Ako sovietska rozviedka odhalila obranu Berlína

Na uskutočnenie berlínskej operácie zapojilo Hlavné veliteľstvo sily troch frontov. Hlavný úder mal zasadiť 1. bieloruský front maršala Georgija Žukova. Sovietske velenie chápalo, že boje o nemecké hlavné mesto budú veľmi prudké, preto sa spravodajstvu venovala maximálna pozornosť.

Náročná práca spravodajskej služby

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru

------------------------------------

Berlínska operácia sa od ostatných líšila viacerými zvláštnosťami, s ktorými sa spravodajstvo 1. bieloruského frontu dovtedy nestretlo. Napríklad po prvý raz dostala na prácu veľmi krátky čas – nie viac ako dva mesiace. Okrem toho počas tohto času musela študovať Berlín – jedno z najväčších miest na svete, vrátane jeho rozsiahlych podzemných komunikácií.

Prácu prieskumníkov komplikovala aj hustá cestná sieť v nemeckom tyle. S jej pomocou mohli rýchlo presúvať svoje jednotky a meniť systém obrany, čo mohlo znehodnotiť predtým získané informácie o nepriateľovi. Sovietske velenie chcelo vedieť všetko o rozmiestnení nepriateľských jednotiek až po prápor, ich veliteľstvá a pozorovacie stanovištia (NP), ako aj polohu všetkých delostreleckých a mínometných batérií s presnosťou na 100 metrov. To isté sa týkalo aj obrany vo vnútri samotného Berlína. Tieto a ďalšie nuansy vytvárali veľké napätie v práci sovietskych spravodajských dôstojníkov. Preto, ako poznamenal generál Nikolaj Trusov, náčelník spravodajského oddelenia 1. bieloruského frontu, jeho úspech závisel od “hlboko premyslenej organizácie, ako aj od správneho využitia všetkých druhov spravodajských informácií v záujme pripravovanej operácie”.

Za štúdium hlavného obranného pásma boli spoločne zodpovední všeobecný armádny, delostrelecký a ženijný prieskum. Prvé z nich silami streleckých prieskumných jednotiek počas prípravy operácie vykonali 1888 rôznych akcií vrátane pátrania a prepadov. Počas nich bolo zajatých takmer jeden a pol tisíca osôb a ukoristených viac ako dvetisíc nepriateľských dokumentov. A aby nepriateľ nemohol podľa činnosti prieskumných skupín určiť miesto budúcej ofenzívy v ktoromkoľvek priestore, museli pôsobiť rovnako po celom fronte. Zároveň tisíce očí sledovali nepriateľa nielen na oblohe, ale aj na zemi.

Pozdĺž celého frontu bolo vytvorených viac ako 4,5 tisíca pozorovacích stanovíšť, z toho viac ako polovica na Kjustrinskom predmostí, kde bolo až 76 pozorovacích stanovíšť na kilometer frontu. Pozorovatelia pritom museli byť opatrní, čo niekedy viedlo ku komickým incidentom. Známy tankový maršal Michail Katukov, vtedajší veliteľ 1. gardovej tankovej armády, povedal, že on sám, ako aj jeho velitelia, sa museli pri prieskume pred ofenzívou prezliecť do uniforiem vojakov a na stanovišti alebo pri kontrole priechodov predstierať, že sú obyčajní pešiaci alebo spojári. Takáto maškaráda bola potrebná, aby sa nepriateľovi neposkytla informácia, že na niektorej časti frontu sa objavili tankisti. Ako spomínal Katukov, on a jeho dôstojníci hrali svoje úlohy tak dobre, že nič netušiaci pešiaci k nim pristupovali a “práve takpovediac vojenskou rečou ich žiadali o cigaretu, ochotne sa rozprávali a podobne”, považovali ich za vojakov. Takéto prestrojenie však nebolo prekvapujúce. Maršal Žukov vo svojich pamätiach poznamenal, že mu venovali veľkú pozornosť.

Všetky práce na predmostí sa vykonávali len v noci, keď pri vybavovaní pozícií “tisíce ľudí s lopatami, páčidlami a krompáčmi potichu kopali zem. A ráno po nočných prácach nezostali žiadne stopy, pretože boli starostlivo zamaskované. Nemožno opomenúť dôležitý prínos delostreleckého a ženijného prieskumu pri získavaní informácií o nepriateľovi. Prvý z nich skúmal činnosť nepriateľského delostrelectva, zisťoval umiestnenie batérií, ich počet a kaliber. Na tento účel pôsobilo pozdĺž celého frontu 16 prieskumných delostreleckých oddielov. Druhý počas príprav na ofenzívu vykonal takmer 400 ženijných prieskumov, pri ktorých ženisti pôsobili samostatne aj s armádnymi prieskumníkmi. Výsledkom ich spoločných akcií bolo odhalenie 500 kilometrov nepriateľských zákopov, asi 100 kilometrov drôtených prekážok, vyše 350 bunkrov, zemníc a iných úkrytov, ako aj vyše stovky mínových polí.

Oči a uši maršala Žukova

Počas prípravy ofenzívy na Berlín a počas nej aktívne pracovala aj sovietska rádiová rozviedka. Tri samostatné rádiové divízie “OSNAZ”, 16 manévrových rádiových skupín, ako aj tri prieskumné skupiny krátkeho dosahu “zachytávali” nepriateľské správy vo vzduchu. Tieto jednotky boli rozmiestnené pozdĺž frontu tak, aby zabezpečili presné zameranie všetkých nemeckých rádiostaníc a úplné zachytenie rádiových rozhovorov. A hoci nepriateľ pred sovietskou ofenzívou obmedzoval svoju rádiovú prevádzku, do začiatku sovietskeho rádiového prieskumu sa podarilo zistiť nielen riadiaci systém nemeckej 9. armády a jej spojenie s Berlínom a susednými krajinami, ale aj identifikovať polohu značného počtu nemeckých veliteľstiev. A so začiatkom ofenzívy rádiové odpočúvanie poskytlo sovietskemu veleniu úplný obraz o morálke nepriateľa, jeho muničnej situácii, čase a trasách ústupu jeho jednotiek atď. Účinná bola aj samostatná “úderná” rádiová divízia, ktorá na rozdiel od svojich kolegov, ktorí ticho počúvali rozhlasové vlny, bola veľmi hlučná, rušila a narušovala komunikáciu s nepriateľom. Preto táto divízia zohrala dôležitú úlohu pri porážke obkľúčenej časti síl 9. nemeckej armády pri Wendisch-Bucholzi (juhovýchodne od Berlína), keď narušila ich spojenie s velením a susedmi. V dôsledku toho, nevediac o stave vecí na fronte, sa obkľúčené nepriateľské jednotky rozutekali rôznymi smermi, ale nedokázali uniknúť z kotla.

K príprave ofenzívy na nemecké hlavné mesto významne prispel letecký prieskum, ktorý sa stal očami sovietskeho velenia. Vykonával sa z lietadiel vizuálne aj pomocou leteckej fotografie. A aby nepriateľ nemal prehľad o tom, ktoré z oblastí sú pre sovietsku stranu najzaujímavejšie, letecký prieskum sa vykonával pozdĺž celej línie 1. bieloruského frontu. V období príprav na Berlínsku operáciu koncom marca a v prvej polovici apríla 1945 uskutočnili prieskumné lietadlá v dňoch, keď bolo letecké počasie, viac ako 2,5 tisíc vzletov. Počas nich bolo hlavné pásmo nepriateľskej obrany odfotografované osemkrát a celá oblasť medzi Odrou a Berlínom dvakrát. Zároveň bol na fotografický film zaznamenaný aj samotný Berlín.

Rozmiestnenie, mapy a agentúrne spravodajstvo

Spolu s prieskumníkmi vykonali svoj skromný výkon aj vojenskí topografi. Často sa na nich spomína v súvislosti s modelom Berlína. Na Žukovov príkaz bol totiž takýto model vytvorený na reliéfnej mape v mierke 1 : 15 000 na štúdium mesta veliteľstvami frontov, armád a zborov. V tieni však zostáva ďalší výsledok práce topografov. Aktívny letecký prieskum so širokou škálou prieskumov nepriateľskej obrany vytvoril podmienky na zásobovanie vojsk podrobnými informáciami o nich. Na tento účel sa topografickému oddeleniu štábu 1. bieloruského frontu podarilo dešifrovať celý priestor preskúmaný letcami a na jeho základe vytlačiť mapy, na ktorých sa uplatnili údaje získané všetkými druhmi prieskumu. Výsledkom bolo vyše 50 000 kópií máp rôznych mierok, ktoré boli zaslané vojskám. V dôsledku toho mal v berlínskej operácii každý veliteľ roty, čaty a batérie k dispozícii prieskumnú schému smeru svojej ofenzívy.

V predvečer bojov v Berlíne nielen velenie, ale aj jednotky potrebovali presné a čerstvé informácie o stave mesta, jeho komunikáciách, najmä podzemných. Na tento účel dostalo veliteľstvo 1. bieloruského frontu od spravodajského oddelenia generálneho štábu referenčné materiály charakterizujúce zvláštnosti usporiadania a výstavby niektorých berlínskych štvrtí. Letecké snímky sa používali aj na vytváranie a spresňovanie plánov nemeckého hlavného mesta v rôznych mierkach, ktoré sa odovzdávali veliteľom čiat. Boli na nich vyznačené všetky škody v meste spôsobené spojeneckým bombardovaním. Stále však bolo potrebné vytvoriť funkčný systém mestskej dopravy, zásobovania vodou a elektrinou, podzemných komunikácií. V tomto prípade pomohla agentúrna rozviedka. Podľa štábu 1. bieloruského frontu sa do začiatku berlínskej operácie v nepriateľskom tyle nachádzalo 29 rezidencií (rádiových bodov), s ktorými sa udržiavalo spojenie. Najhustejšie agentúrnym spravodajstvom bol pokrytý samotný Berlín aj jeho predmestia. Okrem toho na území nepriateľa pôsobili aj mobilní agenti. S ich pomocou, ako aj s pomocou výpovedí zajatcov a informácií zo zachytených dokumentov sa spravodajskému oddeleniu frontového štábu darilo získavať informácie o komunikáciách nemeckého hlavného mesta, ktoré sa odovzdávali aj vojskám.

Zástava nad Reichstagom

Náčelník štábu 1. bieloruského frontu generál Nikolaj Malinin, ktorý hodnotil prínos sovietskej spravodajskej služby k berlínskej operácii, napísal:

“Spravodajské orgány aktívnych vojsk, ako aj spravodajské oddelenia štábov armád a frontu úspešne zvládli úlohy, ktoré im boli pridelené v prípravnom období operácie. Na zabezpečenie velenia a vojsk potrebnými informáciami si spravodajstvo vyžiadalo všetky skúsenosti, ktoré nazbieralo počas vojny. Preto môžeme povedať, že tento úspech patrí nielen spravodajstvu 1. bieloruského frontu, ale aj celému armádnemu spravodajstvu Červenej armády ako celku. Mnohí z rozviedčikov, ktorí sa zúčastnili na útoku na Berlín, dostali vyznamenania a medaily. Hlavným ocenením však pre nich bolo vztýčenie Víťaznej zástavy nad Reichstagom, ktorú tam vztýčili ich kolegovia Michail Jegorov a Meliton Kantaria.

armadnymagazin.sk