Ako technológie menia vojny: minulosť, súčasnosť a budúcnosť

Technológie od nepamäti zohrávajú kľúčovú úlohu v ozbrojených konfliktoch. Víťazstvo často patrilo tej strane, ktorá dokázala lepšie využiť inovácie a vybavenie. Vojny tak nepriamo podporovali vedecký a technologický pokrok, keďže národy hľadali riešenia na dosiahnutie prevahy. 

​Napríklad Rímska ríša poskytuje ďalší historický príklad technologickej dominancie. Rímske légie používali pokročilé zbrane, ako gladius a pilum, ako aj obliehacie stroje (balisty a onagery), ktoré im umožnili ovládať obrovské územia. Výstavba ciest, ktoré Rím preslávili, zabezpečovala rýchly presun armád a posilňovala ríšu, ktorá v jednom období ovládala až 5 miliónov km² a približne 60 miliónov obyvateľov. V stredoveku mali technologické inovácie podobný vplyv. Rytieri v ťažkej zbroji dominovali na bojiskách, kým objavenie strelného prachu v 13. storočí nezačalo meniť charakter boja. V bitke pri Agincourte Angličania prelomili tradičné rytierstvo používaním dlhých lukov, ktoré efektívne prenikali cez brnenie. O storočie neskôr, v 16. storočí, rozšírenie muškiet a kanónov spustilo revolúciu v taktike a opevnení. Počas napoleonských vojen 1803–1815 sa výrazne zlepšili delostrelecké systémy, čo dalo Francúzsku taktickú výhodu na bojisku. Podobne v americkej občianskej vojne 1861–1865 zohrali železničné siete a telegraf kľúčovú úlohu pri logistike a koordinácii jednotiek.

​Priemyselná revolúcia priniesla ešte hlbšie zmeny. Počas Krymskej vojny boli nasadené prvé obrnené lode a používal sa telegraf na prenos vojenských informácií. Prvá svetová vojna znamenala masívne nasadenie strojových pušiek, tankov a chemických zbraní, čo spôsobilo obrovské straty – zahynulo približne 10 miliónov vojakov. V druhej svetovej vojne sa vojenská technológia ešte viac posunula: radar, letectvo a jadrové zbrane zmenili globálnu dynamiku konfliktov. Atómové bomby, ktoré boli zvrhnuté na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, zabili okamžite viac ako 200 000 ľudí, čo ukončilo vojnu v Pacifiku.

​V moderných konfliktoch je technologická dominancia ešte dôležitejšia. Počas vojny v Perzskom zálive (1990–1991) využili USA satelitnú navigáciu a presné riadené strely, čím dokázali efektívne zničiť iracké jednotky a infraštruktúru. Moderné vojenské technológie, ako drony, menia pravidlá hry. Počas vojny v Náhornom Karabachu v roku 2020 použil Azerbajdžan drony Bayraktar TB2 a Harop, ktoré zničili až 60 % arménskych obrnených vozidiel. Takisto vývoj hypersonických zbraní, ktoré dokážu prekonať tradičné obranné systémy.

​Pre budovanie silnej armády je kľúčové mať stabilnú ekonomiku, efektívnu infraštruktúru a schopnosť investovať do výskumu a vývoja. Napríklad počas studenej vojny USA a ZSSR ročne vynakladali miliardy dolárov na vývoj jadrových zbraní a vesmírnych technológií. Súčasné veľmoci, ako Spojené štáty, Čína a Rusko, dominujú vo vojenskej sile vďaka kombinácii obrovských investícií a špičkových technológií. USA vynakladajú na obranu približne 877 miliárd dolárov ročne, čo predstavuje 39 % globálnych výdavkov na zbrojenie. Ich flotila stealth lietadiel a lietadlových lodí nemá konkurenciu. Čína, s rozpočtom približne 290 miliárd dolárov, investuje do vývoja hypersonických rakiet a posilňuje námorníctvo. Rusko, napriek ekonomickým sankciám, vlastní viac než 6 000 jadrových hlavíc a vyvíja pokročilé systémy ako S-500, ktoré patria k najlepším systémom protivzdušnej obrany na svete.

​Slovensko, ako malá krajina, má obmedzené zdroje, no dokáže držať krok v určitých oblastiach. Ročný rozpočet na obranu dosahuje približne 2 % HDP, čo v roku 2023 predstavovalo 1,7 miliardy eur. Medzi hlavné investície patrí nákup 14 stíhačiek F-16 za 1,6 miliardy eur, ktoré nahradia zastarané MiG-29. Krajina tiež vlastní samohybné húfnice Zuzana 2 a spolupracuje na výrobe obrnených vozidiel 8×8. Napriek týmto snahám veľkú časť výzbroje stále tvorí sovietska technika, ktorá je už dnes zastaraná.

​Avšak Slovensko má potenciál stať sa technologicky zdatnejšou krajinou, a to predovšetkým vďaka silnej tradícii strojárstva, ktorého korene siahajú ešte do obdobia Československa, a odborníkom vo vede a výskume. V minulosti sa Slovensko preslávilo ako súčasť zbrojárskeho priemyslu, ktorý bol jedným z pilierov ekonomiky. V súčasnosti pokračuje v tejto tradícii predovšetkým cez spoločnosti ako KONŠTRUKTA-Defence, ktorá je známa výrobou moderných húfnic Zuzana 2. Tieto samohybné delostrelecké systémy majú kaliber 155 mm, dosah streľby viac ako 40 kilometrov a sú kompatibilné so štandardami NATO. Húfnice sa úspešne vyvážajú do zahraničia, vrátane Ukrajiny, ktorá ich využíva v aktuálnom konflikte, a posilňujú povesť Slovenska ako spoľahlivého partnera v oblasti obrany.

​Migračná kríza a konflikt na Ukrajine výrazne ovplyvnili ekonomickú stabilitu Slovenska,čím kladú obrovský tlak na štátny rozpočet. Od začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022 Slovensko prijalo viac ako 100 000 utečencov, čo si vyžiadalo značné finančné prostriedky na humanitárnu pomoc, zdravotnú starostlivosť, ubytovanie a integráciu. Vláda investovala stovky miliónov eur na vytváranie dočasných ubytovacích kapacít, podporu utečencov a posilnenie infraštruktúry. Napríklad v roku 2023 smerovalo viac ako 200 miliónov eur na humanitárne programy, pričom ďalšie prostriedky boli použité na školstvo a zdravotníctvo pre utečeneckú komunitu.

​Krajina tak nedokáže efektívne financovať nové technologické projekty a inovácie, čo významne oslabuje jej schopnosť konkurovať technologicky vyspelejším štátom. Obmedzené investície do výskumu a vývoja znamenajú, že Slovensko zaostáva za lídrami v oblasti pokročilých technológií, ako sú umelá inteligencia, robotika či kybernetická bezpečnosť.

​Súčasne mnohí mladí odborníci a talentovaní vedci odchádzajú za lepšími pracovnými podmienkami do zahraničia, čo spôsobuje odliv mozgov. Podľa štatistík až 15 % absolventov slovenských univerzít odchádza pracovať do iných krajín, najmä do Česka, Nemecka či Spojeného kráľovstva. Tento jav Slovensko pripravuje o kľúčový ľudský potenciál, ktorý by mohol prispieť k rozvoju domáceho priemyslu a inovácií. Strata takýchto odborníkov vytvára medzery na pracovnom trhu a znižuje schopnosť krajiny rozvíjať moderné technológie, ktoré sú dnes nevyhnutné pre udržanie konkurencieschopnosti v globálnom prostredí.

M. KOVAČ

Slovanské Noviny

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)