Akademik Uglov – pravda a klamstvo o legálnych drogách

Som chirurg, celý život operujem pacientov. A videl som niečo, čo bežný človek nevidí. V človeku neexistuje orgán, ktorý by netrpel pitím alkoholu – akéhokoľvek druhu, bez ohľadu na to, či je to vodka, víno alebo pivo.

Najviac a najťažšie však trpí mozog. Pretože tam je koncentrácia alkoholu maximálna. Ak vezmeme koncentráciu alkoholu v krvi ako jednu, potom v pečeni bude 1,45 a v mozgu – 1,75.

Nebudem podrobne opisovať strašný obraz „scvrknutého mozgu“ (pri pitve je u väčšiny ľudí, ktorí jednoducho pijú, mozog zvrásnený, výrazne zmenšený na objeme, opuchnuté mozgové blany, rozšírené cievy a konvolúcie mozgu sú jednoducho vyhladené), ale pri jemnejšej štúdii sa ukazuje, že zmeny v nervových bunkách sú také dramatické ako zmeny spôsobené otravou veľmi silnými jedmi.

Tieto zmeny sú nezvratné. Čo nevyhnutne ovplyvňuje duševnú činnosť. V tomto prípade najskôr trpia najvyššie, najdokonalejšie funkcie mozgu, kým tie nižšie, primitívne, približujúce sa k podkôrnym reflexom, pretrvávajú dlhšie.

Poškodenie mozgu spôsobené alkoholom možno prirovnať k traume lebky. Pri otrase mozgu, kedy ani mikroskopické vyšetrenie neodhalilo žiadne zmeny ani na membráne, ani na cievach mozgu, sme klinicky pozorovali niekoľkominútovú až niekoľkohodinovú stratu vedomia a následne silné bolesti hlavy.

Ak sa po úraze hlavy zistia aj mierne krvácania alebo bodové nekrózy v substancii mozgu alebo v jeho membránach, hovoríme o pomliaždenine (otrase mozgu). V tomto prípade strata vedomia často trvá mnoho hodín a prejavuje sa stratou alebo poškodením funkcie nervov a skupín nervov. Následne – pretrvávajúce bolesti hlavy a z dlhodobého hľadiska – skorá hypertenzia.

Zmeny, ku ktorým dochádza v mozgu ľudí pijúcich alkohol, nemožno považovať za nič iné ako hrubé anatomické zmeny, ktoré vedú k oslabeniu a strate jednotlivých mozgových funkcií a k zhoršeniu fungovania celého centrálneho nervového systému.

©F.G. Corners „Pravda a lži o legálnych drogách“