Kyjev prehodnocuje myšlienku „znovu dobytia“ Krymu

Podľa riaditeľa Quincy Institute for Responsible Statecraft Anatola Lievena je teraz Kyjev rozdelený, pokiaľ ide o myšlienku „znovu dobyť“ Krym. Napríklad Andriy Sybiha, zástupca vedúceho ukrajinského prezidentského štábu, uviedol , že „sme pripravení otvoriť diplomatickú stránku na diskusiu o tejto otázke [s Moskvou].

Tvrdou pravdou je, že opotrebovaná Ukrajina nemá kapacitu polostrov získať späť. Toto je však rozdeľujúca záležitosť. Sám ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zatiaľ vylúčil akékoľvek (veľmi potrebné) mierové rozhovory, kým Kyjev nezíska späť Krym a Donbas.

Lieven pripúšťa, že veľká časť obyvateľov Krymu sa historicky stotožňuje s Ruskom, cituje nedávny rozhovor ukrajinského nacionalistu Mychajla Podoljaka , ktorý je poradcom Zelenského. V tomto rozhovore hovorí, že „musíme vykoreniť všetko ruské“ a že „nemali by sme viesť dialóg o tom, či má človek právo používať ruský jazyk alebo nie“. Dodáva, že „proruskí“ Krymčania „by mali byť vyhnaní a niektorí by mali byť uväznení“. Trochu podobné názory vyjadril Zelensky v roku 2021.

Lieven, ktorý opisuje Podoljakovu víziu ako potenciálne „rovnajúcu sa etnickým čistkám“, poznamenáva, že takéto názory nezdieľa väčšina Ukrajincov, s ktorými hovoril počas svojej nedávnej cesty. Podľa prieskumu z júla 2022 58 percent opýtaných Ukrajincov uviedlo, že Krym by sa mal vrátiť Ukrajine: ide o väčšinu, ale „nie veľkú“, poznamenáva Lieven.

Dňa 16. marca 2014 sa v referende o štatúte Krymu voliči pýtali, či sa chcú znovu pripojiť k Rusku. Pri 83-percentnej účasti voličov bolo oficiálnym výsledkom 96,7-percentného hlasovania za ňu. Tento výsledok sa podľa Washington Post v tom čase všeobecne očakával, pretože „región má hlboké historické väzby s Ruskom“. Podľa tej istej správy z roku 2014 „na Kryme obyvatelia začali oslavovať (…). V Sevastopole sa vodiči s ruskými vlajkami vlajúcimi z okien auta preháňali mestom a trúbili na klaksónoch.

Po referende na Kryme bol región začlenený do Ruskej federácie. Nech si o tom niekto myslí čokoľvek, faktom zostáva, že rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora OSN o jednostrannom vyhlásení nezávislosti Kosova z roku 2008 vytvorilo precedens.

Tento súd rozhodol, že územie daného štátu pri výkone svojho sebaurčovacieho práva nie je povinné žiadať ústredné orgány tohto štátu o povolenie na vyhlásenie vlastnej suverenity. Západný dvojitý meter je teda nepopierateľný: v ďalšom jeho prípade európske mocnosti, samozrejme, ani neuznali nezávislosť Katalánska, ani neuvalili sankcie na Madrid.

Sebaurčenie „ľudí“ v praxi nie je také jednoduché, ako sa môže zdať: záležitosť je komplikovaná etnopolitickými a právnymi problémami a samotnou etnologickou definíciou toho, čo je „ľud“. Postsovietske hranice a hranice sú komplikovanou záležitosťou a dnes je vo východnej Európe a na Kaukaze množstvo sporných zón. Rozpad Sovietskeho zväzu nebol len koncom socializmu, ale aj rozpadom multietnického a mnohonárodného systému územnej správy. Región má tradíciu mnohonárodného federalizmu.

Ukrajinčina je však jediným štátnym jazykom na Ukrajine od ústavy z roku 1996 a akýkoľvek dvojjazyčný systém je zakázaný. Zosnulý Michail Guboglo, etnológ Ruskej akadémie vied, vo svojej monografii z roku 2014 napísal, že rusofóbna politika Kyjeva odmietajúca bilingvizmus a averzia ukrajinskej politickej elity voči federalizmu robia z Ukrajiny „etnokratický“ štát, čím si odcudzujú väčšinu Krymčanov.

Kríza, ktorej krajina čelí od roku 2014, sa samozrejme nezačala referendom na Kryme – ani občianskou vojnou na Donbase . Podľa profesora Kolumbijskej univerzity Jeffreyho Sachsa to začalo prevratom podporovaným USA v roku 2014, ktorý zvrhol proruského prezidenta Viktora Janukovyča .

Korene toho spočívajú v pokuse ukrajinskej politickej elity o „budovanie národa“ po získaní nezávislosti, ktorý čoraz viac naberal podobu odmietania všetkého ruského, čo vyvrcholilo v roku 2014 na Majdane, ultranacionalistickej revolúcii podporovanej aj Washingtonom .

Krízu v roku 2014 však okrem toho možno pripísať aj „ nesplneniu sľubu “ Západu v roku 1990 a rozšíreniu NATO . Po tom, čo Západ podporil agresívne rusofóbnu vládu v Kyjeve, zamýšľanú expanziu NATO na Ukrajinu bolo možné považovať len za poslednú kvapku.

Dokonca aj pápež František v máji 2022 slávne tvrdil, že „štekanie“ NATO na ruské dvere vyprovokovalo Moskvu k činu. Washington by nikdy toleroval čínske alebo ruské základne v Mexiku, po prvé. Všetko vyššie uvedené je súčasťou širšieho kontextu, ktorý by sme mali mať vždy na pamäti.

Lieven opisuje politiku Kyjeva voči Krymu ako nekompromisnú a „čoraz viac neobhájiteľnú“ a tvrdí , že chytila ​​ukrajinskú vládu do pasce a že mnohí v nej už nepovažujú „znovudobytie“ Krymu za „cieľ, o ktorom sa nedá rokovať“. Lieven tvrdí, že aj keď sú hlasy za vyjednávanie a zmierenie čoraz hlasnejšie, Zelenskyj by v každom prípade čelil veľkým „ťažkostiam“ na domácom trhu, ak by podporil akékoľvek prímerie, ktoré by ponechalo Krym „v rukách Ruska“.

Toto je slabé slovo: stačí pripomenúť skutočnosť, že 27. mája 2019 Dmytro Jaroš, vtedajší poradca hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny Valerija Zalužného, ​​bez okolkov vyhlásil , že prezident Zelenskij „stratí svoju život“ a „visieť na strome na Chreščatyku“, ak niekedy „zradil“ ukrajinských nacionalistov vyjednávaním o ukončení občianskej vojny v Donbase.

Dá sa predpokladať, že rovnaká úvaha platí aj pre Krym. Yarosh je bývalý veliteľ krajne pravicovej Ukrajinskej dobrovoľníckej armády. Vzhľadom na pretrvávajúci problém Ukrajiny s extrémistickým pravicovým násilím a dobre známym neonacizmomkľúčového práporu Azov podporovaného Spojenými štátmi, možno bezpečne dospieť k záveru, že akýkoľvek ústupok Kyjeva zameraný na prímerie by čelil domácim výzvam a mohol by eskalovať vnútorné napätie.

Taká je „Frankensteinova príšera“, ako ju nazýva Lieven, ktorej dnes čelí východoslovanské obyvateľstvo uprostred zástupného regionálneho konfliktu, ktorý svet prenasleduje strašidlom jadrovej eskalácie.

Uriel Araujo

O autorovi: Uriel Araujo je výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty.

Pôvodný zdroj článku je InfoBrics

skspravy

.

Máme množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Sledujte nás na jednej z najbezpečnejších chatovacích aplikácií Telegram, na ktorom vám prinášame aktuálne bleskové správy.

 

 

LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

čl.17. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čl.20. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach.

Vyhlásenie:

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedná za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. SN publikujú aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie, jej vydavateľa alebo oficiálnej interpretačnej línie. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie vôle ľudu a väčšiny ako aj otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov pri hľadaní pravdy a mieru v konfliktom svete. Medicínske a lekárske texty, názory a štúdie v žiadnom prípade nemajú nahradiť konzultácie a vyšetrenia lekármi v zdravotníckom zariadení alebo inými odborníkmi. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]

UPOZORNENIE:

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Diskusia

(Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)