Ako prirodzená imunita už dávno ukončila pandémiu. Len nikto nám to nepovie

Očkovanie je jedinou záchranou, hromadná  imunita jediným východiskom z pandémie. Aspoň tak chcú politici presvedčiť obyvateľstvo. Vedecké štúdie vykresľujú iný obraz tzv. pandemickej situácie. Zdá sa, že ľudský imunitný systém už ukončil „epidemickú situáciu“. Ale nikto nám to nepovie.

Už 21. mája 2021 bola publikovaná dôležitá vedecká práca „SARS-CoV-2 Human T cell Epitopes: adaptive immune response against COVID-19“ („Epitopy ľudských T-buniek SARS-CoV-2: Adaptívna imunitná odpoveď proti COVIDu-19“). Zaoberala sa naším imunitným systémom. Snažila sa zistiť, či by sa náš imunitný systém dokázal vyrovnať s COVIDom-19.

T-bunky sú typom lymfocytov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v ľudskom imunitnom systéme. Rozpoznávajú antigény prostredníctvom špecifických receptorov. Ich molekulárne segmenty sa nazývajú epitopy. Spúšťajú v tele imunitnú reakciu.

Po podrobnej analýze mnohých štúdií dospeli autori k záveru, že napriek obmedzenému množstvu údajov o údajne „novom“ víruse SARS-CoV-2 je zodpovedajúca imunitná odpoveď organizmu na tento vírus vysoko pravdepodobná:

„Skutočnosť, že už bolo identifikovaných 1 400 epitopov (a to napriek tomu, že mnohé alely HL a oblasti proteómu SARS-CoV2 boli pomerne málo preskúmané), ukazuje, že v ľudskej populácii je rozpoznaná široká škála epitopov. Je preto nepravdepodobné, že by varianty SARS-CoV-2 mohli uniknúť rozpoznaniu T-buniek na populačnej úrovni.“

Preto aj keď vírus zmutuje, náš imunitný systém bude reagovať a bojovať proti nemu. Existujúca imunita síce nezabráni infekcii, ale výrazne znižuje riziko závažného ochorenia.

Piliere imunitného systému

Už vlani vyšli dva ďalšie zaujímavé články na túto tému. Prvým je: Čo dokážu T-bunky urobiť proti koronavírusu? Prekvapenie nás čaká už na začiatku:

„Zdá sa, že niektorých ľudí koronavírus neovplyvňuje. Takmer to vyzerá, že ich imunitný systém má na to vhodnú odpoveď. To znamená, že T-bunky, ktoré okrem protilátok produkujú aj imunitu, sú vybavené proti Sars-CoV-2, ako keby už bol organizmus infikovaný.“

Imunológ Dr. Thomas Jacobs z Inštitútu Bernharda Nochta v Hamburgu sa vyjadril:

„Veľmi pekne vidíte, že chorí ľudia majú T-bunkovú imunitu. Ide o pomocné bunky T, takzvané bunky CD4, ako aj ďalšie bunky CD8, ktoré môžu mať protivírusový účinok. Zistilo sa, že tieto bunky majú aj ľudia, ktorí nikdy neprišli do kontaktu s COVIDom-19. To znamená, že si zjavne vybudovali imunitu, ktorá nie je spôsobená COVIDom-19.“

A dozvedeli sme sa, že imunita, zhruba zjednodušene povedané, pozostáva z dvoch pilierov. A to z protilátok a bunkovej imunitnej odpovede, tzv. T-buniek. Tieto T-bunky sú teda „dlhodobou pamäťou“ imunitného systému. Pamätajú si vírusy, a preto môžu spustiť rýchlu imunitnú odpoveď. A to aj vtedy, ak sa vírus objaví v modifikovanej podobe ako variant.

Skrížená imunita: Imunita voči iným koronavírusom

Druhý dokument „Štúdia o koronavíruse zistila, že 81 percent ľudí má skríženú imunitu voči vírusom prechladnutia“ poukazuje na príbuznosť „nového“ vírusu s koronavírusmi, ktoré spôsobujú chrípku. A aj tu je človek prekvapený hneď na začiatku článku:

„Toto podozrenie existuje už dlhšie, teraz ho potvrdila štúdia na Univerzite v Tübingene. Jednoduché prechladnutie vyvolané rôznymi koronavírusmi môže spôsobiť určitú imunitu voči SARS-CoV-2. Výskumníci dokonca preukázali tento druh skríženej imunity u 81 percent účastníkov testovania.“

A je to ešte jasnejšie:

„Mechanizmy vedúce ku skríženej reaktivite SARS-Cov-2 boli identifikované v štúdii v Tübingene. V tejto súvislosti je dôležité vedieť, že množstvo prítomných protilátok vypovedá len málo o stave imunity. Je to preto, že protilátky časom regredujú, keď už nie sú v kontakte s príslušným vírusom.“

Štúdiu Univerzity v Tübingene si môžete prečítať tu.

„Aktívne T-bunky, ktoré sú účinné proti patogénu SARS-Cov-1, sa dali ľahko odhaliť aj 17 rokov po tom, ako sa postihnutí ľudia uzdravili. Preto sa pravdepodobne vytvorila trvalá imunita aj proti SARS-Cov-2. Ak by existoval test na detekciu príslušných T-buniek, bolo by možné vyhnúť sa zbytočnému očkovaniu.“

Preto testy na antigény (testy na protilátky) nie sú z dlhodobého hľadiska užitočné, pretože. Tieto totiž po skončení akútneho nebezpečenstva ustúpia. Tieto testy preto slúžia nanajvýš na podporu „posilňovacieho očkovania“, ktoré musí zmiasť imunitný systém.

Je to preto, že T-bunky sú, takpovediac, „napadnuté“. Je preto veľmi pravdepodobné, že dôjde k „prehnanej reakcii“ vlastného imunitného systému pacienta. To môže viesť až k autoimunitným ochoreniam. O „posilňovacom očkovaní“ možno preto vo všeobecnosti pochybovať.

„Pandémia“ sa skončila

Profesor Dr. Sucharit Bhakdi považuje zistenia o prirodzenej imunite proti SARS-CoV-2 za rozhodujúcu novinku posledného roka a pol. Sme imúnni, dodáva. Dosiahla sa hromadná imunita, aj bez očkovania.

T-bunky ako pamäť imunitného systému si zrejme poradia s variantom Delta, ako aj s ďalšími alfanumerickými variantmi z celého sveta, a to aj v budúcnosti. Mali by sme si teda myslieť, že by mal byť koniec pandémie.

Avšak namiesto toho, aby sa obyvateľstvu uľavilo šírením pozitívnych správ a konečne sa odklonilo od všeobecnej paniky, ľudia radšej vymazali rozhovor s Bhakdim zo sociálnych sietí a videoportálov. Netreba dodávať, že zistenia výskumníkov neboli hodné veľkých titulkov.

Napriek pochybným prínosom a nízkej bezpečnosti vakcín proti COVIDu sa tieto všemožne vnucujú svetovej populácii ako „jediná spása“. Tí, ktorí povedia NIE pochybnej vakcíne, môžu a majú byť otvorene diskriminovaní a vyčleňovaní.

A čo na to, že podľa vedeckých zistení sa zdá, že hromandná imunita sa dosiahla už dávno? Nepodstatné. Prirodzená imunita predsa neplní niečie peňaženky. A nie je ani dôvodom, aby sa neporušovali základné práva a princípy demokracie, dodávajú na záver v komentári Johanna Schollová, Vanessa Rennerová v Report24.

Komentár Johanna Schollová, Vanessa Rennerová (Report24)/hlavný denník