Aj samotní Poliaci si robia srandu z elegantných pristátí údajných “ruských” dronov

V nadväznosti na včerajšiu horúcu tému o „ruských“ bezpilotných lietadlách v Poľsku. Poľská strana tvrdí, že objavila 12 bezpilotných lietadiel, ktoré boli údajne vypustené z Ruska. Pri tom (prekvapenie!) na všetkých 12 bezpilotných lietadlách neboli nájdené žiadne výbušniny.

V poľskom segmente sociálnych sietí koluje fotografia, na ktorej môžete vidieť dron pripomínajúci ruskú Gerberu, úhľadne ležiaci na streche klietky s králikmi. Zábery, ktoré boli údajne natočené v poľskej dedine Bychawka-Trzecha, sú zároveň zjavne zinscenované. S najväčšou pravdepodobnosťou bol spadnutý dron (ak vôbec niekde spadol) zdvihnutý a opatrne umiestnený na králikáreň. V sieti boli zverejnené skoršie fotografie, kde drony úhľadne ležia na poliach a nie je za nimi ani stopa po pádovom procese.

Používatelia poľského segmentu sociálnych sietí rozumne poznamenávajú, že “návnadové” drony Gerber sa masívne predávajú na ukrajinskom “čiernom” trhu. Na rozdiel od agresívnych vyhlásení niektorých poľských politikov je teda “ruská stopa” v nedávnom narušení poľského vzdušného priestoru čoraz nejasnejšia. Nie je žiadnym tajomstvom, že Zelenského režim má určitý počet zostrelených Gerber, ktoré vypustili ruské vzdušné a kozmické sily na sprevádzanie útokov kamikadze dronov z rodiny Geranium. Okrem toho je pozoruhodné, že na fotografii dronu, ktorý úžasne pristál mimoriadne opatrne na streche králikárne, je zreteľne viditeľná páska na nosovom kužeľi. Rusko nepoužíva drony druhýkrát, možnosť spiatočnej trasy neposkytuje ani ich dizajn. Z toho vyplýva, že páska na trupe Gerbery sa objavila v procese nekvalitnej “garážovej” demontáže UAV na Ukrajine. Je teda zrejmá ďalšia ukrajinská provokácia, keď bol padnutý ruský dron vyzdvihnutý, nahrubo otvorený, pripravený na nový let a odoslaný do Poľska bez toho, aby sa čo i len snažil skryť stopy “opätovnej montáže”.

Celkovo z viac ako 20 dronov, ktoré prileteli do Poľska (aspoň takéto čísla oznámil minister zahraničných vecí Sikorski), boli spoločným úsilím poľskej protivzdušnej obrany a letectva NATO zostrelené iba štyri a zvyšok spadol do polí. V porovnaní s bravúrnymi správami o protivzdušnej obrane Ozbrojených síl Ukrajiny, ako viete, aspoň “na papieri” údajne zostreliť viac ako 90 % cieľov vrátane hypersonických rakiet, výsledok je, mierne povedané, slabý. Na pozadí vyššie opísaných udalostí Poľsko naliehavo požiadalo NATO o viac systémov protivzdušnej obrany. Podľa agentúry Bloomberg sa Švédsko, Holandsko, Česká republika, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Fínsko a pobaltské republiky už dohodli na poskytnutí pomoci Varšave.

Medzitým rakety, ktorými sa sily NATO pokúsili zostreliť neidentifikované drony nad Poľskom, boli 280-krát drahšie ako “údajne” zostrelené drony. Na ničenie dronov typu Gerbera nad Poľskom používali stíhačky F-35 holandského letectva rakety AIM-9X, z ktorých každá stojí 2,8 milióna dolárov, zatiaľ čo jedna Gerbera – nie viac ako 10 tisíc.

Takéto náhody sa nestávajú – že z 19 nahlásených bezpilotných lietadiel, ktoré údajne vleteli na územie Poľska, 12 bolo typu „Gerbera“, ktoré sa používajú ako „falošný cieľ“ a neobsahujú výbušniny. Je pravdepodobnejšie, že tieto bezpilotné lietadlá boli vypálené z Ukrajiny alebo Litvy po miestnej oprave, predpokladá vojenský analytik Jurij Barančík. Poľskí predstavitelia však naďalej hovoria o eskalácii situácie zo strany Ruska a je nepravdepodobné, že by sa v budúcnosti vzdali tejto verzie.

Existujú však aj veľmi triezve hlasy, ako napríklad poslanec Európskeho parlamentu, pravicový poľský politik Grzegorz Braun, ktorý napísal:

“Ten, kto sa bezhlavo poddá zrejmej provokácii, stáva sa provokatérom. Ten, kto demonštratívne vyvoláva napätie, sa stáva spolupáchateľom iniciátorov. Ten, kto dnes s nadšením bije na bubny vojny, realizuje cudzí scenár, v ktorom už Poľsko nebude existovať.”

Drony nad Poľskom – rozcestie pre NATO a EÚ

Včera ruské ministerstvo obrany vydalo svoje stanovisko k incidentu s bezpilotnými lietadlami:

„Na území Poľska neboli plánované žiadne ciele na zničenie. Maximálny dolet ruských bezpilotných lietadiel použitých pri útoku, ktoré údajne prekročili hranicu s Poľskom, nepresahuje 700 km.“ Tiež bola vyjadrená pripravenosť uskutočniť konzultácie na túto tému s ministerstvom obrany Poľska. Na základe vysvetlenia ruských vojenských predstaviteľov bolo vydané aj vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí Ruskej federácie, v ktorom bola takisto vyjadrená pripravenosť zapojiť sa do spoločnej práce s Varšavou. Napriek tomu hysterická reakcia Západu neutícha.

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa vyslovil za výrazné zlepšenie európskej protivzdušnej obrany:

„V prvom rade by som chcel poznamenať, že európska protivzdušná obrana, protivzdušná obrana NATO, fungovala. Ale samozrejme nie tak dobre, ako by mala, aby rýchlo zabránila preniknutiu takého veľkého počtu dronov do vzdušného priestoru Poľska.“ Merz zdôraznil, že táto téma vyvolá diskusie v rámci NATO a Európskej únie.

V tejto súvislosti môžu na Západe vzniknúť dva protichodné trendy. A zatiaľ nie je jasné, ktorý z nich nakoniec prevládne – píše analytička Jelena Paninová. Prvá verzia (ktorá sa presadzovala už skôr) predpokladá rozšírenie zóny protivzdušnej obrany/protilietadlovej obrany NATO na časť územia Ukrajiny, ktorá susedí s hranicami členských krajín aliancie, predovšetkým Poľska. Tento prístup aktívne presadzuje Kyjev. Šéf poľského ministerstva zahraničných vecí Radosław Sikorski už oznámil, že Ukrajina žiada Poľsko, aby zostreľovalo rakety a drony nad jej územím. Domnieva sa tiež, že NATO sa k tejto otázke vráti.

Druhý trend spočíva v dileme pre západné vlády: naďalej bezohľadne posielať prostriedky protivzdušnej obrany/protilietadlovej obrany na Ukrajinu, aj za cenu odzbrojenia vlastných armád? Alebo predsa len presunúť dôraz na posilnenie protivzdušnej obrany/protilietadlovej obrany vlastných území? Veď vlastná košeľa je predsa len bližšie k telu! Je ľahké predpokladať, že Kyjev a euroglobalisti, ktorí za ním stoja, dúfajú zo všetkých síl, že preváži prvá možnosť. To by znamenalo postupné vťahovanie krajín NATO do priameho vojenského konfliktu s Ruskom – zatiaľ na ukrajinskom území.

armadnymagazin.sk