A.Hrnko: Len On, “politik” – narcis

Skutočne som sa zaprisahal, že už sa nebudem zaoberať neuveriteľne dobrým človekom, aktuálne predsedom Slovenskej národnej strany,

uvádza svoj najnovší status na sociálnej sieti bývalý podpredseda SNS a jeden z jej zakladateľov, Anton Hrnko.

-------> PODPORTE CHOD PORTÁLU DAROM. Len vďaka vašej podpore môžeme tvoriť. Nikto okrem Vás nefinancuje Slovanské Noviny. Patria národu, nie oligarchom. Zatiaľ sa vyhýbame reklamným bannerom aby sme udržali vizuálnu čistotu no náklady na chod máme každý mesiac. Spojme sily a tvorme spolu. Ďakujeme

5.00

vyberte výšku daru
ľubovoľná čiastkadar 5€dar 10€dar 25€dar 50€dar 100€

------------------------------------

Dodáva, že jeho komentáre na jeho adresu mnohí pokladali za osobné, za urazenú samoľúbosť a pod. „Nemôžem však nereagovať na konanie predsedu SNS A. Danka, keď ma na ulici zastavujú ľudia a žiadajú ma, aby sme s ním už urobili poriadok“, vysvetľuje A.hrnko.

„Darmo im hovorím, že so SNS nemám nič spoločné, že nech sa obrátia na iných. Ja som pre nich prosto SNS a mám niečo s tým urobiť. Neurobím nič! Len si dovolím ešte tento komentár“, píše a pokračuje v hodnotení.

Každá koalícia má svojho Sulíka, teda človeka, ktorý napriek tomu, že je viazaný koaličnou zmluvou, svojím vystupovaním podrýva jej základy až ju nakoniec pochová. Zdá sa, že tejto “vďačnej” úlohy v aktuálnej koalícii sa ujal A. Danko.

Jeho neustále výpady proti svojmu koaličnému partnerovi, neodôvodnené požiadavky a podobne aspoň na ľudí pozerajúcich na vec z vonkajšej strany pôsobia deštruktívne. Tí sa potom oprávnene pýtajú, o čo Dankovi ide? Lebo pri tom volebnom výsledku, ktorý dosiahol (a podľa môjho skromného názoru patri do Guinesovej knihy rekordov), by človek očakával , že bude niekde trčať ako voš pod chrastou a neupozorňovať na seba. Opak je však pravdou, konštatuje.

Hrnko sa snaží prísť na koreň veci, v čom spočíva podľa mnohých nelogické konanie tohto „neuveriteľne dobrého človeka“. Odpovedá si, že to možno mnohých neprekvapí, ale vyplýva to z totálneho narcizmu toho času predsedu SNS.

Je tak zaľúbený do seba, že mnohé skutočnosti mu unikajú. Jeho predstave o sebe ako vzore mužnosti, doslova machizmu nevie pochopiť, že niekto ako P. Pellegrini môže byť obľúbenejší v spoločnosti ako on

Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že je hlboko presvedčený, že predseda HLASU sedí na stoličke, ktorá v jeho predstave patrí jemu a nikomu inému.

Avšak volebný výsledok SNS skutočné hodný Guinesovej knihy rekordov, keď strana dostavšia sa do parlamentu z desiatich poslancov má len jedného straníka, hovorí o niečom úplne inom.

To mu však neprekáža, aby sústavne, niekedy úplne podpásovo inzultoval svojho koaličného partnera. Odporúčal by som mu prečítať si občas Slovenské príslovia a porekadlá od A. Záthureckého, aby sa dozvedel, kde takéto konanie končí.

A teraz k veci, ktorá ma vyprovokovala napísať tento článok. Jedno z najhorších kukučích vajec, ktoré v hniezde slovenskej štátnosti zanechal V. Mečiar, bolo vytvorenie jednomandátového volebného obvodu.

Tento systém je zodpovedný za tú politickú i občiansku mizériu, v ktorej sa Slovensko nachádza. Je priam stvorený na to, aby vytváral spasiteľov typu mága z Trnavy, batmana s rančom v Austrálii a podobných exotov, ktorí sa na slovenskej politickej scéne mohli objaviť len ako spasitelia, ktorí všetko vyriešia ako v Dobšinského rozprávkach hlúpy Jano.

Je to systém, ktorý vytvára strany jedného muža, v ktorých už žiadne iné osobnosti nemajú miesto, len predsedovi pochlebovači. Na tento spôsob pretvoril SNS aj A. Danko. Obklopil sa samými nulami a myslel si, že to bude fungovať ako v matematike – čím bude viacej núl za ním, tým bude jeho číslo vyššie. Ale v politike to nie je ako v matematike. Nuly okolo politika robia nulu aj z neho a voľby to jasne ukázali!

Argument, ktorým A. Danko zdôvodňuje zachovanie jednomandátového volebného obvodu, je čisto farizejský.

Vraj viacmandátové obvody znevyhodňujú malé strany! No to ma podrž! V deväťdesiatych rokoch boli štyri volebné obvody a SNS nemala žiaden problém dostať sa do parlamentu. Ale vtedy v SNS boli osobnosti, ktoré bolo možné nasadiť ako lídrov v krajoch i celoštátne.

Na každej krajskej kandidátke boli v popredí ľudia, ktorí svojím konaním a postavením priťahovali voličov. Nepotrebovali spasiteľa, ktorý by ich ťahal ako líška chvost za sebou. Ale o dnešnom vodcovstve SNS sa to nedá povedať. Pohorelo v konkurencii ľudí, ktorí na rozdiel od nich vedeli napísať súvislý článok do novín alebo povedať pár súvislých viet pred mikrofónom.

Aj z tohto postoja A. Danka, ktorým odmieta zrušiť systém deštruujúci politickú situáciu na Slovensku, je jasne vidieť, že tomuto človeku ide len a len o seba, že sú mu záujmy Slovenska ako celku ukradnuté. Je to smutné, ale je to tak.

Anton Hrnko/skspravy.sk