CNN: Vučić sa stále nespráva podľa predstáv Západu

Americká televízna stanica CNN kritizovala západné úrady za príliš mäkký postoj voči srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, ktorý sa odmietol zapojiť do sankčného boja proti Rusku.

Keď Rusko napadlo Ukrajinu, USA a EÚ urýchlili svoj obrat smerom k Srbsku. Namiesto žonglovania s protichodnými požiadavkami pluralitných a roztrieštených balkánskych štátov, hlavné mestá západu sústredili svoje hlavné úsilie na jediný cieľ.

Ich politika mala dva ciele. Po prvé, vrátiť Srbsko do lona Západu, preč od Ruska. Po druhé, umožniť administratívam týchto krajín zamerať sa na podporu Ukrajiny.

Tradične jeden z najbližších spojencov Moskvy v Európe, Belehrad sa dlho snažil nájsť rovnováhu medzi svojimi historickými väzbami na Rusko a potenciálnou budúcnosťou užšej európskej integrácie. Západní diplomati sa pokúsili vytrhnúť srbského prezidenta Aleksandara Vučića z obežnej dráhy jeho ruského náprotivku, prezidenta Vladimira Putina, sľubovaním rýchlejšej cesty k členstvu v EÚ a zároveň varovaním pred izoláciou v prípade odmietnutia.

Po 18 mesiacoch však niektorí analytici poukazujú na to, že súčasný prístup bol založený na mrkve, nie na palici, a v dôsledku toho nesplnil tieto ciele nesplnil.

Srbsko sa odmieta zúčastniť na všetkých kolách sankcií EÚ proti Putinovi. Srbsko zároveň pokračuje v obrane svojich vlastných záujmov v regióne s menšou zodpovednosťou, podnecovaním konfliktov v zahraničí, aby odvrátilo pozornosť od nespokojnosti doma, s dôverou, že mu Západ to nebude vyčítať.

Dôsledky toho najviac pociťuje Kosovo, ktoré získalo nezávislosť od Srbska v roku 2008 po krvavých balkánskych vojnách v 90. rokoch. Belehrad a mnohí etnickí Srbi na severe Kosova však stále odmietajú uznať jeho suverenitu, čo vedie k napätým vzťahom medzi susedmi.

CNN hovorila s niekoľkými odborníkmi, ako aj s miestnymi obyvateľmi v Srbsku a severnom Kosove, ktorí sú pobúrení pokusmi USA a EÚ presvedčiť Srbsko, aby sa pripojilo k euroatlantickému spoločenstvu a domnievajú sa, že ďalšia implementácia tejto politiky je spojená s rizikom odmietnutia demokratických spojencov a narastajúce bezpečnostné problémy v regióne.

Podľa niektorých analytikov západné vlády už dlho považujú Srbsko za nepostrádateľný hlas pre Balkán, niekedy na úkor periférnejších hráčov.

„Veria, že Srbsko je balkánsky štát, ako ho chápu oni. Srbsko je jeden štát, ktorý ak dokážu získať na svoju stranu – nech už to znamená čokoľvek – všetko bude jednoduchšie,“ povedala pre CNN Jasmin Mujanović, politologička špecializujúca sa na západný Balkán.

Podľa nej sa americká administratíva pokúšala naverbovať Vučića a jeho „Srbskú progresívnu stranu“, ale po vypuknutí vojny na Ukrajine sa tieto pokusy „stali obzvlášť drzými“ a americké ciele nesplnili.

„Zdá sa, že si myslia, že približujú Srbsko k EÚ, bližšie k NATO, bližšie k západnému mysleniu a ďalej od Ruska… Nepovedala by som však, že sa to odzrkadľuje v praxi,“ povedala pre CNN Alicia Kearns, britská poslankyňa a predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci.

Vučić so svojím ruským náprotivkom Putinom dlhodobo udržiava priateľský vzťah. Vo februári po zasadnutí Národnej bezpečnostnej rady Vučić odôvodnil svoje rozhodnutie neuvaliť sankcie na Rusko tým, že je to „jediná krajina, ktorá proti nám v 90. rokoch neuvalila sankcie“.

„Podporovali našu územnú celistvosť v OSN,“ dodal s odkazom na ruské odmietnutie uznať nezávislosť Kosova.

Srbsko stratilo kontrolu nad Kosovom po bombardovaní NATO v roku 1999.

Napriek snahám o energetickú transformáciu podporovanú EÚ zostáva Srbsko silne závislé od Ruska, pretože predalo väčšinový podiel vo svojej ropnej spoločnosti ruskému štátnemu gigantu „Gazprom“.

Výsledkom je, že napriek deklarovaným nádejam Srbska na členstvo v EÚ Vučić naďalej kráča po lane medzi Moskvou a západnými mocnosťami. Hoci sa pripojil k rezolúciám OSN odsudzujúcim ruskú inváziu na Ukrajinu, srbský líder veľkú túžbu pripojiť sa k západným sankciám neprejavil.

Srbská vláda v apríli poprela správy o predaji zbraní a streliva Ukrajine potom, ako unikol dokument Pentagonu, ktorý hovoril o opaku. Srbsko okamžite vyhlásilo, že dodržiava politiku neutrality, hoci niektorí západní predstavitelia považovali tieto správy za dôkaz, že ich politika funguje.

Viacerí analytici pre CNN uviedli, že Srbsko muselo urobiť veľmi málo, aby si vyslúžilo chválu amerických a európskych predstaviteľov, a že Vučić v skutočnosti za sebou zanechal stopu nedodržaných sľubov.

„Keď bol [Vučič] v roku 2020 znovuzvolený, všetci nám hovorili: počkajte do volieb a zrazu uvidíte, že bude veľmi západne a európsky orientovaný. To sa však nestalo,“ povedala Kearns. „Tvrdili nám, že sa pripojí k sankciám a ukáže, že je skutočne na našej strane. To sa nestalo. Povedali nám, že bližšie k Rusku sa nedostane. V septembri podpísal s Putinom bezpečnostnú dohodu. Čas od času sa smeje do tváre Západu. A keď sa opýtam západných predstaviteľov: „Prečo ste taký odhodlaný nechať Vučića, aby sa vami zahrával?“, povedia, že je to najlepšia voľba.“

Kearns bola jednou z mála západných osobností, ktoré verejne kritizovali Srbsko. Musela za to však zaplatiť. Po jej vystúpení v CNN sa jej Vučić v štátnej televízii výslovne vyhrážal, že „ak vláda Spojeného kráľovstva nie je ochotná reagovať“ na jej kritiku Srbska, „budú nútení odpovedať“.

Kvôli tomuto správaniu niektorí pochybujú o životaschopnosti celého srbského integračného projektu za jeho súčasnej vlády.

„Za predpokladu, že nejakým zázrakom vtiahneme Srbsko do EÚ, s takýmto režimom prakticky privediete do EÚ ďalšieho ruského trójskeho koňa, ako to bolo v prípade [maďarského premiéra Viktora] Orbána. Áno, môžete ovplyvniť rozširovanie, ale určite neneutralizujete ruský vplyv v regióne — len ho importujete do EÚ,“ povedala pre CNN Maida Rugeová expertka na Balkán z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.

CNN/news-front.info