Ako USA, SAE a Izrael drancovali iracké starožitnosti

Portál The Cradle zverejnil zaujímavý materiál o krádeži irackého kultúrneho dedičstva Spojenými štátmi a Izraelom. Od začiatku americkej okupácie Iraku v roku 2003 bolo ukradnutých 120-tisíc starovekých artefaktov, z ktorých sa za 20 rokov vrátilo len 23-tisíc – Ahmed al-Rubaie 8. septembra. 2023.

Iracké ministerstvo kultúry nedávno oznámilo významné obnovenie 23 000 artefaktov, z ktorých väčšina bola ukradnutá počas ilegálnej americkej invázie do Iraku v roku 2003. Tento čin bol vnímaný ako pokus o vymazanie kultúrnej identity Iraku. Napriek tomu často prehliadaný bohatý iracký židovský archív zostáva spornou témou, pričom jeho časti končia v Tel Avive predtým, ako sa dostanú do iných destinácií.

10. apríla 2003, týždne pred následnou okupáciou USA, americké tanky obkľúčili iracké ministerstvo ropy, budovu spravodajských služieb a iracké národné múzeum. Zatiaľ čo americké sily rýchlo zabezpečili ropné a spravodajské budovy, dvere Národného múzea, založeného v roku 1924 v bagdadskej oblasti Al-Alawi, zostali otvorené aj pre obchodníkov so starožitnosťami, aby mohli drancovať a vandalsky ničiť jeho obsah.

Nebola to náhoda, že americké sily založili základne v kľúčových archeologických náleziskách po celom Iraku, vrátane Babylonu z roku 2300 pred Kristom, Uru z roku 3800 pred Kristom, Hatry, Nimrudu a ďalších.

Expert na starožitnosti Haider Farhan pre The Cradle hovorí, že:

„Múzeum obsahuje tisíce vzácnych artefaktov a rukopisov, ale neexistujú žiadne oficiálne štatistiky o počte starožitností ukradnutých z múzea v roku 2003.“ Podľa Farhana sú „americké sily priamo a nepriamo zodpovedné za krádež obsahu múzea“.

Anarchia a rabovanie

Iracké správy uvádzajú, že v rokoch 2003 – 2017 bolo z Iraku ukradnutých a odvezených približne 120 000 artefaktov, z ktorých väčšina počas americkej invázie do Iraku, pričom ISIS nesie zodpovednosť za krádež majetku Mósulského múzea na severe krajiny a niektoré archeologické náleziská v oblastiach po roku 2014.

Riaditeľ oddelenia irackých rukopisov a hovorca ministerstva kultúry Ahmed al-Alaywi pre The Cradle povedal ,že jeho ministerstvu sa podarilo „obnoviť viac ako 23 000 artefaktov do troch rokov, z ktorých 17 300 bolo nájdených pred dvoma rokmi.“

Vyrabovanie Irackého múzea sa nekonalo náhodou; chaos využili organizované gangy vrátane jednotlivcov zo susedných arabských krajín. Títo lupiči poznali usporiadanie múzea, jeho sály a dokonca aj skryté sklady. Ani tie najbezpečnejšie priestory, ako napríklad skrytá miestnosť v múzeu, neboli ušetrené pred krádežou.

Podľa bývalého predstaviteľa Národného múzea „existovali organizované gangy z arabských krajín susediacich s Irakom, ktoré zaútočili na múzeum, zatiaľ čo americké sily na nádvorí múzea privierali oči. Predstaviteľ múzea, ktorý si neželal byť menovaný, informuje The Cradle ,že „rabovanie pokračovalo takmer tri dni.“

„V múzeu sme mali tajnú miestnosť, v ktorej uchovávame vzácne starožitné ozdoby, a keď sme sa 12. apríla 2003 vrátili do múzea, zistili sme, že tieto ozdoby boli ukradnuté, aj keď táto miestnosť mala skryté dvere.“

Úloha Emirátov

Tvrdenie predstaviteľa múzea o zapojení ďalších arabských národností potvrdil bývalý hovorca ministerstva kultúry Abd al-Zahra al-Talqani, ktorý vo vyhlásení z roku 2011 prezradil, že „ulúpené iracké starožitnosti boli prepašované do susednej krajiny a odtiaľ do Ameriky a Európy.“

Hovorca ministerstva Alayawi pre The Cradle potvrdzuje, že:

„Prevažná väčšina ukradnutých starožitností z Iraku utiekla do jednej z krajín Perzského zálivu a potom do Spojených štátov, niektoré z nich prostredníctvom krádeže Národného múzea a iné prostredníctvom nezákonnej exhumácie mafií na starožitnosti, ku ktorej došlo počas bezpečnostného chaosu“.

Potvrdil to expert na iracké starožitnosti Sundus Muhammad, ktorý v tlačových vyhláseniach obvinil americké sily z toho, že „prispievali k pašovaniu irackých starožitností z krajiny po tom, čo ovládli starožitnosti Babylonu a Akkadu v súlade s dohodami o starožitnostiach“ – prevádzačské mafie.

Jedným z najvýznamnejších dôkazov o zapletení Spojených arabských emirátov do pašovania irackých starožitností je rozsudok Ministerstva spravodlivosti USA z roku 2017 proti americkej spoločnosti Hobby Lobby. Spoločnosť dostala pokutu 3 milióny dolárov za to, že nelegálne kúpila 5 500 starovekých irackých artefaktov od predajcov v Spojených arabských emirátoch a následne ich pašovaním do USA a Izraela pomocou sfalšovaných prepravných dokladov.

V čase prípadu The Guardian informoval, že v septembri 2011 dostal Hobby Lobby od izraelského predajcu balík obsahujúci asi 1 000 hlinených bul, starodávnu formu napísanej identifikácie, ku ktorému bolo priložené nepravdivé vyhlásenie, že krajina pôvodu bol Izrael.

Po americkej invázii Washington vytvoril takzvanú koaličnú dočasnú autoritu a zriadil kontrolu nad kľúčovými zariadeniami v krajine vrátane letísk, kde pod ich dohľadom prebiehalo pašovanie starožitností miestnymi, arabskými a zahraničnými jednotlivcami. Americké sily uzavreli zmluvu so zahraničnou bezpečnostnou spoločnosťou, aby dohliadali na lety, zabezpečovali vstup a výstup cestujúcich a prehľadávali ich batožinu.

Spravodajský zdroj, ktorý pracoval na bagdadskom letisku od roku 2004 a ktorý požiadal, aby jeho meno nebolo zverejnené, pre The Cradle vysvetľuje , že:

„Americké sily mali úplnú kontrolu nad bagdadským letiskom a z neho nebolo možné prepravovať žiadny tovar, bez vedomia Američanov, ktorí zatvárali oči nad miestnymi a arabskými osobami.“

Iné zdroje hovoria o zapojení SAE do tejto kultúrnej krádeže. Bývalý veliteľ ochrannej spoločnosti pre irackého politika Ahmeda Chalabiho Muhammad Faisal al-Ghazi priznal prevoz starožitností do SAE, odkiaľ ich ďalej prepašovali do Izraela.

V televíznych vyhláseniach Ghazi povedal: „22. apríla 2003 sme išli do Národného múzea na príkaz Chalabiho. Priniesli sme súbor starožitností vrátane kópie babylonskej Tóry. Tieto starožitnosti boli odovzdané Tamare, Chalabiho dcére. Hovorilo sa o ochrane týchto starožitností až do zostavenia vlády, ale nestalo sa tak.

V máji 2023 hovorca hlavného veliteľa ozbrojených síl, generálmajor Yahya Rasool, oznámil rozloženie medzinárodnej siete zapletenej do pašovania starožitností z guvernorátu Babylon. Medzi členmi siete bol arabský štátny príslušník.

Rasool uviedol vo vyhlásení, ktoré videl The Cradle, že:

„Na základe úloh zverených irackej národnej spravodajskej službe v (Babylone) a v rámci práce vynaloženej na podkopanie vonkajších hrozieb pre irackú národnú bezpečnosť bola spravodajská služba schopná rozložiť medzinárodnú sieť pozostávajúcu zo štyroch ľudí, z ktorých jeden je Arab a pašuje starožitnosti vrátane troch starých rukopisov.

Nakupujte Mezopotámsku civilizáciu – online

Nie je prekvapením, že nelegálny obchod s irackými a inými západoázijskými artefaktmi sa rozmohol online, pričom stovky kusov sa na rôznych webových stránkach, vrátane niekoľkých na dark webe, predávajú už za 400 dolárov. Tento nekontrolovateľný online obchod predstavuje významnú hrozbu pre iracké kultúrne dedičstvo.

Webové stránky „Live Auctioneers“ a „Trocader“ patrili medzi stránky, ktoré monitorovali niektoré ulúpené iracké artefakty, keďže tieto kusy sa stali dostupnými na priamy nákup jednotlivcami alebo spoločnosťami.

Iracký archeológ Abd al-Amir al-Hamdani pre The Cradle hovorí , že:

„Predávať iracké artefakty na webových stránkach za tieto nízke ceny je skutočnou katastrofou pre výskum kultúrneho dedičstva. Hodnota týchto artefaktov je neoceniteľná a nemôže byť osobným majetkom nikoho, pretože sú bohatstvom a civilizáciou celého ľudu.“

Izraelské spojenie

Oficiálny zdroj na irackom ministerstve kultúry, turizmu a starožitností pod podmienkou anonymity pre The Cradle odhaľuje , že „od roku 2003 až do svojho odchodu v roku 2011 americké sily zabezpečovali pre židovských [izraelských] archeológov, aby uskutočňovali vykopávky na irackých archeologických náleziskách, najmä v Babylone a Ur.“

V roku 2010 izraelský Channel 7 informoval o zvitku Tóry, ktorý bol prepašovaný z Iraku do Tel Avivu. To vyvolalo otázky o tom, ako sa tam taký vzácny kúsok dostal, vzhľadom na to, že ho mal udržiavať Hooverov inštitút Stanfordskej univerzity.

Kontroverzie okolo irackého židovského archívu pretrvávajú dodnes. Napriek dohode medzi irackou vládou a USA o jeho návrate do Bagdadu v roku 2014 archív záhadne skončil v Tel Avive v roku 2015. Rôzne správy ponúkajú protichodné správy o tom, ako sa to dostalo do USA a o obvineniach proti Irackej nadácii Memory Foundation za jej účasť na odovzdaní archívu Američanom.

Podľa spisovateľa a výskumníka Nabila al-Rubaie židovský archív obsahoval 48 zvitkov pasáží z Knihy Genezis napísaných na koži gazely, kalendáre v hebrejčine, 7002 kníh a skupinu kázní v hebrejčine z roku 1692.

Podľa Rubaieho obsahovala aj 1 700 vzácnych artefaktov dokumentujúcich éru prvého a druhého babylonského zajatia, najstaršiu kópiu babylonského Talmudu, najstaršiu kópiu Tóry a právne záznamy z niekoľkých storočí, ktoré tu zanechali Židia v Iraku, spolu s ďalšími cennosťami.

Nadácia Iraqi Memory Foundation, ktorú založil Kanaan Makiya v roku 1992, zohrala kľúčovú úlohu pri zhromažďovaní irackých archívov, vrátane dokumentov z archívu strany Baas a databázy irackého Kurdistanu. V rovnakej inštitúcii pracoval najmä bývalý iracký premiér Mustafa al-Kadhimi. V roku 2018 riaditeľ irackého domu kníh a dokumentov tvrdil, že dôstojník bývalej irackej spravodajskej služby oslovil členov opozície po ich návrate do Iraku a ponúkol im, že prezradí umiestnenie židovského archívu. To vyvolalo podozrenie o okolnostiach okolo jeho objavenia americkými silami.

Izrael nikdy nedodržiaval medzinárodné dohody vyžadujúce vrátenie ukradnutých starožitností. Medzitým USA naďalej uchovávajú tisíce súborov z irackých archívov pod zámienkou „obnovenia“.

Prebiehajúca vojna proti irackému dedičstvu

Americké akcie v Iraku mali tiež zničujúci dopad na jeho obrovské kultúrne dedičstvo. V roku 1991 sa Ur dostal pod silné americké bombardovanie, ktoré spôsobilo značné škody na jeho starom zikkurate.

Počas invázie v roku 2003 sa múzeum Nasiriyah zmenilo na vojenské kasárne a archeologické nálezisko Kish bolo použité ako výcviková základňa, čo viedlo k zničeniu rozsiahlych archeologických oblastí.

K problémom Iraku sa pridalo aj to, že vzostup ISIS v roku 2014 viedol ku krádeži zbierok z Múzea v Mósule a demolácii niekoľkých archeologických nálezísk. Mnohé zdroje však naznačujú, že ISIS zinscenoval tieto činy ničenia, aby odvrátil pozornosť od skutočného rabovania cenných artefaktov. Teroristická organizácia doteraz predala stovky artefaktov tým, že ich prepašovala do Turecka a odtiaľ do Európy.

Irak sa môže pochváliť viac ako 15 000 archeologickými náleziskami, ktoré od roku 2003 priťahujú pozornosť obchodníkov so starožitnosťami. Doteraz sa Iraku podarilo získať 23 000 artefaktov, predovšetkým z USA a Británie, a to aj napriek tomu, že tieto krajiny majú prísne hraničné kontroly.

Kultúrne dedičstvo „Krajiny dvoch riek“ čelilo neustálym hrozbám, pričom pri jeho krádeži a ničení zohrávali kľúčovú úlohu rôzne strany, konkrétne USA, Izrael a Spojené arabské emiráty. Obnova artefaktov je neustály boj a medzinárodné spoločenstvo musí zintenzívniť úsilie, aby zabránilo ďalším stratám a uľahčilo návrat ukradnutých predmetov na ich právoplatné miesto v bohatej histórii Iraku.

https://thecradle.co/articles/how-the-us-uae-and-israel-plundered-iraqs-antiquities

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)