„Americký signál“ pre Alexandara Vučića

Vedenie bosnianskych Srbov sa dostalo pod sankcie USA. Spojené štáty uvalili sankcie prakticky na celé najvyššie vedenie Republiky srbskej (RS), ktorá je súčasťou Bosny a Hercegoviny (BaH).  Po prezidentovi Miloradovi Dodikovi sa na americkú čiernu listinu dostala aj Zeljka Cvijanović, zástupkyňa RS v Prezídiu Bosny, (čo je orgán, ktorý pôsobí ako kolektívny prezident), ako aj predseda vlády, predseda parlamentu a minister spravodlivosti.

Všetci sú obvinení z „podkopávania štátnej štruktúry krajiny“. Regionálni experti sa domnievajú, že americké sankcie sa snažia nielen skoncovať s Miloradom Dodikom ako politikom, ale vysielajú signál aj srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi, od ktorého sa očakáva, že sa od vedenia RS jasne dištancuje.

Americké ministerstvo financií oznámilo zavedenie sankcií voči najvyšším predstaviteľom Republiky srbskej začiatkom týždňa. Tí, ktorí sú na čiernom zozname, podľa Spojených štátov „predstavujú hrozbu pre Daytonskú mierovú dohodu (ktorá ukončila bosniansku vojnu v roku 1995 a položila základ pre štátnu štruktúru BaH), suverenitu a územnú celistvosť Bosny a Hercegoviny“.

„Títo lídri sú priamo zodpovední za to, že parlament Republiky srbskej prijal zákon o neuplatňovaní rozhodnutí Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny na území RS, čo predstavuje hrozbu pre implementáciu Daytonských dohôd,“ uvádza sa v rozhodnutí amerického ministerstva financií.

Zhromaždenie (parlament) RS prijalo toto leto dekréty o nerešpektovaní rozhodnutí Ústavného súdu BaH a nerešpektovaní príkazov vysokého predstaviteľa svetového spoločenstva Christiana Schmidta.

A hoci Christian Schmidt na základe svojich právomocí prijaté dekréty zrušil, orgány Republiky srbskej pokračovali v ich realizácii. V prvom rade je pre nich neprijateľné, aby ústredné orgány BaH a vysoký predstaviteľ blokovali plány Republiky srbskej previesť všetky nehnuteľnosti nachádzajúce sa na jej území do ich vlastníctva. Tým, že orgány RS neuznali rozhodnutie Ústavného súdu a vysokého predstaviteľa svetového spoločenstva, ich vlastne postavili mimo zákona, čo hrozí buď paralýzou centrálnej vlády v Bosne alebo dokonca kolapsom krajiny.

To bol zrejme hlavný motív, prečo Spojené štáty zaradili najvyššie vedenie Republiky srbskej na sankčný zoznam. Súčasný prezident RS Milorad Dodik, ktorý začiatkom júla podpísal dekréty prijaté parlamentom, bol na americkú čiernu listinu zaradený už skôr.

Reakciu lídrov RS, ktorí sa dostali pod sankcie USA, najlepšie vystihol predseda parlamentu Nenad Stevandić. Ten vyhlásil, že „dostať sa na americkú čiernu listinu je odmenou za dôslednosť, nezlomnosť a pevnosť tvárou v tvár vydieraniu a vyhrážkam“.

V rovnakom duchu reagoval aj líder RS ​​Milorad Dodik.

„USA si nevybrali vodcov Republiky srbskej, nie je na nich, aby ich nahradili. A sankcie demonštrujú slabosť globálnej superveľmoci, ktorou je Amerika,“ povedal Dodik.

Regionálni experti sú však presvedčení, že americké sankcie netreba podceňovať. „Spojené štáty sa domnievali, že Milorad Dodik prekročil hranicu, a preto pre nich ako politik už neexistuje. Bez ohľadu na to, čo hovorí, jednoducho ho nebudú počúvať. Ani on, ani jeho nasledovníkovi,“ hovorí chorvátsky politológ Davor Genero.

Americké sankcie voči vedeniu RS sú podľa neho signálom aj pre srbského prezidenta Alexandara Vučića, od ktorého sa očakáva jasný dištanc od politiky vedenia Republiky srbskej.

„Ak Vučić neprijme signál, u nich končí,“ tvrdí Genero.

Zdá sa, že pre srbského prezidenta „americký signál“ nebol žiadnym prekvapením. Aleksandar Vučić sa ešte začiatkom júla jasne vyjadril, že zo strany Západu očakáva zvýšený tlak na vedenie RS. Potom v rozhovore pre televíziu „Prva“ povedal:

„Obávam sa, že rozhodnutie zasiahnuť mimoriadne tvrdo (na Republiku srbskú – pozn.) padlo.“

Približne v rovnakom čase Spojené štáty uvalili sankcie na šéfa hlavnej srbskej spravodajskej služby Alexandara Vulina, pričom ho obvinili z „korupcie a destabilizačných akcií, ktoré prispeli k škodlivej činnosti Ruska na Balkáne“. Diplomatické zdroje v regióne považovali rozhodnutie za „jasný signál pre Vučića o potrebe zbaviť sa proruských kádrov“.

V podmienkach, keď sa sám prezident Srbska dostal pod mocný tlak Západu, môže vedenie Republiky srbskej počítať len s podporou Ruskej federácie. Rusko napokon podporilo rozhodnutie parlamentu RS o nevykonaní rozhodnutí Ústavného súdu BaH. A ruské veľvyslanectvo v Sarajeve oznámilo, že toto rozhodnutie bolo logickým vyústením nezákonného konania samotného súdu, vonkajší vplyv na sudcov nevynímajúc.

Gennadij Sysojev, Kommersant

news-front.info