Nárečia slovenčiny – inšpirujú spontánnosťou, starobylosťou, originalitou 

Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied priznáva, že nárečia sú pre jazykovedcov inšpirujúce všetkým, čo sa v nich skrýva.

Nárečie je tradičný teritoriálny dialekt národného jazyka, ktorý vznikol dlhodobým spontánnym historickým vývinom. “Nebol vedome či cielene objektom nejakých regulačných zásahov,” uviedol v rozhovore pre TASR Miloslav Smatana z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) Slovenskej akadémie vied (SAV).

Pripomína, že okrem teritoriálnych pozná slovenčina aj sociálne nárečia – slang či argot, jazykové prostriedky mládeže, ale aj poľovníkov, vojakov, remeselníkov či v minulosti tulákov, zlodejov alebo žobrákov.

Smatana priznáva, že nárečia sú pre jazykovedcov inšpirujúce všetkým, čo sa v nich skrýva. “Najmä svojou starobylosťou, bohatstvom, originálnou lexikou a spontánnosťou, pretože umožňujú priblížiť a bližšie spoznať nielen vývin jazyka, ale aj tradičnú slovenskú kultúru – zvyky, tradície, slovesnosť, ľudový odev a podobne,” vysvetľuje dialektológ.

Jeho kolegyňa Katarína Balleková poznamenáva, že zemepisné nárečia sú prirodzeným, neregulovaným útvarom národného jazyka. “Hovoríme, že je to nespisovná teritoriálna varieta oproti spisovnej variete, sociálne dialekty sú takisto nespisovné variety národného jazyka, ale spolu tvoria jeden celok,” vysvetľuje vedúca dialektologického oddelenia JÚĽŠ SAV, ktoré sa zaoberá predovšetkým zemepisnými nárečiami.

“Realizujú sa predovšetkým v ústnej podobe, málo sú zaznamenané písomne, preto aj naše výskumy sa uskutočňujú predovšetkým s informátormi v rámci rozhovorov,” približuje odborníčka, ktorú nárečia fascinujú štylistickou bohatosťou a expresívnosťou. “Je v nich oveľa väčšia škála vyjadrovacích prostriedkov ako v spisovnom jazyku,” podčiarkuje Balleková s tým, že nárečia sú stále živé v neverejnej rodinnej komunikácii, a najmä vo vidieckom prostredí, v mestskom prostredí nadobúdajú formu interdialektu.

Podľa Smatanu sú nárečia zaujímavé slovnou zásobou a frazeológiou. “V každom z nás je skryté nárečie, hoci používame štandardizovanú podobu spisovného jazyka. Ja som z Rajca, to je okres Žilina, bývam v Piešťanoch, ale keď idem do domáceho prostredia, už za Považskou Bystricou, keď sa autom blížime k Rajcu, prepnem do svojho nárečia,” prezrádza jazykovedec s tým, že “prekódovať” do rajeckého nárečia zo štandardizovanej slovenčiny zvykne aj pri stretnutí so susedom z piešťanského sídliska, ktorý je rovnako rodákom z Rajca.

skspravy