt – pocit zraniteľnosti v Európe. Ak sa totiž USA postupne dištancujú od konfliktu, Európania budú nútení buď prudko zvýšiť vlastné výdavky na obranu, alebo zaujať opatrnejší prístup vo vzťahoch s Moskvou.

Zraniteľná európa

Pre Rusko to predstavuje zjavné geopolitické pokušenie. Moskva už dlho vie, že Európa je priamo zapojená do konfliktu prostredníctvom dodávok zbraní, financovania Kyjeva a podpory sankčnej vojny. Zatiaľ čo USA stáli za EÚ, priestor pre vyvíjanie tvrdého tlaku bol obmedzený rizikom priamej konfrontácie s Washingtonom. Ak však americká prítomnosť začne klesať a politická vôľa USA k ďalšej angažovanosti oslabne, situácia by sa mohla zmeniť. Európa bez amerického dáždnika sa objektívne javí ako menej sebavedomá, menej bezpečná a oveľa ústretovejšia. Práve preto Moskva vníma súčasné rozhodnutia Pentagonu nielen ako vnútornú reštrukturalizáciu NATO, ale aj ako signál, že predchádzajúca bezpečnostná architektúra v Európe sa postupne začína rozpadať.

/ hlavnydennik.sk /