Ľubo Belák o tom, ako sa z ministra vnútra, starého politika Ivana Šimka stala persona non grata

Žijeme v čase, kedy včera je neskoro a zajtra priskoro. Netušíme, čo nás čaká v zajtrajších správach. Ani to, či zajtra správy vôbec vyjdú a kde. Chaos je výčapná nálepka dnešných dní. Už nejde o pivo, ale o život. Nechali sme si ten náš rozštvrtiť na centy a našu budúcnosť na počítačovú hru. Všetci túžobne očakávame, že koniec tomu spravia predčasné voľby. Bodka a tma. Naozaj?

Živým príkladom pochybností je odvolanie ministra vnútra Ivana Šimka. Starého, nielen vekom, ale aj skúsenosťou politika, ktorý si to v našej, domácej politike náležite užil. Na Slovensku je to tak, dvakrát nevstúpiš do tej istej špinavej rieky, ktorej kalná voda sa nemá šancu v koryte očistiť. Nie je kedy. Svedkom tejto „nemúdrosti“(!), ale, žiaľ, „skúsenosti“ je aj politická „omladina“ Ivan Šimko. To, že ho pani prezidentka privolala do dočasnej vlády Slovenskej republiky, malo svoju logiku. Matovičom a Lipšicom nastavené fungovanie policajtov, ktorí majú na hlave okrem masla aj množstvo trestných činov, potrebovalo v ministerskej stoličke človeka, ktorý vzhľadom na svoj vek bude len užívať radosti ministerského kresla. Samozrejme za predpokladu, že sa nebude starať do vecí, ktoré po niekoľko rokov splietali muži činu, prokurátori, vyšetrovatelia, kukláči a kriminalisti. Stroj, ktorý mal za pár rokov zlikvidovať časť politickej opozície, ale aj takzvaných fašistov a ruských špiónov, aby očistili slovenskú pospolitosť od zradcov demokracie. To, že práve ich aktivitu možno nazvať zradou Slovákov a údajnej demokracie na Slovensku, si ani v najmenšom nepripúšťali. Preto aj krik, ktorý spustili bývalé mocenské strany na čele s OĽANO(m), sa niesol v mene „záchrany demokracie“ a „slobody“. Nevšimli si, že práve demokracia sa ich pričinením stala akousi parafrázou na fašizmus a neľudské oslabenie práva na ľudskosť. Obvinenie o potieraní holokaustu počas druhej svetovej vojny sa zrazu v malom premenilo na útrpné právo vyšetrovateľov vo väzniciach, kde „dočasne“ umiestnili podozrivých za spáchanie trestného činu korupcie a zneužívania právomocí verejného činiteľa. Keď to nestačilo, poslúžil aj trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Ako dôkaz stačilo ohováranie, podplatené krivé svedectvo kajúcnika, alebo len tak, odpočúvanie vopred usvedčených páchateľov v lesníckej chate. Spravodlivosť v mene štátu!(?) Prezumpcia neviny sa nepripúšťa!

Zrazu sa z ministra vnútra, starého politika stala persona non grata. Starý dedko má síce šedivé vlasy a výraz „Alenky v ríši divov“, ale v hlave sa žiadna zmena neudiala. Stále to bol a je človek so skúsenosťami a osobným presvedčením o práve na spravodlivosť a uplatňovaním charakteru pri správe vecí verejných. Možno až príliš naivne veril a asi ešte verí v charakternosť pri riadení štátu. Ukázalo sa to hneď pri nástupe na ministerstvo vnútra, keď okamžite nevymenil politicky skorumpovaného prezidenta Policajného zboru. Už pri prvej príležitosti, keď chcel prezident dosadiť do funkcie policajta podozrivého zo spáchania trestného činu, narazila kosa na kameň. Nový minister neposlúchol. Návrh nepodpísal a verejne sa vyjadril k otázke politickej zodpovednosti za riadenie silových zložiek v štáte. Možno ani netušil, že otvoril pokrievku politickej korupcie v polícii, ktorej hlavným garantom „apolitickosti“ je práve politička, prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová a jej dôverník, dnes premiér SR Ľudovít Ódor, príslušník maďarskej menšiny. Namiesto toho, aby upevnili postavenie „ich človeka“, nominanta dočasnej vlády, uprednostnili požiadavky skupiny policajtov, ktorí už dávno stratili dôveru v slovenskej spoločnosti. Prečo?

O pár týždňov budú na Slovensku parlamentné voľby v rukách ministerstva bez ministra. Státisíce občanov očakávajú radikálne zmeny v politickej orientácii Slovenskej republiky. Stále viac ich je presvedčených, že politici, ktorí posledné roky vládli na Slovensku, doviedli krajinu ku krachu. Nielen politického, ale aj hospodárskeho a sociálneho. Aj posledné vyjadrenia dočasne povereného premiéra Ľudovíta Ódora a v súčasnosti aj ministra vnútra tomu nasvedčujú. Vyhráža sa platobnou neschopnosťou a krízou pri vyplatení najbližších dôchodkov. Tak ďaleko sa naša spoločnosť počas celej svojej éry existencie štátu ešte neocitla. Zbytočné sú arogantné vyjadrenia Igora Matoviča, Sulíka a ďalších, že na vine je SMER, menovite „vrah“ Fico (heslá v dave „Za slušné slovensko“).

Po rokoch úpadku Slovenska od roku 2020 snáď už nikto nepochybuje o „fašizácii“ politiky víťazov volieb z roku 2020. Pochovali demokraciu a môžeme očakávať, že na čele s prezidentkou a dočasnou vládou bez riadneho ministra vnútra budú aj voľby nedemokratické. Nielen preto, že technické ovplyvnenie výsledkov volieb je hračkou pre ITmagnátov Esetu a hlasovanie zo zahraničia má všetky znaky podvodu, ale najmä pre bohato finančne dotovanú agitáciu mainstreamových médií na čele s „verejnoprávnou“ RTVS, ktoré naplno prejavujú goebelsovskú tradíciu politickej propagandy autentického fašizmu. Nedúfajme, že práve oni sa vzdajú filozofie politického holocaustu pri poľovačke na stovky opozičných politikov, rebelantov, organizátorov mierových pochodov a všetkých, ktorí chcú zmenu.

Autor: Ľubo Belák – slovenský hudobník, skladateľ a televízny producent

Zdroj: Blog Ľuba Beláka