Ako je štrasburský súd zamotaný do gender ideológie a siete sorošovského tretieho sektora

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) urobil 17. januára revolúciu vo výklade ľudských práv keď vyhlásil, že členské štáty Rady Európy majú povinnosť „právne uznať a chrániť zväzky osôb rovnakého pohlavia“.

S cieľom skomplikovať kritiku tohto jednoznačne nesprávneho výroku zakomponovali sudcovia štrasburského tribunálu tieto prevratné tézy v rozsudku proti Rusku.

Samozrejme, sudcovia vedeli, že Rusko bolo vylúčené z Rady Európy za napadnutie Ukrajiny a tento rozsudok bude ignorovať. Bude však záväzný pre zvyšných 46 krajín Rady Európy, ktoré sa v rámci tohto procesu nemohli ani vyjadriť, pretože neboli jeho stranami.

Prípad Fedotova a i. proti Rusku sa týka troch párov osôb rovnakého pohlavia, ktoré sa dožadovali práva na uznanie svojich zväzkov v Rusku. Keď boli ich žiadosti zamietnuté, LGBT aktivisti sa obrátili so sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v roku 2021 vyhlásil, že ak nie je možné uznať takéto zväzky, znamená to porušenie článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Článok 8 sa vôbec nevyjadruje k otázke formalizácie zväzkov osôb rovnakého pohlavia, iba ustanovuje, že „každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie”, tvrdí poľská konzervatívna mimovládka skupina Ordo Iurus.

Podľa jej výkladu zároveň článok 12 hovorí o „práve mužov a žien uzavrieť manželstvo“, čím vyjadruje samozrejmý fakt, že manželstvo je zväzkom ženy a muža.

Angažované súdy

Teraz bolo toto rozhodnutie potvrdené najpočetnejším grémiom, v akom sa môže vyjadrovať ESĽP, čiže jeho Veľkou komorou. Táto zamietla celý rad argumentov proti príkazu na uznávanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Z jej rozsudku vyplýva, že formalizácia zväzkov osôb rovnakého pohlavia nie je v protiklade s tradičným chápaním rodiny.

Navyše sudcovia ESĽP vyhlásili, že ani vôľa obyvateľov daného štátu nemôže stáť v ceste inštitucionalizácii zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Veľká komora ESĽP sa nikdy predtým v tejto veci nevyjadrila. Ide teda o prelomové rozhodnutie, pretože bude základom pre judikatúru ESĽP, ktorá bola predtým len naznačená v procesoch proti Taliansku či Rakúsku.

Progresivizmus sudcov

Zároveň ide o ďalší príklad „evolučného“ odôvodňovania predpisov Dohovoru, ktoré sú čoraz častejšie interpretované bez ohľadu na jeho obsah a ktoré odzrkadľujú „progresívne“ názory sudcov.

Zdroj obr.: iStock

Výklad práva, ktorý použil ESĽP, umožňuje z článku 8 Dohovoru, ustanovujúceho právo na súkromie, vyvodiť takmer čokoľvek. Hranicou už bude len predstavivosť sudcov.

Ak reakcie štátov tento trend nezastavia, môžeme očakávať, že ESĽP bude v najbližšom čase prichádzať s novými „ľudskými právami“, ktoré nebudú v súlade s Dohovorom, ale s víziou sveta, ktorú presadzujú sudcovia.

Pokiaľ reakcie neprídu, budú štáty musieť registrovať zväzky osôb rovnakého pohlavia a poskytovať im príslušné privilégiá. Takto sa tiež otvoria dvere požiadavkám na adopciu detí osobami v takýchto zväzkoch.

Znásilňovanie demokracie súdmi

Ako správne poznamenal poľský sudca Krzysztof Wojtyczek, ktorý v Štrasburgu zasadá už 10 rokov a ktorý v tejto veci predložil nesúhlasné stanovisko,

judikatúra prijímaná sudcami ESĽP vytvára nové záväzky, s ktorými suverénne štáty nikdy nesúhlasili. Vytváranie takýchto záväzkov súdom, ktorého jedinou úlohou je interpretácia Dohovoru, predstavuje neprípustné obchádzanie demokratických procedúr.

Doteraz sa sudcovia ESĽP odvolali na právo na súkromie napríklad pri zdôvodnení práva väzňa na počatie dieťaťa počas odpykávania doživotného trestu odňatia slobody za spáchanie vraždy a tiež pri zdôvodnení práva väzňa na neobmedzený prístup k pornografii počas výkonu trestu.

Z článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach sa odrazili aj pri zdôvodnení práva páru, ktorý si v zahraničí zaobstaral dieťa od náhradnej matky, na uznanie jeho rodičovských práv v domovskej krajine, hoci táto nedovoľuje náhradné materstvo. Takto ten istý súd, ktorý formálne umožňuje zákaz náhradného materstva, ktoré porušuje ľudské práva, prikázal uznať jeho dôsledky.

Ideologické motivácie sudcov

O ideologických motiváciách sudcov ESĽP hovorí veľa správa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (European Center for Law and Justice), ktorej autor, dr. Grégor Puppinck, je profesorom na vysokej škole Collegium Intermarium, ktorá vznikla v prostredí Ordo Iuris.

Zo správy vyplýva, že štrasburský súd je zamotaný do siete mimovládnych organizácií financovaných Georgeom Sorosom, ktorého Open Society podporuje radikálne postuláty typu potratu „na želanie“ formalizácie zväzkov osôb rovnakého pohlavia a adopcie osobami rovnakého pohlavia.

Dr. Puppinck vo svojej správe uvádza, že

až 22 spomedzi 100 sudcov, ktorí v rokoch 2009 a 2019 zasadali v ESĽP, predtým spolupracovali s mimovládnymi organizáciami spojeným s Open Society.

Zaujímavosťou je, že rozhodovali v približne 90 procesoch, do ktorých boli tieto organizácie zaangažované.

Evolučná judikatúra ESĽP

Netreba zabúdať, že Európsky súd pre ľudské práva je orgánom rady Európy, čiže medzinárodnej organizácie, ktorá má 46 členských štátov. Rozhodný odpor časti z nich môže mať význam pre ďalšiu judikatúru súdu.

Inštitút Ordo iuris pripravuje podrobnú analýzu rozhodnutia, v ktorej chce dokázať, že nemá dostatočný právny základ.

Používanie „evolučnej“ judikatúry ESĽP bude viesť k vytváraniu ďalších, ideologických „ľudských práv“, ktoré nesúvisia s obsahom Dohovoru a ktorých smerovanie dnes nedokážeme predvídať.

Zároveň pripravuje memorandum, v ktorom uvedie, aké právne kroky je nutné vykonať s cieľom vyjadriť záväzný protest proti ideologickému rozhodnutiu štrasburského súdu.

Vlády štátov stredoeurópskeho regiónu chce Ordo iuris vyzývať k tomu, aby prijali interpretačné deklarácie k rozsudku ESĽP, pomocou ktorých znemožnia radikálom vynucovanie formalizácie zväzkov osôb rovnakého pohlavia.

Boj za obranu ľudskej dôstojnosti, života, rodiny a slobody pokračuje.

Ordo iuris, Inštitút pre právnu kultúru

O zdroji: Ordo Iuris je konzervatívna poľská katolícka právnická organizácia a think-tank. Jeho cieľom je „výskum právnej kultúry a duchovného dedičstva, v ktorých je poľská kultúra zakorenená, a ich propagácia vo verejnom živote a právnom systéme

Zroj

ordoiuris.pl/skspravy.sk